Mária miluje všetkých

Niet krajiny na svete, ktorá by nebola spojená s religióznou ideou formujúcou dejiny daného národa. Ešte aj komunistický dinosaurus Čína je napriek ideologickému múru viazaný v povedomí čínskeho ľudu na konfucionizmus a jeho religiózne prejavy. Slovensko sa hlási k Panne Márii ako k svojej pat rónke. Aj keď mnohým je to jedno a ani o tom nevedia, v povedomí národa táto idea žije a rezonuje. Patrónstvo Bohorodičky nás priamo zakotvuje do kresťanskej doktríny milosrdenstva, pravdy, pokory a lásky. Otvára bránu k hodnotám materstva, ženstva, spirituality nežnosti a citu, vernosti a oddanej služby, lás - ky k blížnemu a harmónie. Sú to všetko atribúty, ktoré Mária zosobňuje a jej služba Bohu sa v nich prejavovala. Na škodu nás všetkých nedokážeme zmariánskeho impulzu vyťažiť to pravé. O zmieňovaných kvalitách sa nám môže len zdať. Kde sa prejavujú? Okrem pár významných osobností, kto sú ich nositelia? Čím sa naša krajina odlišuje od oveľa sekulárnejších krajín? Vyniká v milosrdenstve a charite? Panna Mária, matka Pána, Bohorodička – ako ju rôzne cir - kvi nazývajú – má v sebe takisto ekumenický potenciál. Aj ten sa premrháva. Akosi sme si zvykli na to, že protestanti sa od Márie dištancujú a katolíci si ju privilegujú. Dokonca sa jej meno často stáva len nástrojom fundamentalistických „tvorcov pravdy“, ktorí ju prezentujú ako bič na inovercov, nekresťanov a „diabolské sekty“. Matka Božia miluje všetkých. Katolíkov rovnako ako protestantov, moslimov, buddhistov a ateistov. Objíma celé ľudstvo a nesie ho v náručí ako jeho matka a Kráľovná nebies. Tieto myšlienky mi v reflexii kresťanských cirkví veľmi chýbajú. Azda jediným výrazne pozitívnym fenoménom vmariánskej tradícii na Slovensku sú púte. Za komunizmu boli prejavom vnútornej slobody a pokojného vzdoru. Púť ako taká bola už v stredoveku symbolom „malej smrti“, keď - že pútnik sa vydával do neznáma a nikdy nevedel, či sa z ciest vráti. Púte majú nevypovedateľné čaro, očistný charakter, prinášajú vnútorný pokoj a duševnú silu. Absolvovaná púť sa stáva trvalou pamiatkou v ľudskom srdci.
Nikdy nezabudnem na púte na Mariánsku horu v Levoči, na atmosféru pokoja a svetla, ktorá tam vždy vládne. Sekulárne a komerčne žijúca spoločnosť pod Tatrami o duchovné plody ani nezavadí a cirkvám je to ľúto. Nedivme sa tomu. Nestačí mať čistú a vznešenú patrónku, potrebujeme aj srdcia, ktoré jej tichý hlas vnímajú a nasledujú.  Autor je kňaz Československej cirkvi husitskej.