Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov

Veľká metafora o zrode facebooku sa stratila

.časopis .téma

Film Sociálna sieť (2010) režiséra Davida Finchera (Sedem, Klub bitkárov) zaznamenáva rok života devätnásťročného študenta Harvardskej univerzity, ktorý sa zmenil na stvoriteľa a vládcu najväčšej sociálnej siete v histórii ľudstva. Alexander nedobyl takú ríšu.

Väčšinu našich aktivít na internete robíme bez priznania identity. Google sa pýtame na antikoncepciu, cez pokec flirtujeme s neznámou, na tyzden.sk sa urážame s oponentmi, nakupujeme ozbrojení iba kreditkou. Nikto nás nevidí, nepozná, neprezradí. Hádam iba Veľký brat, ale ten zatiaľ mlčí. 
Po roku dvetisíc začali vznikať sociálne siete, kde sa účastníci vzdávali ochrany anonymity výmenou za možnosť kontaktovať sa. Téma reálnych vzťahov lákala aj študenta Marka Zuckerberga. Vyskúšal si to na malých projektoch: napísal program CourseMatch, ktorý umožňoval zistiť, či sa vzrušujúca tmavovláska, s ktorou ste chodili na analýzu, prihlásila aj na deskriptívnu geometriu. Sedieť pri nej stálo za trochu lámania si hlavy nad krivkami. O pár týždňov mu napadlo ponúknuť na Facemash fotky spolužiačok a nechal hlasovať, ktorá je viac hot. Hoci stránka vydržala len pár hodín, na Harvarde sa uskutočnilo 22 000 hlasovaní. Potom vedenie univerzity stránku zrušilo, pretože Zuckerberg fotografie nelegálne hackol. Takmer ho vyhodili zo školy. 
.chceme byť sami sebou
Z experimentov Zuckerberg pochopil, že ľudí vášnivo baví byť samými sebou. Vymeniť pseudonym za pravé meno, vlastnú fotku, spolužiakov, skutočné zážitky. Chceme zdieľať svoje životy výmenou za životy tých druhých. 
Zuckerberg napísal program thefacebook a pustil ho na Harvarde do obehu. Program umožňoval zdieľať s priateľmi informácie o sebe. Študentov zachvátila epidémia. Vášnivo sa prihlasovali, vkladali fotografie, informovali, čo zažili a kam sa chystajú na žúrku. Vymieňali si klebety ako v krčme za veľkým stolom, kde každý prísediaci môže všetko počuť. Thefacebook sa stal ich spoločným denníkom, pamätníkom aj plánovačom. 
.zoznamka vs. sociálny graf
Thefacebook nebola prvá virtuálna sociálna sieť. Boli tu už sixdegrees, MySpace či Friendster. Thefacebook bol sparťansky jednoduchý, vystihol, čo študenti potrebujú. Bol určený len pre univerzity. Pre každú fungoval izolovane, nikto cudzí nemal prístup. Chýr programu predbehol jeho dostupnosť. Najprv univerzity združené v Ivy League, potom americké, nakoniec všetky ostatné. Až neskôr prišli zamestnanci, a nakoniec hocikto. 
Nikto presne nevedel, čo thefacebook je. Pre mnohých to bola obrovská zoznamka. Miesto, kde sa študenti môžu virtuálne stretávať. Pre Zuckerberga to bolo čosi iné: sociálny graf. Hladina virtuálneho mora, do ktorého hodíte kamienok a kruhy roznesú správu najbližším. Zuckerberg počas tých pár rokov urobil dramatické chyby, ktoré stránku takmer zahubili (NewsFeed, Beacon). Ale dokázal sa z nich poučiť. 
.film žalobcov
Fincherov film ukazuje prvý rok existencie thefacebooku. Odohráva sa na Harvarde, a potom v Sillicon Valley. Udalosti opisuje pomerne presne. Nakoniec, zdokumentovali ich súdy. Rozprávačmi sú tí, čo sa s Zuckerbergom súdili o autorstvo myšlienky či vlastníctvo firmy. Je znôškou ponôs. Históriou tých, ktorí zaostali. Ich svedectvo musí byť od chrbta. 
Scenárista Aaron Sorkin vyšiel z námetu Bena Mezricha a film postavil ako klasickú súdnu drámu, zloženú z dvoch paralelných konaní. Prvé vychádzalo zo žaloby dvoch bratov vesliarov a ich kamaráta, ktorí si vymysleli spoločenskú stránku pre študentov Harvardu a najali si Zuckerberga, aby im ju naprogramoval. Aj začal, ale po pár týždňoch sa rozhodol vyvíjať vlastný projekt a ich stránku Harvard Connection nedokončil. Nápady naozaj boli v niečom podobné a bratia Winklevossovci vysúdili milióny. Druhým žalobcom bol Zuckerbergov priateľ a spolužiak Eduarda Saverina, ktorému Mark ponúkol v projekte thefacebook spoločníctvo, pretože potreboval peniaze na servery. Saverin bol prvé mesiace obchodným riaditeľom. Neskôr však tomu prestal venovať všetok svoj čas a odmietol odísť do Kalifornie. Zuckerberg ho vyhodil. Saverin si určite zaslúžil kus slávy a mnoho peňazí a súd mu aj dal za pravdu. 
.veľká metafora chýba
Fincherov film je vzrušujúca dráma o etike duševného vlastníctva. Avšak nie je to tá veľká metafora, ktorú sme o zrode facebooku očakávali. Počas roku sa zrodil najväčší sociálny experiment internetovej doby. Program, ktorý zmenil naše sociálne správanie sa, rozšíril sa do celého sveta a dnes spája pol miliardy ľudí. Je to dielo najmä Marka Zuckerberga, ktorý je zo všetkých zúčastnených najkompetentnejší, najusilovnejší a najposadnutejší myšlienkou sociálneho spojenia. A my sa dívame, ako ukradol nápad troch právnikov, ktorí chceli naprogramovať zoznamku. 
Zuckerberga hrá výborný Jesse Eisenberg s dôrazom na zvláštnu sociopatiu. Mark žije akoby za sklenenou stenou, spoza ktorej vyráža drsnými a presnými replikami. Jeho humor je ostrý ako skalpel. Aj taký stručný. Radi by sme videli Marka vynoriť sa z ulity, ale márne. 
Z ďalších postáv stojí za zmienku Justin Timberlake, výborne hrajúci šarmantného Mefista: Seana Parkera, slávneho spoluzakladateľa Napsteru a večne žúrujúceho počítačového anarchistu. Parker okamžite rozpoznal silu thefacebooku, prilákal Zuckerberga do Kalifornie, vytlačil Saverina a navrhol zmeniť názov na facebook. 
.internetový Občan Kane
Mnohí porovnávajú film Sociálna sieť k Občanovi Kanovi internetovej doby. Nemyslím si to. Kane bol celoživotný diktátor. Hrdina Sociálnej siete je mladík, idúci za svojim snom. Na otázku advokáta, či mu venuje svoju pozornosť, odpovedá: Iba malú časť. Duchom som pri svojom programe. Pre bratov Winklevossov či Saverina bol thefacebook epizóda, pre Zuckerberga je všetkým.
Film Sociálna sieť pominul radosť z tvorby. Nezažívame vzrušenie nad objavovaním možností siete, nevidíme žiaru v očiach tých, pred ktorými sa otvára ďalšia a ďalšia komnata kolektívnej dynamiky davu. 
Už dvadsať rokov ukladá ľudstvo do internetu všetky svoje vedomosti. Vzniká digitálna knižnica všetkého poznania. Na rozdiel od originálov, roztratených po papieroch, mramoroch či celuloidoch, je táto kópia teoreticky dostupná stále, kdekoľvek a pre všetkých. Vedomosti sa stali uzlami gigantickej siete, v ktorej nás očakáva všemocný knihovník Google  a do sekundy nám nájde hľadanú položku. 
Podobné sa teraz deje s ľuďmi. Roztratení po planéte spojili sme sa do gigantickej siete, v ktorej je od každého ku každému blízko. Sieť má tiež správcu, facebook. Každý mesiac pribudne ďalších desať miliónov ľudí, čo si od neho nechávame spravovať svoju minulosť, súčasnosť aj budúcnosť. Nikdy v histórii sme nezanechávali podobnú stopu. Nemáme tušenie, čo to s nami spraví. Je dobrý dôvod byť vzrušení aj znepokojení. 
Film sa začína rozhovorom Zuckerberga s priateľkou, ktorá o ňom konštatuje, že je asshole. V závere filmu vysloví advokátka, zaoberajúca sa jeho prípadom, tvrdenie, v ktorom mierne modifikuje priateľkino konštatovanie. Film Sociálna sieť rieši najmä tento problém. Zdá sa mi to málo. 
Autor je informatik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite