Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo píše americká tlač

.jaroslav Daniška .časopis .kritická príloha

Editorial ľavicových New York Times cítil potrebu deň po masívnom víťazstve „vytriediť“, čo vlastne voľby povedali. „Pre demokratov to bol naozaj výprask, ako to po dlhej noci zlých správ priznal prezident Obama.

Ale ani náhodou neprišla od Američanov objednávka, aby prezident opustil pokrok posledných dvoch rokov a začal odznova,“ píše najdôležitejší denník východného pobrežia. Dôvod? Američania nepovedali nič z toho, čo tvrdia republikáni. Podľa výskumov, ktoré citujú všetky médiá, síce 48 percent voličov chce zrušiť Obamovu zdravotnícku reformu, ale iných 47 percent ju chce zachovať alebo rozšíriť. Rovnako 39 percent považuje za najväčšiu prioritu znížiť deficit, ale iných 37 percent žiada viac investícií do tvorby nových pracovných miest. „Ťažko možno hovoriť o nejakom ohromujúcom konsenze,“ dodávajú Timesy. Republikánske víťazstvo je aj podľa liberálneho denníka „impozantné a definitívne“, dôvod však vidia vo vysokej účasti starších bielych mužov s modrými golierm (synonymum pre robotnícku triedu) na americkom Juhu a Stredozápade. 
Niečo iné si myslí vplyvný liberálny internetový magazín Politico, ktorý posiela do Bieleho domu radu: Obama by mal vládnuť ako Clinton. Aj on predsa po dvoch rokoch musel hľadať kompromisy s republikánskou väčšinou. Ľavicový stĺpčekár píšuci pre Washington Post David Broder uznáva, že Obama stratil kontrolu nad Kongresom, ale v roku 2012 môže zaútočiť a vyhrať druhé volebné obdobie. Stačí sa vraj poučiť od Franklina Delana Roosevelta – a začať prípravy na vojnu s Iránom. „Národ sa zjednotí za Obamom, pretože Irán je v novom storočí pre svet najväčšou hrozbou. Ak dokáže čeliť tejto hrozbe a zastaviť nukleárne ambície Iránu, urobí svet bezpečnejším a môže byť považovaný za jedného z najväčších prezidentov v dejinách,“ píše židovský stĺpčekár.
.pohľad sprava
Úplne inak na to idú pravičiari. Podľa Georgea Willa, konzervatívneho komentátora denníka Washington Post, boli voľby „odmietnutím Obamu“ a „potlačením liberalizmu“. Demokrati „využili rok 2010, aby začali strácať rok 2012“ a voľby boli „odvrátením sa od Obamovej myšlienky o neobmedzenej vláde“. Tradične ostrá Ann Coulter nazvala svoju glosu „Teraz sme všetci bigoťáci“. Vysmieva sa, že novými tvárami Demokratickej strany sú opozeraní Harry Reid a Jerry Brown, zatiaľ čo vďaka trom novým republikánskym senátorom sa „priermerné IQ republikánskych senátorov zvýšilo o 20 bodov“. Odmieta tiež kritiku kandidátov Tea Party, ktorí neuspeli. „Au contraire! Každý republikán by im mal poslať ďakovný list za to, ako sa držali počas mediálnych útokov. Republikáni nemali šancu Senát ovládnuť a každý, kto vie, aký je rozdiel medzi Kaliforniou a Tennessee, to musí vedieť.“ 
Fred Barnes, komentátor neokonzervatívneho dvojtýždenníka Weekly Standard a častý hosť televízie Fox News, si podobne ako New York Times všimol rasový rozmer. Akurát naopak. „Republikáni sa zmenili na stranu s väčšou diverzitou, minimálne na vrchole. Dvaja africkí Američania – Allen West na Floride a Tim Scott v Južnej Karolínii – sa dostali do Snemovne reprezentantov. Kubánsky Američan Marco Rubio, ktorý vyhral senátne voľby na Floride, sa pravdepodobne vo Washigtone stane republikánskou hviezdou. A Susana Martinez, zvolená za guvernérku Nového Mexika, a Brian Sandoval, zvolený v Nevade, sú obidvaja Hispánci. Výsledkom je, že republikáni sa obnovili ako celonárodná strana,“ dodáva spokojne Barnes.
National Review usporiadalo na tému výsledkov malé sympózium a pre väčšinu oslovených je novou hviezdou americkej pravice Marco Rubio. Kandidát Tea party, kritický k republikánom aj po voľbách, a kultúrne 100-percentný konzervatívec, ktorý vyhral dvakrát – prvýkrát, keď porazil umierneného a populárneho republikána Charieho Crista, a druhýkrát, keď vyhral voľby. Analytička Kristen Soltis za to Rubia oslavuje, pretože ukázal, že zvoliteľnosť  a principiálnosť sa navzájom nevylučujú, dokonca ani v „purpurovo“ polarizovanom štáte, akým je Florida. Podľa Briana Browna, prezidenta National Organization for Marriage, je „novozvolený Kongres sociálne najkonzervatívnejší za celé dekády“ a najväčším víťazstvom je nový guvernér tradične ľavicového štátu Maine Paul LePage. Tento tradičný konzervatívec je v Maine prvý zvolený republikánsky guvernér od roku 1962. Ken Blackwell z American Civil Rights Union prezidentovi Obamovi veští, že „podobne ako Jimmy Carter skončí ako prezident jedného volebného obdobia“. Zhoda viacerých oslovených panuje aj na mene absolútneho „lúzra“. Je to Nancy Pelosi, bývalá vodkyňa demokratickej väčšiny v Snemovni reprezentantov, liberálna katolíčka obhajujúca potraty a všetko, čo kedy Obama navrhol.
Konzervatívny komentátor s najkrajším priezviskom – Michael Medved – si kladie rovnakú otázku ako liberálny Politico – môže Obama „zahrať“ Clintona? Jeho odpoveď je, že nemôže. „Títo dvaja demokratickí prezidenti totiž majú dramaticky iné politiky a priority. Clinton sa dostal k moci ako centristický nový demokrat, ktorý prisahal, že sa vyhne excesom veľkej vlády z obdobia starej generácie liberálov. Obama sa, naopak, profiloval ako kandidát aktivistickej vlády s armádou nových iniciatív, ktoré volali po porovnaní s Rooseveltom. V často citovanom prejave po republikánskom víťazstve v roku 1994 Clinton vyhlásil, že éra veľkého štátu sa skončila. Obama, naopak, trvá na tom, že expanzia silného štátu sa má iba začať. Clinton podpísal zákon na ochranu manželstva a po tom, ako na začiatku tlačil na otázku gejov v armáde, zaviedol politiku „Dont Ask, Dont Tell“. Obama chce zmeniť obe tieto Clintonove politiky.“ Ideologicky flexibilný „slizký Vilko“ sa preto u Obamu nezopakuje.
George J. Marlin na stránke CatholicThing píše, že zmenu priniesli katolíci. „V roku 2008 volili v pomere 55:45 v prospech Obamu, teraz zmenili smer a 53 percent katolíkov volilo republikánov.“ Navyše, nový predseda dolnej snemovne a tretí najvplyvnejší politik vo Washingtone bude John Boehner, pro-lifer, praktizujúci katolík, druhý najstarší z dvanástich detí, absolvent katolíckych škôl a nositeľ ocenenia Henryho Hyda za obranu života a práva na výhradu vo svedomí. A čerešnička na torte – ďalší dvanásti propotratoví katolíci prehrali voľby a v januári o mandát v Kongese prídu.
.čo na to Rove?
Jeden z najdôležitejších článkov napísal už tradične pre Wall Street Journal bývalý stratég prezidenta Georgea W. Busha Karl Rove. Republikáni podľa neho čelia „skúšobnej lehote“. Ich imponujúce víťazstvo sa netýka iba 60 kresiel v Snemovni a 6 v Senáte, ale aj 8 nových guvernérskych sídiel a 500 kresiel v štátnych parlamentoch. Nespokojnosť verejnosti s Obamovou politikou  vyprovokovala „o 8 percent vyššiu účasť na voľbách“ a posilnenie republikánskych pozícií medzi nezávislými voličmi až o 11 percent oproti roku 2008 a 16 percent oproti roku 2006. „Demokratické straty môžu byť v najbližších voľbách ešte väčšie. V roku 2012 bude v Senáte o znovuzvolenie bojovať trikrát viac demokratov ako republikánov – a mnohí z nich v červených štátoch.“ Ďalšie dva roky hlasovania za Obamovu agendu ich môžu odrovnať. Niektorí demokrati, ktorí uspeli, sú konzervatívnejší ako niektorí republikáni, alebo dokázali svojich konzervatívnych oponentov znemožniť na posledný moment. Výsledkom je, že prezident Obama prišiel o luxus automatickej väčšiny v obidvoch snemovniach  týždeň po tom, ako na adresu republikánov vyhlásil, že nadišiel „čas potrestať našich nepriateľov“. Teraz sa s nimi bude musieť dohodnúť. Rove radí, aby sa republikáni vedeli dohodnúť, keď pôjde o detaily, a varuje, že „voliči nebudú tolerovať kompromis v zásadných veciach“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite