Piata koaličná strana

.streda predpoludním, parlament sa začína zaoberať novelami zákonov o štátnom občianstve s cieľom zmeniť právnu normu, ktorou Ficova vláda s podporou KDH reagovala na Orbánov zákon o dvojakom občianstve. Sála je poloprázdna, diskusia pokojná. V kuloároch sa viac ako táto téma rieši otázka, či bude Miloslava Zemková zvolená za šéfku novovytvorenej RTVS, alebo či ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi prejde zákon obmedzujúci držanie strelných zbraní. Keďže názory Igora Matoviča sú verejne známe, pozorovateľ má pocit, že pri hlasovaní o štátnom občianstve sa musí niekto „pomýliť“. Veď prečo by inak vláda zákon predkladala s takým pokojom? Nie je to znamením, že v radoch Obyčajných ľudí v tejto otázke nevládne úplná jednota? Rozhodol sa niektorý z trojice Matovičových spolupútnikov uprednostniť istotu sľubnej kariéry v radoch SaS pred riskantným projektom svojrázneho Trnavčana? Všetko je však nakoniec inak. Poslanec Radoslav Procházka (KDH) oznámi, že sa pridáva k Matovičovi. V tej chvíli je definitívne jasné, že vláda nemá väčšinu.
Potom išlo všetko veľmi rýchlo. Mimoriadna koaličná rada v stredu večer, Bugár pritvrdzuje slovník, Matovič ponúka neznámy kompromis. Je odmietnutý. Všetci čakajú, čo bude na druhý deň. Jeho pozmeňovací návrh ku koaličnému zákonu prejde, poslanci koalície na to celý zákon sťahujú a opäť sa hovorí o kríze. Padajú samé silné slová: porušenie koaličnej dohody, vylúčenie z klubu, zablokovanie parlamentu, problém celej koalície. Pritom na to nie je dôvod.

.koaličná basa
Koalícia totiž platí iba za svoje chyby. Prečo tlačila zákon na rokovanie, ak nemala na jeho schválenie väčšinu? Najmä keď Matovič nehovorí hlúposti. Orbánov zákon o dvojakom občianstve, ak bude navyše nasledovaný priznaním volebného práva pre Maďarov, ktorí majú trvalý pobyt mimo územia Maďarska, môže naozaj pomôcť Jánovi Slotovi. Stačia dve-tri predvolebné spanilé jazdy politikov Fideszu na južnom Slovensku a vyhasínajúca SNS bude oäť v hre. A ak aj nie, Robertovi Ficovi sa možnosť mobilizovať voličov maďarskou kartou bude vždy náramne hodiť. Komu ani to ako argument nestačí, nech si skúsi predstaviť, ako na Slovensku kortešujú extrémisti z Jobbiku. Kto mal možnosť vidieť ich precízne zorganizované pochody v Maďarsku a počul prejavy plné antisemitizmu a konšpiračných téorií, vie, že chlapci z Pospolitosti sú oproti nim len začiatočníci.
Navyše, Matovičovi dávajú v kuloároch za pravdu viacerí koaliční poslanci. Samozrejme, len mimo diktafónu, ale s o to úprimnejším povzdychom, že s Matovičom vlastne súhlasia. Len k politike vraj patrí aj to, že v prípade nutnosti treba držať „koaličnú basu“. A to sa mladý rebel podľa nich ešte nestihol naučiť. Dohoda, ktorú si vynútil Most-Híd, bola teda od začiatku na hlinených nohách a Bugár to musel vedieť. Spoliehal sa však, že zelenáča s trnavským prízvukom verejne zastraší a jeho poslanci zahlasujú za vládnu novelu. Nestalo sa a pre Bugára je to dobrá lekcia. Vláda sa totiž tvári ako štvorkoalícia, dnes je však zrejmé, že je minimálne päťkoalíciou. Igor Matovič zažiaril v priamom prenose: po šaškovaní s transparentmi totiž ukázal zmysel pre naozajstnú politiku. Keď vo štvrtok na obed vystúpil pred novinármi a povedal, že neustúpi, prišli sa na neho pozrieť aj viacerí „obyčajní zamestnanci“ parlamentu. Jeden z nich ich názor vyjadril spontánnym potleskom a poznámkou, že konečne je tu niekto „so zdravým rozumom“. Igor Matovič sa môže usmiať nad tým, čo o ňom píšu médiá. Stáva sa totiž treťou silou, čo je jediné miesto v spektre, ktoré mu sedí.

.prečo kríza?
Pritom to celé mohlo dopadnúť aj inak. Orbánov zákon pôvodne odmietli aj slovenskí Maďari z SMK. Vrátane bývalého poslanca Miklósa Duraya, ktorý sa pre .týždeň vyjadril, že o občianstvo nepožiada. V kuloároch sa hovorí aj o stretnutí spred niekoľkých týždňov, keď Béla Bugár vypoklonkoval emisára Viktora Orbána, ktorý mu ponúkal dobré vzťahy, ak sám prijme maďarské občianstvo. Bugár sa poďakoval a stretnutie s politikom Fideszu ukončil. Kde sa potom stala chyba?
Most chcel sankcie z Ficovho zákona vypustiť dlhodobo. Priestor na manévre sa však zúžil: čím dlhšie o téme Bugár hovoril, tým bolo jasnejšie, že Most patrí skôr k menšine a širší konsenzus vzniká inde. Z druhej strany tému otvorila premiérka Radičová, ktorá chce problém riešiť bilaterálnou medzinárodnou zmluvou. Čo je, mimochodom, pôvodný návrh Rudolfa Chmela (Most) a jediný krok, ktorý vytvára tlak na Budapešť. Prečo potom situácia zašla tak ďaleko a vláda sa opäť musela dostať do ďalšej krízy?
Namiesto vyhadzovania poslancov z klubov treba prijať realitu. Minulý týždeň sa narodil piaty koaličný partner. Igor Matovič nemá zatiaľ stranu, kontroluje však poslaneckú skupinu, ktorá má veľkú silu, pretože na nej stojí a padá Radičovej vláda. A keďže dobré zmluvy robia dobrých priateľov, treba sa dohodnúť na všetkom: od počtu ministerstiev až po otázku, ako si predstavuje svoju budúcnosť OKS. Nepochybne ide o menšiu a ľahšiu operáciu, ako periodické konflikty a krízy na tri roky dopredu.
Emócie by mal vystriedať rozum. Napokon, súperom tejto vlády nie je mimoparlamentná SMK, ale konfrontačné zákony Viktora Orbána, ktoré – ako to presne povedal nemenovaný koaličný poslanec v kuloároch  – idú proti európskemu vývoju po roku 1945. Navyše, na unáhlené prijímanie slovenskej novely nie je ani dôvod. V Maďarsku totiž vrcholia prípravy novej ústavy, pripravuje sa zasadnutie ústavodarného zhromaždenia a je dosť pravdepodobné, že okrem návratu svätoštefanskej koruny nová ústava spojí Orbánovo občianstvo s volebným právom. Slovensko by sa preto malo pripraviť na diplomatickú ofenzívu a dôsledné vyjednávanie. Domáce spory musia ísť bokom. Viktor Orbán totiž práve kreslí siločiary budúceho medzinárodného sporu.