Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zadlžená krásavica

.jaroslav Daniška .časopis .téma

Najdôležitejšie komunálne voľby budú v Bratislave. Mesto má rozpočet väčší ako niektoré ministerstvá a primátor hlavného mesta patrí do veľkej politiky. Kto ním bude?

Ťažká otázka. Ťažšia je už iba tá, ako a kde bude nový primátor šetriť. Krásavica na Dunaji sa topí v problémoch. Mesto má vysoký dlh presahujúci 60 percent rozpočtu mesta, takže si na trhu nemôže požičať žiadne peniaze. S HDP na obyvateľa vyšším ako priemer EÚ má obmedzený prístup k čerpaniu eurofondov a sumu za nezaplatené faktúry po Ďurkovského vláde ešte nikto nepozná. Známe sú však schválené investície na dostavbu Zimného štadióna, opravu starej tržnice či nákup nových autobusov, ktoré o niekoľko stoviek miliónov korún presiahli plánované výdaje aktuálneho rozpočtu. Kandidáti pritom sľubujú viaceré veľké investície. Ako to chcú financovať?
.sny o metropole
„Mám veľmi rada toto mesto a chcem, aby sa stalo rovnocennou európskou metropolou,“ predstavuje svoj program poslankyňa parlamentu a kandidátka SDKÚ Magda Vášáryová. Energická šesťdesiatnička, ktorej sa podarilo vytvoriť silnú pravicovú koalíciu, aká v Bratislave doteraz žiadne komunálne voľby neprehrala. Vášáryová pôsobila ako veľvyslankyňa vo Viedni a Varšave, má mandát v parlamente a neúspešne kandidovala na úrad prezidenta. Táto bývalá herečka má stále vysokú osobnú popularitu. Napríklad v posledných parlamentných voľbách získala vyše 30-tisíc krúžkov. Pri fit-raňajkách, ktoré okrem kávy pozostávajú z jogurtu a pár kúskov ovocia, sa rozhovorí o svojich plusoch. Zdôrazňuje blízkosť k stranícky spriaznenej vláde a vedeniu župy. Plány má veľkolepé. Postaviť nultý okruh diaľnice, vybudovať moderný mestský vlak napojený na transeurópsku sieť TEN T 17, čerpať eurofondy a namiesto „betónovej lávky urobiť zo Starého mosta architektonicky výnimočný most promenádneho typu, na ktorý sa budú chodiť turisti pozerať“. Spolu ide o desiatky miliárd korún a stavby, ktoré často presahujú horizont štyroch aj ôsmich rokov. Financovanie nemá byť problém. Nultý kruh je štátna priorita, na eurovlak sú eurofondy a na most sa získajú peniaze zrušením plánovanej výstavby električky. Dôvod? „Nemáme na to peniaze,“ tvrdí sebavedomo a ohlasuje „koniec dočasným starostovským riešeniam“, Bratislava potrebuje viac. Aj tradičné električky majú čakať zmeny: „potrebujeme vo svete rozšírené širšie koľaje a nové modernejšie a tiež lacnejšie vozne“. O stave mestskej pokladnice odmieta hovoriť v katastrofických termínoch a keď to slovo použijeme my, upozorní nás, aby sme nepreberali slovník pána Ftáčnika. O konkrétnych škrtoch sa jej veľmi hovoriť nechce, kritickú poznámku však odmietne: „Viem, že by ste chceli počuť, že si znížim plat a prepustím štyroch ľudí, to je však populistické a nič to nerieši,“ vysvetľuje. Okrem zrušenia električkovej trate do Petržalky chce peniaze získať auditmi a kontrolou mestských podnikov a ich dcérskych firiem, novými príjmami. „Všetky zmluvy treba overiť, tie škandalózne vypovedať.“ Za najdôležitejšie však považuje ambície: „Netreba nič vymýšľať, všetko je už vymyslené. Treba len urobiť, čo funguje už inde.“ Bratislava by podľa pravicovej kandidátky mala vstúpiť na trh s prenájmom bytov a ponúkať svoje zrekonštruované či postavené mestské byty.
Pokiaľ ide o personálnu politiku, má voči Ftáčnikovi jednu prednosť: verejne vyhlasuje, že hlavným architektom s posilnenými právomocami sa stane Peter Gera, rešpektovaný slovenský odborník na urbanizmus a stavebný rozvoj, ktorý pôsobil v Hamburgu. Rovnako ako Ftáčnik aj ona však tají, s kým chce prísť na magistrát, kto bude jej najbližší tím. Obidvaja hovoria o nezávislých osobnostiach, ktorým dôverujú, ale práve tu môžu byť obavy voličov najvyššie. 
.pragmatik z druhého brehu
Je štvrtok ráno, krátko po ôsmej, a v kancelárii starostu Petržalky sa rozprávame s Milanom Ftáčnikom. Tento päťdesiatnik, bývalý komunista, neskorší minister školstva za SDĽ a jeden zo zakladateľov ľavicovo-liberálnej SDA, má síce podporu Smeru, členom Ficovej strany však nie je. V tradične pravicovej Bratislave kandiduje ako nezávislý a vystupuje ako flexibilný politik, ktorý sa chce dohodnúť. A jeho pragmatizmu s červeným šálom sa viditeľne darí. Pred štyrmi rokmi porazil v Petržalke rozdelenú pravicu a modrí kandidáti Ladislav Snopko (SDKÚ) a Ján Kotuľa (KDH) skončili až za ním. Po štyroch rokoch, počas ktorých nešiel do žiadneho väčšieho konfliktu s koalíciou SDKÚ-KDH, ktorá vládla petržalskému zastupiteľstvu, má šancu stať sa primátorom hlavného mesta. 
.radičová v sukni
Ako chce v zadlženom meste šetriť? „Odpoveď dala vláda pani premiérky Radičovej, treba zvýšiť príjmy a znížiť výdavky. Znížil by som rozpočet o 10 percent na správe mesta, od primátora cez mestské podniky po zamestnancov. Samozrejme, učiteľov, vodičov MHD či sociálnych pracovníkov by sa to nedotklo,“ hovorí a pôsobí pritom ako Radičová v nohaviciach. Rovnako ako jeho protikandidáti by okamžite zaviedol elektronické obstarávanie: „V Petržalke sme pri 25-miliónovom rozpočte ušetrili 450-tisíc. Ak má mesto desaťkrát väčší rozpočet, predpokladám, že by sme mohli ušetriť desaťkrát viac.“ Na splácanie dlhu chce prioritne použiť všetky „Ďurkovského peniaze“, ktoré prídu do rozpočtu mesta z predajov schválených ešte v tomto roku a tiež príjmy z daní z príjmu, ktoré sa podľa odhadu ministerstva financií na budúci rok zvýšia. Magda Vášáryová tiež chce dlh postupne znižovať, v predstavách ako na to, je však Ftáčnik konkrétnejší. 
Podobností s kandidátkou SDKÚ je však viac. Obidvaja chcú prestať s predávaním majetku mesta a zamerať sa na jeho správu, obidvaja sa inšpirujú schopnosťou Viedne čerpať eurofondy a obidvaja sľubujú menej straníckej politiky a viac transparentných a odborných obsadzovaní zamestnaneckých miest. Ftáčnik je však razantnejší v kritike súčasných pomerov, situáciu občas opisuje ako katastrofu a za stav mesta viní primátora Ďurkovského a jeho poslaneckú väčšinu. Vyčíta mu, že podpísal aj zlé rozhodnutia, ktoré poslanci urobili. „Mohol tie uznesenia nepodpísať a ísť s témou na verejnosť, ja by som to urobil,“ tvrdí. Najhorším príkladom je prípad hokejového štadióna, kde mestskí poslanci na poslednom rokovaní rozhodovali v podstate bez podkladov, bez toho, aby si mali čas veci overiť a „vydieraní“, že ak nezahlasujú za uznesenie navyšujúce spoluúčasť mesta, znemožnia aj majstrovstvá sveta v hokeji. Ftáčnik (rovnako ako Vášáryová) preto podporil uznesenie, ktoré dlhy mesta zvýšilo. 
.porovnávajme sa s Brnom
Druhý podstatný rozdiel medzi Ftáčnikom a Vášáryovou je v cieľoch. Ftáčnik Bratislavu menej porovnáva s metropolitnou Viedňou a viac s moravským Brnom. „Brno má 80 kilometrov električkových tratí, Bratislava iba 36. A za posledných 20 rokov sme nepostavili žiadnu novú trať. Zabudnime na metro, máme len dve alternatívy. Jednou je transeurópsky projekt TEN T 17 prepojený s mestským vlakom, ktorý by slúžil ako nosný systém dopravy, druhou je rozšírenie električkovej trate do Petržalky.“ Ftáčnik sa sám prikláňa skôr k električke, pretože eurovlak by mohol reálne fungovať až po roku 2022 a problémy potrebujeme riešiť už teraz. Rozhodnúť však musia poslanci, svoju úlohu vidí v príprave podkladov, ktoré zhodnotia finančné náklady obidvoch projektov a možnosti mesta. Inak sa drží pri zemi. Za štyri roky by chcel v meste postaviť novú krytú plaváreň, futbalový štadión, prepojiť cyklotrasy a vybudovať športovú halu, kde možno hrať medzinárodný basketbalový zápas. Tvrdí, že cirkvi pri financovaní diskriminovať nebude a s podnikateľom Ivanom Kmotríkom sa chce transparentne dohodnúť, aby na mieste Artmedie zostal naďalej štadión, a nestavali sa budovy. Nezanedbateľný je aj politický dôsledok na národnej úrovni. Ak by Ftáčnik voľby vyhral, stal by sa jediným ľavicovým politikom mimo kruhov okolo Smeru. A to by za istých okolností mohlo mať svoje dôsledky na Smer a ľavicové spektrum. 
.tretí muž
Nech už si myslíte o Jánovi Budajovi čokoľvek, jasné je, že kritizuje Vášáryovú a Ftáčnika, rovnako ako pomery v meste za uplynulých 20 rokov, najotvorenejšie. Na dohodnuté stretnutie meškal, točil ešte nejaký klip. Jeho kandidatúra na primátora propaguje kandidačnú listinu s názvom Zmena zdola, ktorá je plná miestnych aktivistov a ochranárov. Budaj sa s vysokou pravdepodobnosťou primátorom nestane, ale zdá sa, že dokáže zaujať a osloviť nielen zelených a občianskych voličov, ale aj čisto protestné hlasy. Pochopiteľne, každé jeho percento navyše priamo ohrozuje Magdu Vášáryovú, ktorá je z neho najviac nervózna. Aj Budajovi prekáža šafárenie v mestských podnikoch, ale otvorene hovorí o politickej zodpovednosti: „Takzvaní modrí sa v Bratislave správali absolútne grécky, absolútne ficovsky a červeno. Dvadsať rokov tu vládnu predaje priamo vybraným vlastníkom, veď to sú mečiarovské spôsoby,“ dodáva. Hlavnú chybu vidí v politických nomináciách. „Mesto by už konečne mali prestať riadiť straníci. Po každých voľbách to nie sú odborníci, ale neznalí stranícki nominanti, kto vedie miliardové podniky a často ich nedokáže kontrolovať ani mestský kontrolór,“ hovorí rozhorčene. Vášáryovú kritizuje za kontinuitu s érou Ďurkovského a Ftáčnika za to, že sa nepriznáva k Smeru a jeho tváram Kaliňákovi a Packovi. Jediný z trojice nepodporil dofinancovanie predraženého Zimného štadióna. Priamo hovorí, s kým by sa ako primátor radil a súčasne ukazuje prstom na protikandidátov, prečo to povedať nechcú. Spor o električku považuje za vyriešený: „Bratislava nemá dôvod snívať o metre, nemá to kto zaplatiť a bratislavské metro by aj tak bolo pre cestujúcichpríliš drahé. Naším nosným dopravným systémom sú električkové trate, preto ich treba rozvíjať a budovať. Sú to bezkolízne a dobre vybudované trate z viacerých častí mesta.“ Budaj chce otvárať kauzy z minulosti, zverejniť utajené zmluvy a kompletné zoznamy pridelených bytov. Tvrdí, že verejnosť to očakáva. Do posledných dní ide aj s mobilizačnou kampaňou. Hovorí sa vraj, že PKO má byť zbúrané krátko po komunálnych voľbách. Ešte predtým, ako nový primátor prevezme funkciu.  „Evidentne treba zmenu. To, čo je tu doteraz, nie je garnitúra, na ktorú by sme mohli byť hrdí.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite