Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tabuizácia verejných financií

.radovan Kavický .časopis .týždeň v ekonomike

Nedostatky v oblasti nakladania s verejnými zdrojmi sú značné, nadviazanie na reformy z minulosti potrebné, hoci recept na trvalé odstránenie naďalej chýba.

Odborná diskusia na tému zvýšenia transparentnosti vo verejných financiách sa len pomaly začína otvárať. Úplne odpolitizovať diskusiu o finálnej podobe fiškálnej a rozpočtovej politiky nemožno, keďže verejné zdroje a ich prerozdeľovanie sa nachádzajú v  centre záujmu politikov. To, o čom však možno odborne diskutovať, je oblasť transparentnosti vo verejných financiách. 
V minulosti uskutočnená reforma verejnej správy aj financií predstavuje pomerne kvalitné základy pre „stavbu“, na ktorej dokončenie sa za minulej vlády nenašla politická vôľa. Posilnenie transparentnosti vo verejných financiách, podkopávanej najmä v posledných štyroch rokoch rokoch, sa v najbližšom období nezaobíde bez úsilia a bez širokej politickej podpory.
.obnova poriadku
Súčasná vláda sa v programovom vyhlásení jasne zaviazala, že „obnoví poriadok“, „definuje jasné pravidlá disciplíny a transparentnosti“ vo verejných financiách a „predloží návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti“. Vznik novej inštitúcie, Rady pre fiškálnu zodpovednosť (tzv. fiškálnej rady), môže síce výrazne pomôcť k zvýšeniu transparentnosti a kontroly vo verejných financiách, no ide len o jeden z mnohých krokov, ktoré sú potrebné na to, aby sa súčasná situácia aspoň čiastočne zlepšila.
Slovensko bolo v roku 2010 prvýkrát hodnotené v oblasti transparentnosti rozpočtovania (prieskum a hodnotenie otvorenosti slovenského rozpočtového procesu uskutočnila MESA 10) a v celosvetovom rebríčku Open Budget Initiative sa umiestnilo na 28. priečke z 94 krajín. Na prvý pohľad azda aj uspokojivé umiestnenie, ktoré však z regionálneho porovnania už nevyznieva natoľko pozitívne, keďže otvorenejší a transparentnejší rozpočtový proces majú nielen Slovinsko, Poľsko či Česká republika, ale i Rumunsko. Slovensko sa tak zaradilo spoločne s Chorvátskom tesne pred Bulharsko a Srbsko. 
Nedostatky, ktoré majú systémový charakter, možno nájsť už pri bližšom a podrobnom pohľade na obsah samotného štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy či štátneho záverečného účtu v danom roku. Na Slovensku sa síce v rozpočte uvádzajú údaje o plánovaných výdavkoch v ekonomickom, funkčnom a programovom členení aj na najbližšie dva roky, no dosiaľ napríklad nie je zvykom a ani povinnosťou uvádzať tieto údaje aj za minulé roky. Nemožno tak celkom a na prvý pohľad presne určiť, ako sa dané výdavky medziročne vyvíjajú. Ktorá činnosť či oblasť sa podporuje a v ktorej oblasti, naopak, dochádza k poklesu celkových výdavkov. V následných politických diskusiách o rozpočte tak každoročne prichádza k tomu, že sa porovnávajú skutočné výdavky s plánovanými a opačne, čo nielenže nie je ekonomicky správne, ale často aj zavádzajúce.
.chýba hodnotenie
Ani pravidelné zverejňovanie podrobných informácií o plnení rozpočtu nie je samozrejmosťou a mesačné výkazy MF SR sú z hľadiska informačnej hodnoty nedostatočné. Neobsahujú napríklad členenie podľa jednotlivých ministerstiev, ale len základné delenie podľa ekonomickej kategórie.
Medzi námety, ako zvýšiť transparentnosť vo verejných financiách na Slovensku, patrí určite aj návrh každoročného vydávania správy o hodnotení plnenia cieľov vlády, kde by boli uvedené aj indikátory slúžiace na porovnanie pôvodných odhadov a celkových dopadov rozpočtu. Taktiež by bolo vhodné uvádzať informácie o štruktúre vládneho dlhu na pravidelnej báze (splatnosť dlhu, úroková sadzba, výška úveru a podobne), keďže mesačné výkazy MF SR týkajúce sa dlhu obsahujú tiež len základné informácie a nemožno v nich nájsť napríklad poznatky o splatnosti dlhu, úrokovej sadzbe, denominácií dlhu a mnoho ďalších potrebných informácií.
Z hľadiska snahy o zvýšenie transparentnosti je mimoriadne dôležité, aby nielen odborná, ale aj širšia verejnosť bola dostatočne informovaná o tom, ako sa nakladá s verejnými zdrojmi, aké priority má vláda a ako chce tieto svoje ciele zrealizovať. Keďže nie každý má čas podrobne skúmať celý rozpočet, bolo by určite vhodné každoročne vypracúvať stručný, netechnický prehľad rozpočtu pre verejnosť. Zvýšila by sa tým nielen verejná kontrola, ale aj informovanosť širokej a nielen odbornej verejnosti.
Uvádzať ciele vlády je potrebné aj v rámci jednotlivých politík. Pri plánovaných výdavkoch v danom roku je potrebné uviesť ich prepojenie na fiškálne ciele vlády aj z hľadiska výhľadu na nasledujúce roky. Rozpočet je síce formálne viacročný, no neobsahuje dostatočné informácie o tom, ako sa pomocou rozpočtu naplnia samotné ciele vlády. Výhľad na nasledujúce roky je teda v súčasnej podobe skôr informatívny a naznačujúci trend, no nie je záväzný pre vládu aj na najbližšie roky.
Zvýšenie transparentnosti nenapomáha ani to, že v rozpočte nie sú uvádzané informácie o budúcich záväzkoch, o implicitnom dlhu, o politikách financovaných z úľavy na dani, o daňovej asignácií a prijímateľoch týchto finančných prostriedkov či rezervách vlády. Nie sú kalkulované ani dopady na rozpočet v prípade naplnenia rôznych scenárov vývoja ekonomiky, pričom v skutočnosti sa tvorí len jedna predikcia vývoja.
.verejná kontrola
Dôsledným dodržiavaním, ale aj prípadnou zmenou legislatívy možno v podstate odstrániť takmer všetky tieto systémové nedostatky, a to aj v oblasti posilnenia kompetencií kontrolných inštitúcií (buď v prípade tých už existujúcich, alebo novovzniknutej fiškálnej rady), ktoré by následne mohli vykonávať dôslednú kontrolu, analýzy dopadov rôznych ad hoc opatrení vlády a použitia verejných zdrojov, čo v súčasnosti nie je možné. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) ako kontrolná inštitúcia síce každoročne vydáva stanovisko k štátnemu záverečnému účtu, no tento dokument nemá pre vládu záväzný charakter. Skôr ide len o monitoring nedostatkov v nakladaní s verejnými zdrojmi. NKÚ následne síce vydá odporúčania smerom k vláde, ktoré však zväčša nevyvolajú ani len odozvu, nie to ešte konkrétne kroky potrebné na nápravu, pričom iba malá časť výdavkov je skutočne aj preskúmaná. 
Mnohé doterajšie, ale aj novovzniknuté nedostatky v oblasti verejných financií je potrebné odstrániť, zvýšiť otvorenosť a transparentnosť v celom rozpočtovom procese, jasným spôsobom prepojiť ciele jednotlivých politík so samotným rozpočtom, nadviazať na reformy a najmä jasne pomenovať pretrvávajúce problémy, pretože len v prípade splnenia týchto predpokladov a návratu k zodpovednému prístupu k nakladaniu s verejnými zdrojmi možno očakávať aj udržateľný a zdravý vývoj verejných financií. 
Dôsledná verejná kontrola a transparentnosť v tejto oblasti sú teda kľúčovými faktormi, ktoré môžu zabezpečiť a zvýšiť efektivitu vynakladania verejných financií v budúcnosti.
Autor je finančný ekonóm a ekonomický analytik
Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite