.budova parlamentu, niekoľko hodín pred voľbou generálneho prokurátora. Z koaličných poslancov sála pokoj. Viacerí z tých, ktorí sa pristavia na kus reči pri novinároch, sršia optimizmom a tvrdia, že koaličný kandidát Jozef Čentéš dnes určite prejde. Takmer unisono tvrdia: Je to dobrý klandidát, na ktorom sme sa dokázali všetci dohodnúť. V tej chvíli nič nenasvedčuje tomu, že by sa mohlo udiať nejaké prekvapenie. A tobôž nie šok. V momente, keď sú oznámené výsledky hlasovania, sa však selanka končí. Dobroslav Trnka získal 74 hlasov, Jozef Čentéš iba 73 hlasov. Odovzdaných bolo 149 hlasov, dva hlasovacie lístky boli neplatné. Stačil jeden hlas a Dobroslav Trnka by bol vo funkcii generálneho prokurátora potvrdený. Napríklad ak by bol hlasoval neprítomný Jan Mikolaj zo SNS a Peter Zajac z OKS, ktorý do parlamentu dorazil zo zahraničia na poslednú chvíľu, by voľbu nestihol. V každom prípade v okamihu zverejnenia výsledku je zrejmé, že za Trnku hlasovali minimálne štyria vládni poslanci. Pravdepodobne ich však bolo ešte viac. Na jednom neplatnom hlasovacom lístku bol zakrúžkovaný Dobroslav Trnka, chýbala však na ňom negatívna voľba pre Čentéša. Na druhom to bolo naopak. Žeby omyl z nepozornosti?
.my sme čistí!
V útrobách parlamentu sa okamžite po zverejnení výsledkov strhol boj koaličných strán o to, ktorá z nich dokáže médiám čo najpresvedčivejšie dokázať, že z jej košiara hlasy pre Trnku neprišli. Politici, ktorí ešte pred chvíľou považovali zvolenie Čentéša za bezproblémovu vec, sa odrazu predháňajú v prezentácii použitých kontrolných mechanizmov, ktoré majú garantovať, že oni hlasovali správne a v súlade s dohodou v koalícii. Poslanci za SDKÚ vraj volili po dvojiciach, lístky si navzájom kontrolovali a do volebnej urny ich vhadzovali tak, aby ich videli skrutátori. Podobným spôsobom hlasovali aj poslanci za KDH. Poslanci za SaS si vyplnené hlasovacie lístky fotili a to isté robili aj poslanci za stranu Most, ktorých z hlasovania v prospech Trnku obviňujú ich kolegovia z KDH a SDKÚ. Viacerí z Bugárových poslancov podľa nich vraj vhadzovali do volebnej urny lístky tak, aby nebolo vidieť, za ktorého z kandidátov hlasovali. Zhrnuté a podčiarknuté: Každá zo strán tvrdí, že má nepriestrelné alibi garantované perfektným kontrolným mechanizmom. Hlasy pre Trnku však napriek tomu neodškriepiteľne prišli z jej radov.
Ukazovanie prstom a špekulovanie o vinníkoch nemá v tejto chvíli veľký význam. Vypátrať by ich nedokázal ani Hercule Poirot. Za veľa nestojí ani odvolávanie sa na také vhadzovanie lístkov, aby ich skrutátori videli, či ich fotografovanie. Podľa znalcov parlamentných hlasovacích procedúr nemá skrutátor šancu stopercentne vizuálne odkontrolovať všetkých poslancov a kópia hlasovacieho lístka sa dá pri troche snahy vyrobiť aj doma. Potom na nej stačí zaškrtnúť Čentéša, odfotografovať si to a pri reálnej voľbe spokojne dať hlas Trnkovi. Kontrolné mechanizmy sa, samozrejme, dajú kreatívne rôzne vylepšovať, len potom už o dôstojnom hlasovaní nemôže byť ani reči. Vlastne sa o ňom už nedá hovoriť ani teraz.
.problém
Keď sa skončí stranícke hašterenie o vinníkoch, bude sa táto vláda musieť vyrovnať so situáciou, ktorá je už teraz jasná ako facka. V jej radoch existuje skupina poslancov, ktorí sú ochotní túto vládu kvôli voľbe generálneho prokurátora potopiť. Aké sú ich motívy? V politických kuloároch lietajú viaceré scenáre. Niektoré málo pravdepodobné, ale aj také, ktoré treba brať do úvahy.
Podľa najmenej pravdepodobného z nich môže ísť o organizovanú skupinku poslancov (najviac sa v tejto súvislosti špekuluje o SDKÚ), pre ktorých voľba generálneho prokurátora je len zámienkou a skutočným cieľom je zmena premiéra pri zachovaní súčasnej vládnej zostavy. Nikto súdny si nemôže myslieť, že keby sa tak stalo, SDKÚ by mala v novej vláde rovnako silnú pozíciu a všetci by nadšene súhlasili, aby novým premiérom bol napríklad Mikuláš Dzurinda. Neveľmi racionálne sú aj podozrenia, že niektorí ľudia v SDKÚ začínajú hrať na vládnutie so Smerom. Na to človek nemusí byť ani veľkým politickým analytikom, aby mu bolo jasné, že by to znamenalo koniec tejto strany.
Druhý scenár sa opiera o podozrenie, že niektorého z lídrov vládnych strán môžu v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora vydierať, a tak zorganizoval skupinu verných poslancov, ktorá ma zabezpečiť ten správny výsledok.
Ako o najreálnejšom sa však v politických kuloároch hovorí o scenári, že v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora dochádza k vydieraniu a kupovaniu radových koaličných poslancov. Tí môžu pochádzať z rôznych straníckych klubov, vzájomne sa nekoordinujú, dokonca o sebe nemusia vôbec vedieť.
Oba scenáre majú pre túto vládu jeden spoločný, krutý dôsledok. Má problém s parlamentnou väčšinou. Nemusí sa to prejaviť hneď, ani znamenať, že jej od zajtra nebudú v parlamente prechádzať zákony. Na povrch to však vypláva vždy, keď v tejto krajine pôjde o niečo skutočne dôležité. Kto bol vydieraný raz, bude vydieraný opäť. Kto bol kúpený, bude nabudúce vydieraný. Bola to obnažujúca voľba.
.my sme čistí!
V útrobách parlamentu sa okamžite po zverejnení výsledkov strhol boj koaličných strán o to, ktorá z nich dokáže médiám čo najpresvedčivejšie dokázať, že z jej košiara hlasy pre Trnku neprišli. Politici, ktorí ešte pred chvíľou považovali zvolenie Čentéša za bezproblémovu vec, sa odrazu predháňajú v prezentácii použitých kontrolných mechanizmov, ktoré majú garantovať, že oni hlasovali správne a v súlade s dohodou v koalícii. Poslanci za SDKÚ vraj volili po dvojiciach, lístky si navzájom kontrolovali a do volebnej urny ich vhadzovali tak, aby ich videli skrutátori. Podobným spôsobom hlasovali aj poslanci za KDH. Poslanci za SaS si vyplnené hlasovacie lístky fotili a to isté robili aj poslanci za stranu Most, ktorých z hlasovania v prospech Trnku obviňujú ich kolegovia z KDH a SDKÚ. Viacerí z Bugárových poslancov podľa nich vraj vhadzovali do volebnej urny lístky tak, aby nebolo vidieť, za ktorého z kandidátov hlasovali. Zhrnuté a podčiarknuté: Každá zo strán tvrdí, že má nepriestrelné alibi garantované perfektným kontrolným mechanizmom. Hlasy pre Trnku však napriek tomu neodškriepiteľne prišli z jej radov.
Ukazovanie prstom a špekulovanie o vinníkoch nemá v tejto chvíli veľký význam. Vypátrať by ich nedokázal ani Hercule Poirot. Za veľa nestojí ani odvolávanie sa na také vhadzovanie lístkov, aby ich skrutátori videli, či ich fotografovanie. Podľa znalcov parlamentných hlasovacích procedúr nemá skrutátor šancu stopercentne vizuálne odkontrolovať všetkých poslancov a kópia hlasovacieho lístka sa dá pri troche snahy vyrobiť aj doma. Potom na nej stačí zaškrtnúť Čentéša, odfotografovať si to a pri reálnej voľbe spokojne dať hlas Trnkovi. Kontrolné mechanizmy sa, samozrejme, dajú kreatívne rôzne vylepšovať, len potom už o dôstojnom hlasovaní nemôže byť ani reči. Vlastne sa o ňom už nedá hovoriť ani teraz.
.problém
Keď sa skončí stranícke hašterenie o vinníkoch, bude sa táto vláda musieť vyrovnať so situáciou, ktorá je už teraz jasná ako facka. V jej radoch existuje skupina poslancov, ktorí sú ochotní túto vládu kvôli voľbe generálneho prokurátora potopiť. Aké sú ich motívy? V politických kuloároch lietajú viaceré scenáre. Niektoré málo pravdepodobné, ale aj také, ktoré treba brať do úvahy.
Podľa najmenej pravdepodobného z nich môže ísť o organizovanú skupinku poslancov (najviac sa v tejto súvislosti špekuluje o SDKÚ), pre ktorých voľba generálneho prokurátora je len zámienkou a skutočným cieľom je zmena premiéra pri zachovaní súčasnej vládnej zostavy. Nikto súdny si nemôže myslieť, že keby sa tak stalo, SDKÚ by mala v novej vláde rovnako silnú pozíciu a všetci by nadšene súhlasili, aby novým premiérom bol napríklad Mikuláš Dzurinda. Neveľmi racionálne sú aj podozrenia, že niektorí ľudia v SDKÚ začínajú hrať na vládnutie so Smerom. Na to človek nemusí byť ani veľkým politickým analytikom, aby mu bolo jasné, že by to znamenalo koniec tejto strany.
Druhý scenár sa opiera o podozrenie, že niektorého z lídrov vládnych strán môžu v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora vydierať, a tak zorganizoval skupinu verných poslancov, ktorá ma zabezpečiť ten správny výsledok.
Ako o najreálnejšom sa však v politických kuloároch hovorí o scenári, že v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora dochádza k vydieraniu a kupovaniu radových koaličných poslancov. Tí môžu pochádzať z rôznych straníckych klubov, vzájomne sa nekoordinujú, dokonca o sebe nemusia vôbec vedieť.
Oba scenáre majú pre túto vládu jeden spoločný, krutý dôsledok. Má problém s parlamentnou väčšinou. Nemusí sa to prejaviť hneď, ani znamenať, že jej od zajtra nebudú v parlamente prechádzať zákony. Na povrch to však vypláva vždy, keď v tejto krajine pôjde o niečo skutočne dôležité. Kto bol vydieraný raz, bude vydieraný opäť. Kto bol kúpený, bude nabudúce vydieraný. Bola to obnažujúca voľba.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.