Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov

Jeden svet o dva týždne

.časopis .film

Festival dokumentárnych filmov Jeden svet sa koná už po jedenásty raz a zo štatistických údajov o návštevnosti a z programu možno jednoznačne tvrdiť, že ide o úspešné podujatie, ktoré spolu s Medzinárodným filmovým festivalom Bratislava a Mesiacom fotografie nabíja jeseň v hlavnom meste skvelou kultúrou.

Tento rok sa Jeden svet bude konať 23. až 28. novembra, opäť v réžii občianskeho združenia Človek v ohrození, na programe budú opäť okrem filmových projekcií viac ako šesťdesiatich snímok (aj dopoludňajších bezplatných pre školy) sprievodné podujatia  – diskusie o aktuálnych politických či sociálnych problémoch (aktivizmus, rusko-čečenský konflikt), debaty s filmármi, divadelné predstavenie Divadla bez domova, fotovýstavy, koncert...  
Aj tohtoročná festivalová ponuka filmov je bohatá, rôznorodá, upozorňujúca, že ak ma zajtrajšie ráno postaví pred „problém“, či spravím lepšie, keď si čerstvú pletenku z neďalekej pekárne natriem ramou a slivkovým lekvárom, alebo ma väčšmi uspokojí, keď si dám na pečivo maslo a černicový džem, ak ma nasledujúce dni budú stavať pred podobné dilemy – som šťastný človek. Nie som v ohrození života, zdravia, ľudskej integrity ako milióny iných ľudí na tomto svete. Už len názvy sekcií Jedného sveta hovoria za mnohé: Máte právo vedieť, Zelené výzvy, Pohľad späť, Bohatstvo chudobných, Znášanliví/Neznášanliví, Strety a stretnutia kultúr a Hrdinovia z našej štvrte (čiže Slovenský dokumentárny film 2009/2010).
O niektorých zo slovenských  snímok, ktoré budete mať možnosť vidieť na tohtoročnom festivale, sme už na stránkach .týždňa hovorili – o Arsy-Versy režiséra Mira Rema, o Cigaretách a pesničkách Mareka Šulíka a Jany Kovalčíkovej, o Hranici Jaroslava Vojteka. V ponuke je aj deväť ďalších: portrét aktivistu Konfederácie politických väzňov (Ako som mal začať 3. svetovú vojnu); pohľad na neľahký život afganských žien a dievčat (Biele holubice) či na hrdlačenie v uránových baniach (Jáchymovské peklo); ďalší Vojtekov „rómsky“ pokus Z kola von – čo je za tým; či film o hriešne slávnych sovietskych koncentrákoch (Prežili sme Gulag).
Minulý rok dokončil režisér Ivan Ostrochovský film s jednoduchým názvom Ilja, dokument o výraznej, netradičnej osobnosti našej hudby, tej, ktorej sa zvykne hovoriť vážna, i tej, ktorú nazývame filmová, o Iljovi Zeljenkovi. Snímka sa venuje najmä posledným rokom života hudobného skladateľa, zmieňuje sa hrdinova kontroverzne zvládnutá úloha manžela, veľa sa hovorí najmä o hudbe k filmom. Začal sa jej venovať v čase, keď sa na kinematografickej scéne ocitá nielen mladá novátorská generácia režisérov (Stanislav Barabáš, Štefan Uher...), ale aj hudobných autorov (Zdeněk Liška, Jozef Malovec...). Zeljenka skomponoval muziku k viac než 100 filmom a v Ostrochovského dokumente o svojom diele, názoroch a životnom štýle povedal, že Bratislava je na ne príliš malé mesto. 
Film Jakuba Julényho, študenta VŠMU (a spolupracovníka .týždňa), Byť sám sebou, je portrétom predsedu dnešného Socialistického zväzu mládeže, kultivovaného mladíka, ktorý sa domnieva, že našiel tú správnu ideu, zmysel života. Tie obrazy akoby k nám prichádzali z iného sveta, z inej – minulej – doby. Hŕstka mladých ľudí v parku pije rum a priznáva chyby, ktoré narobili v organizovaní svojej činnosti. Skupinka pietne pokladá vence k pamätníku, na polici je Leninova busta, udržujú sa družobné vzťahy s Kubou, po ulici kráčajú ľudia s červenými transparentmi zdobenými kosákmi, kladivami a hviezdami s piatimi cípmi, po ukončení schôdze v zasadačke účastníci spievajú Internacionálu – do éteru sa šíri z kotúčovému magnetofónu, pri ktorom zvukár pridržal mikrofón.  Všade tam prevažujú muži. Pestrosť pohľadov na súčasnosť, ak nie je agresívna a uznáva oprávnenosť existencie názorov opačnej strany, treba tolerovať, hoci sa nám niektoré pohľady môžu zdať absurdné.  
Film Voľne žijúca mládež (réžia Dano Ondruš a Juraj Brocko) pochádza z produkcie Ústavu pamäti národa. Koňýk, spevák z dodnes hrajúcej punkovej kapely Zóna A hovorí o atmosfére konca osemdesiatych rokov minulého storočia, o totalitných móresoch silových zložiek, o zmýšľaní mladých ľudí, čo chodili na ich koncerty, aj o tom, čo predchádzalo jeho podpisom potvrdenej spolupráci s eštébé.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite