Možno by sme smrť soulového velikána Solomona Burka v našom časopise vybavili kratšou správou, ale tento famózny spevák, ktorý zomrel prirodzenom smrťou na amsterdamskom letisku v predvečer koncertu vo veku 70. rokov, má čosi spoločné aj so Slovenskom. Vďaka tímu festivalu Pohoda sme ho stihli ešte vidieť naživo pred dvoma rokmi. Veľký človek nielen dušou, ale aj telom sa vtedy ledva dopotácal na pódium, sadol si do svojho tónu a spustil. Nie je náhoda, že slávny producent soulových nahrávok zo šesťdesiatych rokov označil Burka za najlepšieho speváka tohto druhu hudby vôbec a dal mu tak prednosť pred inými hviezdami ako Sam Cooke, Otis Redding alebo Aretha Franklin.
Solomon Burke bol v šesťdesiatych rokoch vďaka supehitom Cry To Me a Everybody Need Somebody To Love hviezdou soulovej hudby. Neskôr sa na dlhší čas odmlčal, no jeho talent nikdy nestratil. Na sklonku života vydal štyri skvelé comebackové albumy. Za jeden z nich, Don’t Give Up o
Me, získal prestížnu Grammy. Jeho labuťou piesňou sa stal tohtoročný album Hold On Tight, ktorý nahral s holandskou skupinou De Dijk. Práve s ňou mal vystúpiť v amsterdamskom kostole.
Po Solomonovej smrti vyšla na jeho stránke správa, kde Burkova rodina napísala, že jeho džobom nebol ani tak spev a vystupovanie, ale láska k ľuďom. Sám som
to zažil na vlastnej koži, keď som s ním v roku 2008 robil rozhovor. Volal som do jedného zo švajčiarskych hotelov, kde počas európskeho turné prebýval so svojou kapelou. Z rozhovoru, ktorý mal mať 15 minút, sa nakoniec vykľul hodinový dialóg. Ešte prv než sme začali, spýtal sa ma na môj život, na moju rodinu, či je všetko v poriadku. Taký začiatok rozhovoru som predtým nikdy nezažil.
„Čo vás ženie dopredu, aby ste nahrávali nové albumy a koncertovali?“, spýtal som sa ho. Bez pauzy z neho vyšlo: „Vy!“. „Ja, prečo práve ja?“, odpovedal som. „Pretože každý nový človek, každá nová tvár a hlas sú pre mňa dôležité. Stretnúť nového človeka je pre mňa niečo ako neočakávané požehnanie, ktoré sa snažím vrátiť späť,“ dodal velikán a žijúca legenda americkej populárnej hudby.
Bavili sme sa o všetkom možnom. O jeho nedávnej spolupráci s Ericom Claptonom, o jeho starých soulových priateľoch, ktorí už dávno nežijú, o hraní pre pápeža Jána Pavla II.,o jeho prijatí do Rokenrolovej siene slávy, ale aj o tom, ako napríklad zložil svoj najslávnejší hit Everybody Need Somebody To Love, jednoduchý ale silný soulový popevok, v ktorom sa svetské spája so svetým. Soulová hudba vznikla z gospelu a aj táto pieseň sa zrodila s náboženského popevku.
Burke bol pôvodne kňazom, ale z duchovného života ho vytrhla práve hudba. „Ale ja som sa vôbec nezmenil. Mám pocit, že stále miništrujem, dokonca v hudbe som ešte bližšie k ľuďom ako predtým,“ odpovedal mi na otázku, prečo vymenil povolanie kňaza za dráhu hudobníka. Ani trochu nepreháňal. Hovoril, že síce je starý tučný muž, ale že to vôbec nevzdáva a posolstvo lásky chce šíriť až do konca: jeden druhého potrebujeme milovať a medzi sebou si vymieňať, rozdávať a prijímať svoje pocity. Koľko toho rozdáte, toľko sa vám vráti späť. Spirituálne aj fyzicky.“
Keď som sa s ním rozlúčil, cítil som sa ako požehnaný. Robil som som rozhovory s mnohými zaujímavými ľuďmi, ale stretnutie na diaľku s ním bolo niečo výnimočné, neopoakovateľné. Ďakujem, Solomon Burke!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.