Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Krok zlým smerom

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .týždeň vo svete

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy navrhli sériu opatrení ako zmeniť eurozónu. Väčšina štátov nesúhlasí. Čo si myslí Slovensko?

.slovenský parlament žil minulý týždeň úplne inými problémami ako francúzsko-nemeckým plánom na ozdravenie eurozóny. Keď túto tému na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti otvoril poslanec za stranu SaS Jozef Kollár, diskusia k tomuto bodu netrvala dlhšie ako pätnásť minút. Kollár sa opýtal štátneho tajomníka na ministerstve financií Vladimíra Tvarošku, aký postoj k tomuto návrhu zaujme jeho rezort. Tvaroška odpovedal, že sa našej vláde predovšetkým nepáči, keď sú podobné návrhy predkladané priamo na summite EÚ bez predchádzajúcich konzultácií. Takisto potvrdil, že Slovensko bude aj naďalej striktne odmietať kroky, ktoré by mohli viesť k harmonizácii firemných daní. Tým bol tento bod rokovania vybavený, pričom so stanoviskom štátneho tajomníka Tvarošku necítil potrebu polemizovať ani nikto z pätice prítomných opozičných poslancov.

.čo my na to?
Celkom príznačná situácia: najsilnejšie štáty EÚ navrhujú pomerne dramatickú zmenu, Slovensko navonok priveľmi nepočuť a na vnútornú diskusiu spomínaných 15 minút.  Preto sme sa pýtali našich vládnych politikov, aký majú názor na nemecko-francúzsku iniciatívu.  
Všetci sa v podstate zhodnú v tom, že navrhovaný balík obsahuje aj dobré veci, ktoré by nemali problém podporiť. Napríklad vzájomné uznávanie vysokoškolských titulov či nástroje na upevňovanie rozpočtovej disciplíny. Problémom je Merkelovej ambícia harmonizovať dane a vek odchodu do dôchodku. „To určite nebudem podporovať, bola by to cesta do pekla,“ hovorí šéf už zmieneného výboru pre európske záležitosti Ivan Štefanec z SDKÚ. Tento postoj vraj už prezentoval v rozhovoroch s európskymi komisármi Šefčovičom a Lotyšom Pielbasom a mienil tak robiť aj na stretnutí predsedov výborov pre európske záležitosti, ktoré sa minulý piatok uskutočnilo v Budapešti.
Predseda parlamentu a SaS Richard Sulík hovorí, že keby išlo len o harmonizáciu daňových základov, nebol by to problém. Slovensko má podľa neho v porovnaní s ostatnými krajinami taký široký daňový základ, že by sa ho to určite netýkalo. „Som proti harmonizácii základu dane, ale nie pre obsah tohto návrhu, ale stotožňujem sa s tými, ktorí hovoria, že ak sa tento proces spustí, tak sa nezastaví pri harmonizácii základov dane, ale bude pokračovať smerom k harmonizácii daňových sadzieb. A s tým mám problém,“ hovorí Sulík.
Poslanec za OKS Ondrej Dostál tvrdí, že je chybnou stratégiou EÚ hľadať cestu zo súčasnej krízy prostredníctvom väčšej politickej a ekonomickej integrácie. „V tých návrhoch sú aj veci, ktoré sú vecne rozumné, ako napríklad snaha o väčšiu rozpočtovú disciplínu a poistky proti vysokým deficitom. Tie by sme však mali uskutočniť aj bez ohľadu na to, či tak urobia ostatné štáty. Konkurencieschopnosť však nikdy nedosiahneme, ak zakážeme štátom konkurovať si,“ myslí si Dostál.
Na tému sa v rozhovore pre nemecký Die Zeit vyjadrila aj premiérka Iveta Radičová. Jednotný odchod do dôchodku podľa nej nie je možný, pretože štáty majú rôznu dĺžku priemerného dožitia. Radičová tiež varovala pred prílišnou harmonizáciou hospodárskej politiky a možnosťou dvojrýchlostnej Európy. Všetky opatrenia na kontrolu deficitov na národnej úrovni však víta.

.riešenie je doma
Slovenské pohŕdanie nemeckými nápadmi nie je nijako výnimočné. Po tom, čo Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy 4. februára na spoločnom summite navrhli harmonizáciu daňových základov, zrušenie výpočtu miezd vo verejnom sektore, vyšší vek odchodu do dôchodku, ústavné dodatky, ktoré by krotili privysoké deficity a ešte pár neškodných návrhov o vzájomnom uznávaní vysokoškolských diplomov, čelia iba kritike. Balíček prekáža Rakúšanom, Holanďanom, Talianom či Španielom a proti sa ozvali aj krajiny, ktoré do eurozóny nepatria a návrhy by sa ich preto týkali, len ak by sami chceli (Merkelovú kritizoval napríklad poľský premiér Tusk). A ani to nebolo všetko. Prekvapivo ostro proti návrhu vystúpil prezident EÚ van Rompuy či vodcovia hlavných frakcií Európskeho parlamentu. Aj keď im prekážal skôr spôsob, nie obsah návrhov.
O čo teda Nemcom a Francúzom ide? Zdá sa, že by radi využili Brusel na to, aby poslúžil ich domácej politike. Francúzi len pred pár mesiacmi zdvihli vek odchodu do dôchodku z 60 na 62 rokov. Na záchranu dôchodkového poistenia to však dlhodobo nestačí, preto by, pravdepodobne, radi ďalšiu vlnu demonštrácií obišli s výhovorkou na Brusel. Ak to zhrnieme, z tohto mraku nezaprší, ale dáždnik pre istotu treba nosiť so sebou. Pre Slovensko je odkaz jasný: potrebujeme domácu legislatívu, ktorá bude brániť suverenitu štátu v oblasti daní či dôchodkového poistenia. Keď slovenský premiér vycestuje do Bruselu, bude mať silnejší mandát a obmedzenejší priestor na nevýhodné kompromisy. A za úvahu stoja aj nové fiškálne pravidlá. Ako upozorňuje Radovan Ďurana z ekonomického think-tanku INESS, „všeobecne platné fiškálne pravidlá, ktoré budú vyhovovať všetkým štátom, budú vždy menej efektívne, ako tie, ktoré si schválime sami“. Preto je načase využiť situáciu a pripraviť sa na nové harmonizačné návrhy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite