Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Verejnoprávny monoskop

.radoslav Augustín .časopis .médiá

Píííp. Tak, s monoskopom a nápisom Trojka, sa začal pred dvoma rokmi príbeh tretieho kanálu Slovenskej televízie. Vysielanie slávnostne otvorili želania vtedajšieho premiéra Roberta Fica či prezidenta Ivan Gašparoviča.

Športový kanál začal olympiádou. Takmer mesiac stanica vysielala nonstop priame športové prenosy. Po skončení letnej olympiády v Pekingu prišla realita: monoskop do 17. hodiny, pár hodín programu a pred polnocou koniec. Opäť len testovací obrazec s nepretržitým pípaním. 
Celý rok STV znášala za monoskop kritiku. Už malé lokálne televízie po celom Slovensku – je ich takmer stovka – vedia, že keď nevysielajú pohyblivé obrázky, ľudia ich prepnú. A keď už nie pohyblivé obrázky, tak aspoň infoservis či záber z kamery na námestie s hodinami a oznamami. STV tak po pol roku pohyblivé obrázky našla – namiesto monoskopu rotovala upútavky, prehľad programov, neskôr Živú panorámu. Rozhodne lepšie ako nič. Pretože platí základná premisa: aj monoskop je prenos signálu, je teda celkom jedno, či televízia vysiela drahú šou, alebo statické logo. Za vysielanie platí tak či tak. 
A keďže nikto na Slovensku nemá v archíve zatiaľ k dispozícii toľko pohyblivých obrázkov ako STV, nebol problém pred rokom spustiť na treťom kanáli 24-hodinové vysielanie. V archíve má STV reprízy športových magazínov, dokumentov, profilov a dôležitých prenosov, sú to stovky hodín vysielania a celkom zadarmo. Nič sa nestane, ak sa premiérové programy zopakujú za sebou v ten istý deň aj dvakrát. Aspoň ich má šancu vidieť viac divákov vo viacerých časoch, za zaplatené peniaze bude teda viac muziky. A keď si už stanicu zapne, možno ho k ponuke pritiahnu nasledujúce upútavky. 
Tretí rok si televízia naplánovala obrovské zisky z reklamy. No plán nevyšiel. STV tie peniaze nezarobila, pretože razila teóriu, že málo sledovaná nekvalita s nálepkou „verejnoprávnosť” je to pravé. Naplánovala si aj dotácie, no o tých sa dalo baviť len so starou vládou. Tá nová plánuje zrušiť poplatky za rozhlas a televíziu, pretože ich považuje za skryté dane. A ľudia ich prestali platiť už teraz.
Peniaze teda chýbajú. Čo v takej situácii urobí manažment Štefana Nižňanského? Vráti sa k monoskopu. Iste, urobí aj reálne škrty: osekal sa pomerne košatý plán nákupu športových prenosov. No stále platí, že monoskop stojí tie isté peniaze ako pohyblivé obrázky. A my si teraz platíme v čase medzi 23. hod. a 16,59 hod. za monoskop. Ak by aj tých šesť až sedem hodín pripraveného obrazového vysielania STV dvakrát za sebou zopakovala, získala by náplň na nonstop vysielanie. Problém teda nie je v tom, že nie je čo vysielať. 
Monoskop je hra, aby STV ukázala, ako sa má zle. V skutočnosti však učí divákov, aby si Trojku odvykli zapínať, alebo si ju ani radšej neladili. To si môže dovoliť len manažment, ktorý má stratový rozpočet, klesajúce ukazovatele sledovanosti a nič mu za to nehrozí. Len takýto manažment si môže dovoliť škrtiť svoj vlastný produkt viac, ako to robí finančná situácia. Autor je redaktorom Medialne.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite