Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rupertova misia

.tomáš Bella .časopis .médiá

Poznáme prvé výsledky veľkého experimentu The Times so spoplatnením obsahu na internetovej stránke.

Ak preplávate kanál La Manche za 28 hodín, je to dobrý alebo slabý výkon? Asi skôr fiasko, ak ste sa chystali  prekonať doterajší rekord (6 hodín 57 minút) a asi skôr úspech, ak sa s vami priatelia vopred lúčili v očakávaní, že sa utopíte ešte na dohľad od doverských útesov.
Gigantický experiment britského denníka The Times s kompletným spoplatnením svojej internetovej verzie vyvolával od júna u majiteľov médií po celom svete podobne rozporuplné očakávania a zverejnenie prvých výsledkov umožňuje podobne široké spektrum výkladov.
Ak by bolo spoplatnenie preukázateľne úspešné, okamžite by ho nasledovali stovky či tisícky novín z celého sveta a v priebehu jedného-dvoch rokov by sa mohlo spravodajstvo na internete zmeniť na nepoznanie. Ak bude jasným neúspechom, tak náreky vydavateľov nad tým, že čoskoro už nebudú môcť ďalej platiť žiadnu kvalitnú žurnalistiku, výrazne naberú na dôveryhodnosti.

.vyberte si stranu
Timesy pred dvoma týždňami oznámili, že za štyri mesiace získali 105-tisíc platiacich zákazníkov a ďalších 100-tisíc predplatiteľov papierových novín si aktivovalo prístup k stránke zadarmo. Znamená to, že za prístup si bolo ochotných zaplatiť približne pol percenta návštevníkov internetovej stránky a online predplatitelia tvoria okolo 7 percent z počtu predplatiteľov papierových novín.
Podľa rôznych predstaviteľov Timesov je to „mimoriadne povzbudzujúce“ a firma je „nadšená takým výrazným pokrokom“, ktorý ukazuje, že „veľké množstvo ľudí je ochotné platiť za kvalitnú žurnalistiku v digitálnom formáte“. Komentátori od konkurencie už takí nadšení zďaleka nie sú a typicky odhadujú, že platené Timesy skôr tesne prežívajú ako prosperujú, ale čísla sú príliš nejasné, aby to už dnes bolo možné posúdiť.
Koľko ľudí dalo spoplatneným Timesom zbohom a prešlo ku konkurencii? Počet čitateľov stránky klesol zo 6,4 milióna na 2,4 milióna ľudí mesačne, čo je podľa editora Timesov Jamesa Hardinga stále lepšie, ako „byť ďalej zapojený do samovražebného ekonomického modelu rozdávania obsahu zadarmo“.
Najdôležitejšia je však nakoniec úplne iná otázka: zarábajú Timesy vďaka príspevkom čitateľov viac alebo menej, ako získavali predtým z inzercie na bezplatnom webe? Tu si môžu fanúšikovia aj odporcovia spoplatnenia vybrať odhad podľa ľubovôle.
Timesy buď zarábajú mesačne dva až štyrikrát viac ako predtým (TechCrunch), alebo o polovicu menej (Paidcontent.org) alebo dva až štyrikrát menej (The Guardian).
Ročné príjmy od čitateľov rádovo okolo 5 miliónov libier sú však zanedbateľné oproti minuloročnej strate celých Timesov vo výške 88 miliónov libier. A tá je zasa zanedbateľná oproti zisku sesterskej televízie Sky, ktorý bol minulý rok 855 miliónov libier a Rupert Murdoch z nej také koníčky ako vydávanie novín hravo zadotuje.
Tieto čísla by mal mať na pamäti každý, kto si myslí, že Timesy sa pustili do spoplatňovania príliš neuvážene, spoplatnili svoju stránku príliš drasticky a s príliš veľkým rizikom v čase, keď je trendom skôr ponuka správ zadarmo a exkluzívnych častí navyše aspoň za symbolický poplatok.
Majiteľ Timesov Rupert Murdoch má úplne jasno v tom, že nadšený nástup novín na internetové stránky a rozdávanie obsahu bol krutý historický omyl, ktorý treba čo najskôr napraviť. Mohol tento svoj názor napísať do komentára a vytlačiť si ho vo svojich novinách, ale zvolil drahší variant a povedal to tým, že pýta od každého čitateľa na stránke dve libry na týždeň.

.deväť rokov a dosť
Len dva dni predtým, ako boli zverejnené čísla Timesov, publikoval na opačnom konci sveta austrálsky analytik Ross Dawson mapu, na ktorej farebne vyznačil štáty podľa toho, kedy v nich prestanú vychádzať posledné papierové noviny. Podľa jeho odhadu majú najsľubnejšiu kariéru pred sebou novinári v modro označenej Argentíne a v Mongolsku (zánik novín až v roku 2039), zelenou označených Slovákov čaká koniec novín v roku 2028 a oranžových Čechov už 2024. Krvavočervené sú na mape len Spojené štáty, Island a Veľká Británia. Dawson dáva Rupertovi Murdochovi a ostatným majiteľom novín v týchto krajinách čas na vyhútanie, z čoho budú platiť svojich novinárov, len do roku 2019. Zvyšok farebného vydavateľského spektra si nikdy nemyslel, že práve jemu bude v niečom tak držať palce.

Autor sa podieľa na príprave systému spoplatnenia slovenských webov Piano.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite