Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vážená pani premiérka,

.časopis .veda

vzhľadom na navrhnutý rozpočet pre SAV na roky 2011 až 2013 si Vám dovoľujeme zaslať náš pohľad na stav financovania vedy a výskumu na Slovensku.

„Financovanie vedy na Slovensku – optimizmus, nádeje a krutá realita.“
Slovenská republika je členom Európskej únie, OECD, NATO a iných významných zoskupení štátov, ktoré zahŕňajú vyspelejšiu časť svetovej populácie. Zdalo by sa, že vývoj na Slovensku je v najlepšom poriadku. 
Ekonomická prosperita vo vyspelých krajinách zvyčajne ide ruka v ruke s kultúrnou, vzdelanostnou a vedeckou prosperitou. Bohatšie krajiny vydávajú na kultúru, vzdelávanie a vedu viac prostriedkov ako chudobné, a ich politické reprezentácie argumentujú tým, že práve znalostná ekonomika je ten zázračný urýchľovač ekonomického vývoja  krajín v 21. storočí. Táto rétorika nie je cudzia ani politickým reprezentáciám na Slovensku. Keďže financovanie vedy je na Slovensku dlhodobo nedostatočné, každého poteší text Programového vyhlásenia súčasnej vlády SR, časť 3.4 Školstvo, veda, mládež a šport: „Vláda SR preto zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu, šport počas volebného obdobia.“ 
Zdá sa, že máme šancu dobehnúť múdrejšie a lepšie prosperujúce krajiny, ktoré sa takto rozhodli už dávno. Aj nasledujúce slová Programového vyhlásenia o motivácii najlepších a transparentnosti poskytovania prostriedkov umocňujú euforickú náladu v radoch vedeckých pracovní-
kov. 
Vedeckí pracovníci však majú v popise práce preverovať vyhlásenia a zisťovať skutočný stav vecí. Pri pohľade do reality sa eufória mení na dezilúziu. Doterajšia osobná skúsenosť každého vedeckého pracovníka s financovaním vedy na Slovensku je zlá a je v súlade s rečou čísiel, ktorá je neúprosná. Výdavky na výskum a vývoj v SR  klesli z 0,68 % HDP v roku 1999 na 0,46 % HDP v roku 2007 (zdroj: E. Spišiaková, L. Suhanyi: Podpora výskumu a vývoja v krajinách V4, Transfer inovácií 13/2009, 57-60). Argumentom by mohol byť aj fakt, že v absolútnych číslach sa asi výdavky na vedu príliš neznížili, pretože HDP na Slovensku v danom období rástlo vysokým tempom. Od roku 1999 do roku 2007 sa rast HDP zvýšil o viac ako 8 % (zdroj: E. Spišiaková, L. Suhanyi: Podpora výskumu a vývoja v krajinách V4, Transfer inovácií 13/2009, 57-60). 
Zlá správa pre vedu na Slovensku je, že zatiaľ čo susedné krajiny využili rast vlastného HDP na posilnenie investícií do vedy a výskumu, napríklad v ČR medzi rokmi 1996 až 2007 sa podiel výdavkov na vedu a výskum zvýšil z 0,98 % HDP na 1,54 % HDP(!), na Slovensku to bolo naopak. Môžeme si povedať, to nič, to boli predošlé vlády a citát je predsa z Programového vyhlásenia novej vlády! 
Do reality nás však opäť vracia list podpredsedu vlády a ministra financií adresovaný predsedovi SAV z 30.07.2010. Úryvok z listu: „V súvislosti s prípravou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 a v súlade s Príručkou na zostavovanie rozpočtu verejnej správy na roky 2011 Vám navrhujem limity príjmov a výdavkov Vami riadenej kapitoly:
Rok 2011
Výdavky spolu:  52 381 028 €
Rok 2012
Výdavky spolu: 52 446 234 € 
Rok 2013
Výdavky spolu: 52 341 672 €“. Koniec citátu. 
Takto si deklarované zvýšenie finančných zdrojov na vedu asi nepredstavoval nikto. Ak porovnáme navrhnutý rozpočet na rok 2011 s rozpočtom SAV v roku 2010, ktorý bol vo výške 65 326 009 €, je jasné, že SAV má problém. Z týchto čísiel sa nedá vytvoriť rastúca krivka ani s použitím najmodernejšej štatistiky. Nevieme, aké bude HDP v rokoch 2011 až 2013, ale aby sa zvýšil podiel HDP na výdavkoch na  vedu a výskum, HDP Slovenskej republiky by muselo PORIADNE KLESNÚŤ. 
Nadštandardne optimistický vedecký pracovník by predsa len v Programovom vyhlásení vlády našiel svetielko nádeje. V dokumente sa na str. 35 píše: „Vláda SR preto zvýši objem finančných prostriedkov do vedy, ale len smerom k najlepším tímom a pracoviskám. Dosiahnutie tohto záväzku vyžaduje vedomú koncentráciu prostriedkov do náročných a na súťažnom princípe založených nástrojov a povinné zapojenie kvalitných zahraničných hodnotiteľov do rozhodovania o nich.“  Ale kto je na Slovensku najlepší? Skúsme sa opäť oprieť o matematiku, hoci aj triviálnu. 
SAV zamestnáva približne 16 % vedeckých pracovníkov z celkového počtu vedeckých pracovníkov v SR. Tento počet pracovníkov produkuje 36 % publikácií z celkového počtu prác vytvorených v SR a získava viac ako 45 % citácií na tieto práce. V publikáciách sa uverejňujú nové poznatky a citácie do veľkej miery odzrkadľujú stupeň ich akceptovania vo svete. Publikácie a citácie sú práve to, čo je v dnešnej znalostnej ekonomike dôležité. Takto to vnímajú v krajinách, kde už majú, alebo reálne budujú znalostnú ekonomiku. 
SAV pri svojej výskumnej kapacite získava 30 % z 
celkovej sumy prostriedkov Rámcových programov 
EÚ, ktoré prídu na Slovensko. SAV má 
zakontrahované prostriedky zo Štrukturálnych fondov EÚ v celkovej výške  100 mil €. Z uvedeného je zrejmé, že SAV určite patrí k tomu najlepšiemu, čo v oblasti vedy a výskumu na Slovensku máme. Ak má návrh rozpočtu pre SAV na nasledujúce tri roky zreteľne klesajúci trend, kde sa potom prejaví proklamovaný zvýšený objem finančných prostriedkov na vedu? 
A ešte jeden paradox. Slovenská akadémia vied je z hľadiská ekonomickej klasifikácie rozpočtová organizácia. Tak isto, povedzme, ako Ministerstvo financií SR, alebo iné ministerstvo. Viete si predstaviť, že zamestnanec niektorého z ministerstiev rozmýšľa o tom, kde zohnať finančné prostriedky na zabezpečenie chodu ministerstva? Pritom denným chlebíkom vedeckých pracovníkov je honba za finančnými zdrojmi na zabezpečenie výskumu. Potiaľ by to bolo asi v poriadku, ale organizácie SAV čiastočne kryjú z projektov aj vlastné prevádzkové náklady  (elektrinu, vodu, plyn...) nepokryté štátnym príspevkom. Ak sa štátny príspevok zníži, dá sa predpokladať zvýšenie podielu príspevku na prevádzku z grantových peňazí na riešenie vedeckých projektov. Treba si uvedomiť, že vedeckí pracovníci sú špeciálna sorta zamestnancov, ktorí sa správajú proti všeobecnej logike vecí – do štátnej firmy nosia peniaze, ktoré získali z iných zdrojov! Porovnanie s nedávnymi kauzami vo verejnej správe nie je na smiech!
Je preto pre nás, vedeckých pracovníkov, nepochopiteľné a ťažko stráviteľné, že krátenie rozpočtu verejnej správy má paušálny charakter a nereflektuje osobitosti vedeckovýskumných inštitúcií. Predsa nie je jedno, či prepustím vedeckého pracovníka, ktorý má zmluvou podložený výskum za niekoľko stotisíc eur, alebo presuniem časť administratívnej agendy úradu na pracovníka, od ktorého očakávam vyšší výkon!  Občas sa objavuje aj argument o vysokom veku časti zamestnancov SAV. Je pravdivý. Ale pozrime sa, prečo je to tak? Keď vynecháme fakt, že aj populácia v SR sa demograficky vyvíja k vyššiemu veku, hlavným dôvodom na vznik tohto stavu je relatívne nízke platové ohodnotenie, ktoré odrádza najmä mladších vedcov hneď na začiatku ich vedeckej kariéry. Všetci vedeckí pracovníci absolvovali všetky tri stupne vysokoškolského štúdia, mnohí z nich sa etablovali aj ako pedagogickí pracovníci s titulom docent alebo profesor a veľa z nich získalo aj najvyšší vedecký titul, titul „doktor vied“ (mimochodom, jediný titul v SR, ktorý má celoštátnu komisiu kontrolujúcu úroveň kvality). 
Títo ľudia sú vo svojich odboroch špičkoví odborníci, s vysokou dávkou invencie a flexibility. Skúste ich udržať v zamestnaní, keď priemerný plat v rozpočtových organizáciách SAV je 864 €, čo je len o 120 € viac, ako je priemerný plat v celej SR! 
Špičkový odborník s podpriemerným platom. Kto to vydrží, je buď fanatik, alebo človek, ktorého vek už nedáva nádej na novú kariéru. Nedomyslená je dobrá rada z verejnosti a politickej scény: prepusťte starých. Dobre, ale kde získame tých mladých? Za 648.- € mesačne po skončení doktorandského štúdia, s počítačovou gramotnosťou a znalosťou minimálne jedného cudzieho jazyka? To sa nepodarí! Nuž, ale potom rada o prepustení tých starých má vážne trhliny. Našťastie zatiaľ je ešte dostatok „fanatikov“ a SAV neumiera.
Aké sú riešenia, ktoré navrhujeme? Súhlasíme, že paušálne inštitucionálne financovanie nie je motivačné, zaťažuje špičku na úkor priemerných. Ale bez stabilného systému financovania vedy a výskumu má zvyšovanie kvality vedeckej práce na Slovensku čisto náhodný charakter. Zafixovanie výdavkov na vedu a výskum ako percenta HDP nie je ničím novým vo vyspelých krajinách, ale na Slovensku by to bol výrazný pozitívny krok správnym smerom. Ďalším by mohlo byť vytvorenie stabilnej grantovej agentúry, ktorá by mala rozpočet nezávislý od zvolenej politickej reprezentácie. Tá by bola zárukou zodpovedného a spravodlivého výberu najlepších projektov, povedzme panelovým spôsobom, kde projekty posudzuje tím expertov, ako je to vo viacerých okolitých krajinách. To by veľmi napomohlo odklon od stochastického financovania vedeckej práce na Slovensku. 
Aby sme boli spravodliví, je nutné opäť odcitovať pasáž z Programového vyhlásenia vlády: „Vláda SR v tejto súvislosti vytvorí nový systém inštitucionálneho a grantového financovania výskumu, ktorý bude transparentný, zrovnoprávni výskumné pracoviská bez ohľadu na zriaďovateľa, bude oddelený od financovania vzdelávania a bude motivovať na zvyšovanie spolupráce pracovísk v rámci vysokých škôl a iných výskumných inštitúcií. Vláda SR bude zvyšovať podiel súťažného financovania vedy vrátane súťažného financovania v oblasti miezd. V rámci tohto systému vláda SR podporí súťažné a transparentné nástroje na transfer technológií a poznatkov z akademického prostredia do praxe s podporou fondov EÚ, ako aj rozvoj výskumných centier a vedecko-technologických parkov európskej kvality.“
Skúsme teda veriť vláde SR, že to myslí vážne, že zmeny k pozitívnemu vovedie do reálneho života a že sa naplnia tézy Programového vyhlásenia, ktoré hovoria o navýšení financovania vedy na Slovensku. Aj keď návrh rozpočtu SAV tomu zatiaľ nenasvedčuje, je v súčasnosti degresívny a perspektívne likvidačný.  
Ako už mnohokrát, stojíme na križovatke. Buď sa na Slovensku začne pestovať „kvalitná veda“, alebo budeme mať „slovenskú vedu“ so všetkými našimi špecifikami, ktoré nás postavia mimo svetových trendov. Aby sme pomohli prvej alternatíve, navrhujeme diskusiu o spôsobe naplnenia citovaných častí Programového vyhlásenia vlády. Bona fide diskusia pomôže vybudovať vzájomnú dôveru. Dôveru nielen nás, vedeckých pracovníkov stredného veku, ale predovšetkým dôveru tých mladších, ktorí uvažujú o svojom živote aj s alternatívou života v zahraničí, kde by mali na vedeckú prácu lepšie podmienky. Pomôžme im rozhodnúť sa pre vedeckú prácu na Slovensku!
Riaditelia ústavov II. Oddelenia vied SAV:
prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.
RNDr. Ivan Jarolímek, CSc.
MVDr. Ivo Vanický, CSc.
prof. MVDr. Michal Novák, DrSc., Dr.h.c.
prof. MUDr. Iwar Klimeš, DrSc.
RNDr. Ján Sedlák, DrSc.
doc. Ing. Oľga Križanová, DrSc.
RNDr. Oľga Pecháňová, DrSc.
RNDr. Miroslav Barančík, DrSc.
MVDr. Juraj Kopáček, DrSc.
Ing. Igor Tvaroška, DrSc.
doc. RNDr. Ján Salaj, DrSc.
RNDr. Imrich Barák, DrSc.
Ing. Igor Lacík, DrSc.
RNDr. Ivan Hapala, CSc.
Ing. Jozef Váľka, CSc.
doc. MVDr. Štefan Faix, PhD.
Ing. Július Oszlányi, CSc.
RNDr. Milan Kozánek, CSc.
MUDr. Richard Imrich, PhD.
Ing. Peter Hoťka, PhD.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite