Posledný Ramone

Boli to zlé roky.

Zlé. Mesto nemalo peniaze, bola tam veľká kriminalita, do časti mesta, kde bol klub CBGBs, sa slušní ľudia neodvážili vstúpiť. My sme boli radi, že sme našli miesto, kde sa dalo hrať. Richard Hell a Tom Verlaine zo skupiny Television našli toto miesto a všetci sme tam potom hrávali. 

Áno. Patti Smith, Ramones, Blondie, Talking Heads, všetci sme tam hrávali. O poldruha roka neskôr vznikla punková scéna v Londýne. Oni však boli výrazne ovplyvnení Ramones. Joe Strummer, ktorý bol mojím priateľom, sa k tomu otvorene priznával. Nič neovplyvnilo punkovú scénu tak výrazne ako Ramones. Nikto iný nehral tak rýchlo.

Asi dvadsať.

Malcolm McLaren vytvoril Sex Pistols. Bez neho by neexistovali. Ramones a Voivoids vznikli sami od seba. Začali sme na ulici. Vtedy dochádzalo k rôznym fúziám. Hral sa džezrock, blues rock, štadiónový rock, glam rock, no a my sme hrali punk rock.

Niekedy v roku 1975 v Brooklyne, kde som vyrastal. 

Jasné. Chodili na koncerty mojej kapely Dust v Greenwich Village. Keby si sa pozrel na obal prvého albumu skupiny Dust, kde som mal koženú bundu a rifle a použil tú fotku na obale albumu Ramones, úplne by tam pasovala. (Smiech.) Najlepšie som sa poznal s Dee Deem. On ma pozval do kapely.

To bol skôr garage rock alebo heroin rock. Malo to v sebe niečo z punku, ale ich piesne boli pomalé. Ramones priniesli nový zvuk. Pamätám sa, že keď som ich počul prvýkrát, bolo mi jasné, že tak nehral nikto iný. 

Nechceli byť označení za hippies. A tak hrali rýchlo.

Punkáči ich nenávideli. Ja proti nim nič nemám, niektorí z nich robili skvelú hudbu. Punk bol vo svojej podstate proti 10-minútovým piesňam a nekonečným gitarovým sólam. Naši fanúšikovia chceli znovu počúvať dvojminútové songy a nie tie monumentálne skladby, aké hrali Emerson, Lake & Palmer, Yes alebo Journey.

Beatles, The Who, Kinks, Dave Clark Five, dievčenské kapely, to, čo robil Phil Spector, páčilo sa mi blues a páčil sa mi aj džez.

Najviac ma ovplyvnil Ringo a Dave Clark.

Pamätám sa na to veľmi dobre. Zahral som všetko tak, ako som mal, nerobil som chyby a všetci boli spokojní, lebo mohli po Tommyho odchode bez problémov ďalej koncertovať. Bolo to na jar v roku 1978 niekde v štáte Connecticut.

Keď som sa stal členom Ramones, ešte to nebola „veľká” kapela. Známejšími sme začali byť až po filme Rock'n'roll High School a keď sme začali spolupracovať s Philom Spectorom.

To bola reakcia na ľudí, ktorí sa na nás dívali zvrchu, lebo sme hrali jednoducho. Ale také ľahké to zase nebolo. Takže to bola moja odpoveď: skúste hrať takto presne hodinu. (Smiech.)

Za 15 rokov sme odohrali 1 700 koncertov. Bolo to skutočne veľa.

Asi keď sme robili film Rock'n'roll High School, silné bolo uvedenie do Rokenrolovej siene slávy a spolupráca s Philom Spectorom. Väčšinou to bola sranda a bolo nám spolu dobre. Samozrejme, bolo medzi nami napätie. Veď sme boli spolu viac než so svojimi rodinami. Práve preto som vydal DVD Raw: chcel som ukázať, že to neboli len napätie a hádky, ako to zobrazuje dokument End Of The Century, ktorý vyznel veľmi negatívne, ale že to bola zábava. Výborné bolo aj účinkovanie v Simpsonovcoch. 

Od roku 1981 do roku 1996. 

Na to sme mali tour manažéra. Keď chcel Johnny niečo povedať Joeymu, povedal to tour manažérovi a ten to povedal Joeymu. A Joey mu tak isto odpovedal. 

Nie. Ale nijako to neovplyvnilo našu hudbu. Dúfal som, že k sebe nájdu cestu pred smrťou, ale nenašli. Taký je život. Johnny sa ma pýtal, že načo by mal ísť navštíviť Joeyho do nemocnice, keď ho nemá rád...

Bola za tým pýcha, žiarlivosť, pomsta.

Dee Dee bol hlavný autor piesní. A tiež Joey. On vymyslel meno kapely a logo.

Ramones boli v štúdiu s Philom a so zvukárom. Nikto viac tam nebol. Phil nevytiahol pištoľ na Dee Deeho. Phil tam mal zbrane, ale Dee Dee rád veci zveličoval. Stala sa z toho legenda, ale nebola to pravda. S Philom sa nám dobre pracovalo, stretávali sme sa, až kým nešiel do väzenia.

Keď pôjdem o mesiac do Los Angeles, určite ho navštívim vo väzení. Bol som s ním aj počas súdneho konania a strávili sme spolu aj Vianoce. Chýba mi.

Lebo sme radi hrali a radi sme šírili svoju hudbu. To sme chceli robiť, odkedy sme boli tínedžermi. Jednoducho sme chceli hrať. Mali sme to v krvi. Všetko ostatné prišlo potom: peniaze, fanúšikovia, sláva. Ale najdôležitejšie bolo to, že sme chceli hrať. Nemuseli sme. Chceli sme.

V Argentíne sme hrali pred 30- až 40-tisícovým publikom. To bol náš Beatles moment. Ľudia obkľúčili naše auto, kde sme sedeli, búchali na okná, sedeli na streche, inokedy ho rozhúpali. Mysleli sme, že je po nás.  Potom sme sa vrátili do domov, kde sme hrali pred 1000 – 2000 ľuďmi. V rokoch pred naším rozpadom sme hrali aj na veľkých festivaloch. V roku 1994 sme sa rozhodli, že v roku 1996 skončíme. A to sme aj urobili. 

Lebo sme hrali 22 rokov.

Smrť, žiaľ, prináša úspech. A tú legendu Ramones, ktorá potom vznikla, nevieme celkom vysvetliť. Ja sa snažím niesť dedičstvo Ramones ďalej. A budem to robiť, pokiaľ toho budem schopný. Myslím, že Joeymu, Johnnymu a Dee Deemu by sa to páčilo. Zomreli príliš mladí. Nikdy nevieš, kedy zomrieš. (Ticho.)

Boli sme ako bratia, ako rodina. Najprv zomrel Joey a ja som sa s tým nevedel vyrovnať. Potom Dee Dee a ja som sa s tým nevedel vyrovnať. Potom zomrel Johnny a ja som začal byť poverčivý. Nie je to kliatba? Ale tak sa nedá žiť.

Žijem v Brooklyn Heights pri brooklynskom moste. 

V New Yorku žije stále viac ľudí, niektoré časti sa zmenili, niečo zbúrali, niečo prestavali. V niečom je to dobré, v niečom nie. Ale je to prirodzený rast mesta.

Spolu s kamarátom máme obchod a servis starých áut. Myslím autá, v ktorých nie je elektronika, airbagy a podobné veci. Opravujeme klasické americké autá. Ja mám tieto autá veľmi rád. 

Nikdy som nemal žiadny problém s autami, ani s bicími. (Smiech.)

Marky Ramone
Narodil sa 15. júla 1956 ako Marc Steven Bell v New Yorku. Pred príchodom k Ramones hral spolu s ďalšou legendou – s Richard Hell & The Voidoids. Po odchode bubeníka Tommyho sa v roku 1978 stal členom Ramones. Spolu s Dee Deem, Joeym a Johnnym nahral osem albumov. Kapela sa rozpadla v roku 1996. Po smrti jeho troch spoluhráčov v krátkom rozpätí troch rokov 2001 až 2004 sú dnes spolu s Tommym jedinými žijúcimi členmi tejto kapely. Ramones nikdy nedosiahli veľkého svetového úspechu, no dnes definitívne patria do rockového neba. Do Rokenrolovej siene slávy ich prijali v roku 2002. Pearl Jam, U2 alebo Green Day ich dnes označujú za jednu z hlavných inšpirácií svojej hudby. Marky Ramone dnes hrá so skupinou Marky Ramone's Blitzkrieg a šíri tak odkaz Ramones do celého sveta.