.ako dlho sa venujete prípadom sporov o deti z medzinárodných vzťahov?
Asi šesť rokov. Sme advokátska kancelária aj centrum vzdelávania pre matky na materskej. Ročne máme možno desať prípadov sporov o deti z medzinárodných partnerstiev, nie všetky sa skončia na súde. Niektoré zúfalé matky majú síce pri sebe dieťa, no zo strachu pred stíhaním chcú „zmiznúť“ do krajín, kde na ne nemá nikto dosah. Iné uvažujú o zmene identity. Sú to tragédie.
.ako sa riešia prípady sporov o deti, ak ich jeden z rodičov protiprávne zadržiava?
Väčšina krajín sveta vrátane Slovenska podpísala takzvaný Haagsky dohovor, podľa ktorého má byť také dieťa umiestené do krajiny, kde má obvyklý pobyt. Zastupujem najmä prípady, kde sa rodičia nedohodnú, pričom jeden z nich – väčšinou matka Slovenka – sa rozhodne odísť do krajiny, kde má rodinu, no dieťa sa narodilo v krajine druhého rodiča. Otec nesúhlasí a vtedy sa obvykle začína konanie o návrate dieťaťa. Matka býva obvinená z trestného činu a je na ňu vydaný medzinárodný zatykač. Také ženy sú vlastne v pasci. Ak odídu z krajiny bez dieťaťa, hrozí im stíhanie za jeho opustenie.
.zastupujete aj matky či otcov pri sporoch v rámci krajín EÚ?
Máme prípad Slovenky, ktorej belgický manžel povedal, aby vypadla, že už s ňou nechce nič mať. Odišla teda s jedným z ich dvoch detí, so synom, o pol roka však bol na ňu vydaný medzinárodný zatykač za únos a nemôže opustiť Slovensko. Krajský súd rozhodol, že ju do Belgicka nevydáme. Prijal jej argumentáciu, že sa vrátila domov na základe dohody s druhým rodičom. Táto Slovenka pritom rok a pol nevidela svoje druhé dieťa, dcéru v Antverpách. Vycestoval tam zo Slovenska jej brat s kamarátmi, aby sa pokúsil záležitosť urovnať, belgický otec však na nich poslal políciu a skončili v cele predbežného zadržania. Nestačí mu, že má súdne zverenú dcéru, chce získať aj syna. V prípade tejto Slovenky súd rozhodol v jej neprítomnosti, že sa musí okamžite vrátiť do Belgicka, pričom obidve deti môže vidieť len pod prísnym policajným dozorom. A za každý deň omeškania jej hrozí pokuta 1 500 eur. Tá od septembra 2009 narástla do astronomických výšok.
.máte aj mimoeurópske prípady?
Obrátila sa na nás zúfalá Slovenka z Brazílie, ktorá s dieťaťom opustila manžela. Vie, že nemôže so synom odísť, tiež sa bojí stíhania a čaká tam na súd. Aj keď absolvovala dve vysoké školy, nedokáže si nájsť prácu. Otec dieťaťa ju chce dostať na kolená, cez kamarátov ju obmedzuje vo všetkom. Tá žena plače cez skype, že je odkázaná na rozhodnutie brazílskeho súdu, ktorý skôr uzná argumenty manžela. A prostriedky jej dochádzajú.
.mení sa správanie Sloveniek, ktoré majú zahraničných partnerov?
Mám pocit, že posledné tri, štyri roky sú o niečo prezieravejšie. Niektoré si dokonca nahrajú to, že ich otec dieťaťa vyhodil, bol agresívny. Alebo si od neho vyžiadajú písomný doklad, že môžu odísť aj s dieťaťom. Žiaľ, na súde v zahraničí to vždy neobstojí.
.zvážia už naše dievčatá lepšie, s kým nadviažu vzťah?
Obávam sa, že nie. Láska je na začiatku vždy slepá.
.čo by ste im poradili ako prvé?
Aby dieťa porodili na Slovensku. Súdy všade na svete zvažujú najmä to, aké má dieťa prvotné občianstvo. Štát, kde sa dieťa narodilo, má potom právo rozhodovať, komu bude zverené. Zúčastnila som sa na medzinárodnej konferencii v Spojených štátoch, kde sa hovorilo o tom, že Japonsko sa z tohto dôvodu veľmi zdráha prijať Haagsky dohovor. Sú mnohé prípady Japoniek, ktoré sa vydali za Američanov, no ak sa rozvedú a vrátia sa do Japonska, nemajú už páky, aby im spätne vydali dieťa.
Asi šesť rokov. Sme advokátska kancelária aj centrum vzdelávania pre matky na materskej. Ročne máme možno desať prípadov sporov o deti z medzinárodných partnerstiev, nie všetky sa skončia na súde. Niektoré zúfalé matky majú síce pri sebe dieťa, no zo strachu pred stíhaním chcú „zmiznúť“ do krajín, kde na ne nemá nikto dosah. Iné uvažujú o zmene identity. Sú to tragédie.
.ako sa riešia prípady sporov o deti, ak ich jeden z rodičov protiprávne zadržiava?
Väčšina krajín sveta vrátane Slovenska podpísala takzvaný Haagsky dohovor, podľa ktorého má byť také dieťa umiestené do krajiny, kde má obvyklý pobyt. Zastupujem najmä prípady, kde sa rodičia nedohodnú, pričom jeden z nich – väčšinou matka Slovenka – sa rozhodne odísť do krajiny, kde má rodinu, no dieťa sa narodilo v krajine druhého rodiča. Otec nesúhlasí a vtedy sa obvykle začína konanie o návrate dieťaťa. Matka býva obvinená z trestného činu a je na ňu vydaný medzinárodný zatykač. Také ženy sú vlastne v pasci. Ak odídu z krajiny bez dieťaťa, hrozí im stíhanie za jeho opustenie.
.zastupujete aj matky či otcov pri sporoch v rámci krajín EÚ?
Máme prípad Slovenky, ktorej belgický manžel povedal, aby vypadla, že už s ňou nechce nič mať. Odišla teda s jedným z ich dvoch detí, so synom, o pol roka však bol na ňu vydaný medzinárodný zatykač za únos a nemôže opustiť Slovensko. Krajský súd rozhodol, že ju do Belgicka nevydáme. Prijal jej argumentáciu, že sa vrátila domov na základe dohody s druhým rodičom. Táto Slovenka pritom rok a pol nevidela svoje druhé dieťa, dcéru v Antverpách. Vycestoval tam zo Slovenska jej brat s kamarátmi, aby sa pokúsil záležitosť urovnať, belgický otec však na nich poslal políciu a skončili v cele predbežného zadržania. Nestačí mu, že má súdne zverenú dcéru, chce získať aj syna. V prípade tejto Slovenky súd rozhodol v jej neprítomnosti, že sa musí okamžite vrátiť do Belgicka, pričom obidve deti môže vidieť len pod prísnym policajným dozorom. A za každý deň omeškania jej hrozí pokuta 1 500 eur. Tá od septembra 2009 narástla do astronomických výšok.
.máte aj mimoeurópske prípady?
Obrátila sa na nás zúfalá Slovenka z Brazílie, ktorá s dieťaťom opustila manžela. Vie, že nemôže so synom odísť, tiež sa bojí stíhania a čaká tam na súd. Aj keď absolvovala dve vysoké školy, nedokáže si nájsť prácu. Otec dieťaťa ju chce dostať na kolená, cez kamarátov ju obmedzuje vo všetkom. Tá žena plače cez skype, že je odkázaná na rozhodnutie brazílskeho súdu, ktorý skôr uzná argumenty manžela. A prostriedky jej dochádzajú.
.mení sa správanie Sloveniek, ktoré majú zahraničných partnerov?
Mám pocit, že posledné tri, štyri roky sú o niečo prezieravejšie. Niektoré si dokonca nahrajú to, že ich otec dieťaťa vyhodil, bol agresívny. Alebo si od neho vyžiadajú písomný doklad, že môžu odísť aj s dieťaťom. Žiaľ, na súde v zahraničí to vždy neobstojí.
.zvážia už naše dievčatá lepšie, s kým nadviažu vzťah?
Obávam sa, že nie. Láska je na začiatku vždy slepá.
.čo by ste im poradili ako prvé?
Aby dieťa porodili na Slovensku. Súdy všade na svete zvažujú najmä to, aké má dieťa prvotné občianstvo. Štát, kde sa dieťa narodilo, má potom právo rozhodovať, komu bude zverené. Zúčastnila som sa na medzinárodnej konferencii v Spojených štátoch, kde sa hovorilo o tom, že Japonsko sa z tohto dôvodu veľmi zdráha prijať Haagsky dohovor. Sú mnohé prípady Japoniek, ktoré sa vydali za Američanov, no ak sa rozvedú a vrátia sa do Japonska, nemajú už páky, aby im spätne vydali dieťa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.