.až keď Maria Gulovich Liu vlani na jeseň vo veku 87 rokov v Kalifornii zomrela, zvesť o jej existencii sa doniesla aj na Slovensko. Celé to vlastne rozprúdil nekrológ Dennisa McLellana v denníku Los Angeles Times, ktorý priblížil jej životnú cestu. Maria Gulovichová sa narodila 19. októbra 1921 ako dcéra gréckokatolíckeho farára Edmunda Gulovicha a učiteľky Anastázie (rod.) Zimovej. Je známe, že jej rodina sa poznala aj s rodinou bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Mária študovala na gréckokatolíckom učiteľskom ústave v Prešove, pričom plynulo rozprávala piatimi jazykmi. Lesť a dôvtip sa u nej snúbili s prirodzenou krásou. Žiaci, ktorých učila v prvých rokoch vojny, chválili jej dobrotu a láskavosť.
.záchrankyňa Židov
Do svetového konfliktu neskočila práve s nadšením. Dá sa povedať, že vojna ju skôr pohltila. Začiatkom roku 1944 ju židovský priateľ požiadal, aby ukryla jeho sestru a päťročného syna. Doslova ju obmäkčil plačom. Malo to byť len na pár dní, no pobyt Židov u Gulovichovej sa, samozrejme, predĺžil na neurčito. Úrady sa o tom dozvedeli a vyslali kapitána slovenskej armády, aby ju vypočul. Ten,, našťastie, spolupracoval s odbojom. Dôstojník jej ponúkol, že pre jej Židov nájde iné útočisko, ak sa ona rozhodne robiť pre neho kuriéra. Neochotne súhlasila a hneď prvá misia sa jej takmer stala osudnou. V batožine mala počas cesty vlakom prepašovať krátkovlnnú vysielačku. Lenže vlak zastavilo gestapo a jeho agenti začali prehľadávať cestujúcich. S Máriou vtedy flirtoval spolucestujúci, istý dôstojník Wehrmachtu, čo ona využila vo svoj prospech. O Gulovichovej duchaprítomnosti svedčí, že Nemca dokonca nechala, aby jej s kufríkom gavaliersky pomohol. Keď gestapo videlo partiu dôstojníkov, len zasalutovali a išli ďalej.
.americká agentka
Po vypuknutí Povstania sa Gulovichová ocitla v jeho banskobystrickej centrále ako prekladateľka spravodajských dokumentov zo slovenčiny do ruštiny. Tu sa tiež zoznámila s americkou misiou, ktorú tvorili príslušníci Úradu strategických služieb (OSS – predchodca CIA), niekoľkí zostrelení letci a hŕstka Britov. Po obsadení Banskej Bystrice a ústupe povstalcov do hôr ju požiadali, aby im pomohla ako tlmočníčka a sprievodkyňa naprieč neznámym územím. Mimoriadne ťažký bol najmä ústup cez Nízke Tatry, kde skupina prežila snehovú búrku. Gulovichová niekoľkokrát obstála v konfrontácii s nemeckými vojakmi, ktorými sa to v slovenských horách a na vidieku len tak hemžilo. Dobre vedela zahrať jednoduché vidiecke dievča i šarmantnú koketu. Avšak v roku 1944, na druhý sviatok vianočný, príslušníci zvláštnej protipartizánskej jednotky Edelweiss, vedenej vojnovým zločincom Ladislavom Nižňanským, prepadli chatu, na ktorej sa Američania skrývali. Šestnásť členov misie, medzi ktorými bol aj reportér agentúry AP, neskôr Nemci popravili. Gulovichová mala vtedy opäť šťastie. Náhodou nebola na chate a zachránila si život spolu s dvoma Američanmi a dvoma Britmi.
O dva mesiace sa po nesmiernych útrapách dostali k sovietskym líniám. Cez Rumunsko na jar 1945 Gulovichovú prevelili do Talianska, kde pracovala pre centrálu OSS. Ako prekladateľku ju Američania po vojne poslali do Prahy, kde sa zoznámila s Allenom Dullesom, šéfom Úradu strategických služieb vo Švajčiarsku a neskorším riaditeľom CIA. O charaktere ich vzťahu kolovali dohady. Je možné, že Gulovichová sa do neho zaľúbila, nie je však jasné, či jej city boli nejakým spôsobom opätované. V každom prípade je Allen Dulles jedna z kľúčových postáv americkej špionáže a bol zapletený do viacerých historických udalostí druhej svetovej vojny i studenej vojny. S jeho pomocou a za asistencie zo strany generála Williama Donovana, šéfa OSS, emigrovala agentka Gulovichová do USA s univerzitným štipendiom. Získala americké občianstvo, založila si rodinu a pracovala tam ako realitná maklérka. Práve Donovan ju v roku 1946 vo West Pointe vyznamenal medailou bronzovej hviezdy. V septembri 1946 o jej práci pre OSS noviny Los Angeles Times napísali: „Húževnatá 25-ročná Mária Gulovichová, československá učiteľka, ktorá sem dorazila včera, je stelesnením toho, ako by mali vyzerať fiktívne ženské špiónky."
.rodina
Kým Mária s Američanmi a Britmi absolvovala strastiplnú cestu po slovenských horách, jej sestru Martu popravilo gestapo. Aj tá si zaslúži pripomienku. Keď ku Gulovichovcom domov vtrhli Nemci, hľadajúci Máriu, chceli odviesť aspoň otca. No Marta trvala na tom, že pôjde ona, pretože keby sa niečo prihodilo, bez otca by ich matka zostala sama s piatimi dcérami. Bolo to naposledy, čo ju rodina videla. Udialo sa to na Vianoce 1944, teda práve v čase, keď komando Edelweiss zajalo väčšinu anglo-americkej vojenskej misie.
Rodina si vytrpela svoje aj neskôr počas komunizmu. Špehovala ich Štátna bezpečnosť, sústavne sa sťahovali a Máriine sestry mali problém dostať sa na školy i nájsť si adekvátnu prácu. Ich otec Edmund Gulovich, kňaz v Jakubanoch, odmietol v roku 1950 podpísať prestup na pravoslávnu vieru, do čoho vtedy nútili gréckych katolíkov. Bol vyšetrovaný Štátnou bezpečnosťou a skončil v Ilave. Odsúdili ho na dva roky nútených prác. Istý čas ho väznili aj v Novákoch, kde bol cez vojnu Židovský pracovný tábor. Jeho manželka zatiaľ dostala príkaz vysťahovať sa z fary. Na Slovensko sa smeli vrátiť až v 60. rokoch.
.záchrankyňa Židov
Do svetového konfliktu neskočila práve s nadšením. Dá sa povedať, že vojna ju skôr pohltila. Začiatkom roku 1944 ju židovský priateľ požiadal, aby ukryla jeho sestru a päťročného syna. Doslova ju obmäkčil plačom. Malo to byť len na pár dní, no pobyt Židov u Gulovichovej sa, samozrejme, predĺžil na neurčito. Úrady sa o tom dozvedeli a vyslali kapitána slovenskej armády, aby ju vypočul. Ten,, našťastie, spolupracoval s odbojom. Dôstojník jej ponúkol, že pre jej Židov nájde iné útočisko, ak sa ona rozhodne robiť pre neho kuriéra. Neochotne súhlasila a hneď prvá misia sa jej takmer stala osudnou. V batožine mala počas cesty vlakom prepašovať krátkovlnnú vysielačku. Lenže vlak zastavilo gestapo a jeho agenti začali prehľadávať cestujúcich. S Máriou vtedy flirtoval spolucestujúci, istý dôstojník Wehrmachtu, čo ona využila vo svoj prospech. O Gulovichovej duchaprítomnosti svedčí, že Nemca dokonca nechala, aby jej s kufríkom gavaliersky pomohol. Keď gestapo videlo partiu dôstojníkov, len zasalutovali a išli ďalej.
.americká agentka
Po vypuknutí Povstania sa Gulovichová ocitla v jeho banskobystrickej centrále ako prekladateľka spravodajských dokumentov zo slovenčiny do ruštiny. Tu sa tiež zoznámila s americkou misiou, ktorú tvorili príslušníci Úradu strategických služieb (OSS – predchodca CIA), niekoľkí zostrelení letci a hŕstka Britov. Po obsadení Banskej Bystrice a ústupe povstalcov do hôr ju požiadali, aby im pomohla ako tlmočníčka a sprievodkyňa naprieč neznámym územím. Mimoriadne ťažký bol najmä ústup cez Nízke Tatry, kde skupina prežila snehovú búrku. Gulovichová niekoľkokrát obstála v konfrontácii s nemeckými vojakmi, ktorými sa to v slovenských horách a na vidieku len tak hemžilo. Dobre vedela zahrať jednoduché vidiecke dievča i šarmantnú koketu. Avšak v roku 1944, na druhý sviatok vianočný, príslušníci zvláštnej protipartizánskej jednotky Edelweiss, vedenej vojnovým zločincom Ladislavom Nižňanským, prepadli chatu, na ktorej sa Američania skrývali. Šestnásť členov misie, medzi ktorými bol aj reportér agentúry AP, neskôr Nemci popravili. Gulovichová mala vtedy opäť šťastie. Náhodou nebola na chate a zachránila si život spolu s dvoma Američanmi a dvoma Britmi.
O dva mesiace sa po nesmiernych útrapách dostali k sovietskym líniám. Cez Rumunsko na jar 1945 Gulovichovú prevelili do Talianska, kde pracovala pre centrálu OSS. Ako prekladateľku ju Američania po vojne poslali do Prahy, kde sa zoznámila s Allenom Dullesom, šéfom Úradu strategických služieb vo Švajčiarsku a neskorším riaditeľom CIA. O charaktere ich vzťahu kolovali dohady. Je možné, že Gulovichová sa do neho zaľúbila, nie je však jasné, či jej city boli nejakým spôsobom opätované. V každom prípade je Allen Dulles jedna z kľúčových postáv americkej špionáže a bol zapletený do viacerých historických udalostí druhej svetovej vojny i studenej vojny. S jeho pomocou a za asistencie zo strany generála Williama Donovana, šéfa OSS, emigrovala agentka Gulovichová do USA s univerzitným štipendiom. Získala americké občianstvo, založila si rodinu a pracovala tam ako realitná maklérka. Práve Donovan ju v roku 1946 vo West Pointe vyznamenal medailou bronzovej hviezdy. V septembri 1946 o jej práci pre OSS noviny Los Angeles Times napísali: „Húževnatá 25-ročná Mária Gulovichová, československá učiteľka, ktorá sem dorazila včera, je stelesnením toho, ako by mali vyzerať fiktívne ženské špiónky."
.rodina
Kým Mária s Američanmi a Britmi absolvovala strastiplnú cestu po slovenských horách, jej sestru Martu popravilo gestapo. Aj tá si zaslúži pripomienku. Keď ku Gulovichovcom domov vtrhli Nemci, hľadajúci Máriu, chceli odviesť aspoň otca. No Marta trvala na tom, že pôjde ona, pretože keby sa niečo prihodilo, bez otca by ich matka zostala sama s piatimi dcérami. Bolo to naposledy, čo ju rodina videla. Udialo sa to na Vianoce 1944, teda práve v čase, keď komando Edelweiss zajalo väčšinu anglo-americkej vojenskej misie.
Rodina si vytrpela svoje aj neskôr počas komunizmu. Špehovala ich Štátna bezpečnosť, sústavne sa sťahovali a Máriine sestry mali problém dostať sa na školy i nájsť si adekvátnu prácu. Ich otec Edmund Gulovich, kňaz v Jakubanoch, odmietol v roku 1950 podpísať prestup na pravoslávnu vieru, do čoho vtedy nútili gréckych katolíkov. Bol vyšetrovaný Štátnou bezpečnosťou a skončil v Ilave. Odsúdili ho na dva roky nútených prác. Istý čas ho väznili aj v Novákoch, kde bol cez vojnu Židovský pracovný tábor. Jeho manželka zatiaľ dostala príkaz vysťahovať sa z fary. Na Slovensko sa smeli vrátiť až v 60. rokoch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.