Koniec počítačov, konečne!

Osobné počítače za posledných pätnásť rokov napáchali na sebavedomí väčšiny ľudí strašné škody a takmer sa im podarilo presvedčiť ich, že nejakí čudácki chlapíci v károvaných košeliach, čo neovládajú gramatiku a nevedia sa ani slušne pozdraviť, sú novodobá elita a majú v rukách našu budúcnosť. Našťastie, svetlo na konci tunela už začína byť viditeľné. Je ním jediné jedno tlačidlo iPadu.  

Budúcnosť technológií vedie cez iPad, som o tom presvedčená. A to patrím k ľuďom, ktorí sa neodvažujú predpovedať ani len to, či táto vládna koalícia prežije kauzu Trnka. Robiť predpovede v oblasti technológií sa príliš nevypláca, sekli sa aj onakvejší machri, a to ani nemusím vyťahovať otrepané omyly Billa Gatesa. V roku 1943 šéf  IBM očakával, že celý svetový trh zasýti tak päť počítačov. V roku 1977 si šéf Digital Equipment nevedel predstaviť, načo by bol komu doma osobný počítač. Niet sa čo čudovať, všetci rozmýšľali o počítači ako o zmenšenine tých mamutov, ako o technológii na vedecké a priemyselné účely s vyškolenou obsluhou. Neuvažovali o počítačoch tak, ako uvažoval Steve Jobs – vizionár Applu a jeho súčasný CEO. 

Steve Jobs tvrdí, že všetky omyly vychádzali z toho, že sa na nové veci pozeráme starou optikou súčasných skúseností. Preto sa prestal pýtať používateľov, čo by chceli, lebo oni to nevedia až do chvíle, pokiaľ to nezačnú používať. Pred osemnástimi rokmi vznikol systém odkazov, ktorý mal upozorňovať používateľov mobilných telefónov na zmeškané hovory a mnohí experti ho považovali za úplne zbytočnú službu. Dnes si mobily bez SMS nielenže nevieme predstaviť, dnes ľudia smskujú viac ako telefonujú. Všetci sa na to vtedy pozerali z perspektívy toho, čo poznali – telefonovania. 

Steve Jobs sa na počítač, mobil aj prehrávač hudby pozeral ako na niečo, s čím bude narábať používateľ. Nie programátor, nie vysoko vyškolený technik. Preto to chcel mať v jednej skrinke,  jednoduché a bez možnosti prispôsobovať to miliónom požiadaviek technomudrlantov. 

V lete na konferencii v Los Angeles prezradil, že idea iPadu sa zrodila skôr ako iPhone. Bola to myšlienka úplne vyhodiť klávesnicu. Jediné jedno tlačidlo malo slúžiť na vypnutie a zapnutie prístroja, všetko ostatné sa muselo diať len na dotykovej obrazovke. A hoci v tom čase (rok 2000) už Apple vyvíjal vlastný mobilný telefón, keď Jobs uvidel prototyp iPadu, pochopil, čo drží v rukách, a vývoj nového telefónu dostal prednosť. 

Neviem, do akej miery v tom hrala úlohu aj prezieravá myšlienka naučiť ľudí najprv si sťahovať obsah cez telefón. Cez telefón sú totiž ľudia od začiatku naučení za všetko platiť, čo sa o počítačoch a internete rozhodne nedá povedať. Šikovní piráti vedia prelomiť všetky obrany a posťahovať kadečo zadarmo. Ak je však kvalitný obsah dostupný jednoducho na jedno kliknutie a jednu faktúru za pár centov, je to sľubnejšia cesta ochrany autorských práv ako všakovaké zložité kódovanie a heslovanie obsahu. 

Svet laikov hromadne podľahol očareniu i-vecičkami, svet technokratov frfle a recenzuje, čo všetko na tých zariadeniach chýba, čo je horšie ako na iných platformách, čo je zbytočnosť a nepotrebná hračička. Navyše drahá. To všetko sú však len nepodstatné detaily, ktoré blízka budúcnosť a tvrdá konkurencia rýchlo doladia. 

Netuším, ako sa to napokon bude volať, ako to bude vyzerať, ani čo všetko to bude schopné stvárať. Som však presvedčená, že iPad je tá odbočka, ktorú nesmie minúť nikto, kto chce dôjsť do budúcnosti.