Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

FILM  Vojdi do prázdna
Francúzsko-nemecko-taliansky film provokatívneho režiséra Gaspara Noého je naplnený surovosťou, fyzickou nahotou a sexom, skazou, zradou, krutosťou, násilím, ale aj hlbokou láskou, priateľstvom, nehou, obetavosťou a (možno trochu vykonštruovanou) nádejou. Keď boli súrodenci Oscar a Linda malí, rodičia im povedali, že ich vezmú do Japonska. Hoci sa ich slová nenaplnili,  brat so sestrou sa ocitajú uprostred vysvieteného veľkomesta. Oscar si dá dávku. V mysli mu vybuchujú ohňostroje ostrofarebných améb a aktínií. Zazvoní telefón. Osudný telefón. Oscar narazí na dílerské dno a príde pri tom o život. Strih. Vraciame sa v čase dozadu, aby sme sa o príbehu Oscara a Lindy dozvedeli viac. Oscar najprv užíva, potom aj predáva drogy. Linda tancuje v nočnom klube pri tyči. Sú mladí, chcú si užívať, vír života ich vnára čoraz hlbšie do temnoty. Nepomôže ani starší a skúsenejší priateľ Alex. Tento film je formálne skvelo spravený – digitálne efekty nás vpúšťajú do hrdinovej mysle, čo je zas na tripe; zvuk snímky Vojdi do prázdna je natoľko kreatívny, akoby až vytváral regulárnu tretiu dimenziu. S hrdinom sa stane čosi výnimočné, dalo by sa povedať: zmení skupenstvo. V jednom momente (asi po dvoch hodinách) sa opäť dostávame do bodu, v ktorom Oscar prišiel o život. Zdalo by sa, že sme na konci. Lenže sme len v tretine. Tých ďalších takmer šesťdesiat minút kladie na obecenstvo vážne trpezlivostné nároky, hoci aj budú vo finále do istej miery odmenené.
.zuzana Mojžišová

KNIHA Peter Schiff: Ekonomické bajky pro studované i laiky
, Dokořán 2010
Keď chcel kedysi známy odporca platenia daní, Irwin Schiff, sprostredkovať svojmu synovi Petrovi zdravé ekonomické základy, vymyslel si rybacie bájky. Začínajú so stroskotancami na pustom ostrove, ktorí lovia ryby holými rukami. Jeden z nich sa však rozhodne zariskovať a vytvorí prvý kapitálový statok: sieťku. Od tohto momentu čitateľovi rastie pred očami trhová ekonomika. Na jednoduchých príbehoch sa tu odvíjajú nielen základné princípy kapitalizmu, ale aj hospodárske dejiny Spojených štátov. Vidíme, ako sa ostrovná spoločnosť rybárov pod vplyvom populistických politikov a skorumpovaných centrálnych bankstrov postupne odkláňa od zdravých ekonomických základov. Napokon sú všetci prekvapení, že ich kúpili Číňania... Keďže Irwin Schiff momentálne sedí vo väzení za protestné neplatenie daní, rybacie bájky dal na papier jeho syn Peter, známy finančník a jeden z mála komentátorov, ktorý predpovedal finančnú krízu. Mnohí rodičia by svoje deti radi naučili zdravým ekonomickým princípom, no zvyčajne narazia na nedostatok zrozumiteľne napísanej literatúry. Potom existujú dospelí, ktorých frustrujú protichodné a nezriedka zmätočné náhľady na prebiehajúcu krízu, uverejňované médiami. A napokon sú tu aj niektorí študovaní ekonómovia, ktorým z nejakých príčin pre nadbytok stromov uniká les. Ich absurdné riešenia sú nezriedka v zjavnom v rozpore so zdravým kupeckým rozumom: v kríze nešporte, ale míňajte, ničte autá (alebo iné veci), aby ste rozhýbali ekonomiku. A keď iné nepomôže, hospodárstvu prospeje dokonalý urýchľovač vládnych výdavkov: vojna! Rybacie bájky môžu čo-to objasniť aj im.
.lk

KNIHA Biba Bohinská: Žena v pôvodnom znení
, Tatran 2010
Knižná prvotina slovenskej scenáristky Biby Bohinskej sa mi dostala do rúk s komentárom, že to nie je len taká obyčajná ženská literatúra, že má vyššie ambície. Áno, vysoké ambície sú tu zrejmé, počnúc viac ako dvadsiatimi ilustráciami fotografky a výtvarníčky Miriam Petráňovej a končiac prepojením piatich poviedok do jednoliateho celku – poviedkového románu. To prepojenie by malo fungovať v dvoch rovinách. Jednak ženskými témami, ktorých sa jednotlivé poviedky dotýkajú, a akoby gradujú od ženského mláďaťa cez priateľstvo, neveru, tragédiu až po spoločné záverečné osvietenie. To druhé prepojenie sa deje cez postavy, v každej poviedke sa mihne niektorá z tých ostatných. Žiaľ, to prepojenie jednotlivým poviedkam skôr ubližuje a zbytočne znásilňuje postavy, ktoré v rámci jednej poviedky ako-tak fungujú. Pritom vkomponovanie do iných poviedok im nepridáva žiaden nový rozmer. Navyše jednotlivé poviedky sú i formálne nesúrodé, každá má inú poetiku. Jednoduchý príbeh šestnásťročnej modelky, či čudný rozchod čudného ženského priateľstva a nad to všetko zrazu zažiari nečakaný nápad v štvrtej poviedke, kde sa do rozprávania pripletie mimoriadna Plesnivá Aura a odpáli rozprávanie do celkom inej surreálnej dimenzie. Pre mňa to bola paradoxne najrealistickejšia a najživšia postava zo všetkých žien v knihe.
.ea
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite