Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec webu

.tomáš Bella .časopis .médiá

Web je mŕtvy, ohlásil na titulnej strane svojho septembrového čísla najlepší technologický časopis sveta Wired. Ak naozaj dochádza k zmene charakteru internetu, kde sa v novej ére ocitne Slovensko?

Ak vlastníte iPhone a na počasie či správy v ňom máte nainštalovanú samostatnú aplikáciu – namiesto toho, aby ste si otvárali webovú stránku –, rozdiel v oboch spôsoboch používania sa vám môže zdať malý. Podľa šéfredaktora Wiredu Chrisa Andersona však tento rozdiel mení internet od podstaty. Webovú stránku si totiž môže vytvoriť ktokoľvek zadarmo, no všetky aplikácie schvaľuje firma Apple a z tržieb si necháva 30 percent. Ďalším príkladom takéhoto uzavretého systému je Facebook: podľa teórie o internete, ktorý je zo svojej podstaty slobodný a nekontrolovateľný, by vôbec nemal existovať.
Prečo sú pre ľudí čoraz viac atraktívne aplikácie namiesto webu? Pracuje sa s nimi pohodlnejšie – a keď si chcete na zastávke pred príchodom autobusu rýchlo pozrieť v mobile e-mail alebo poslať správu na Twitter, aj malý rozdiel je dôležitý.
A prečo sú aplikácie také atraktívne pre autorov webov, že sa bez váhania vzdávajú kontroly nad vlastným obsahom? Pretože na aplikácie neplatí notorické prekliatie „web je vždy zadarmo“. Britské Timesy napríklad získali dva týždne po spoplatnení svojej stránky 15-tisíc platiacich čitateľov na webe a ďalších takmer 13-tisíc ľudí si zaplatilo za špeciálnu aplikáciu pre iPad, tabletový počítač od Apple. Prístup k iPadu má pritom možno tisíckrát menej ľudí ako prístup k internetu – zdá sa, že ak sa rovnaký obsah ako na webe zabalí do sexy aplikácie s rýchlou odozvou, ľudia sú zrazu ochotní platiť. 
Motivácia pre autorov obsahu a najmä tradičné vydavateľstvá, aby sa vrhli do náručia Apple, Amazonu, Facebooku či Googlu namiesto ďalšieho investovania do vlastných webov je teda obrovská. 
Ako sa bude v tejto novej ére internetu dariť Slovensku? Zatiaľ asi nie najlepšie a nie vlastnou vinou. Kým v divokom internete bola väčšina inovácií dostupná okamžite všetkým, vo svete aplikácií je na rozhodnutí manažéra na opačnom konci sveta, kedy a ako aplikácie sprístupní aj obchodne bezvýznamným krajinám v strednej Európe (a či si spomenie aj na spôsoby platieb, ktoré tieto krajiny preferujú). Fanúšikovia legálnej hudby či filmov už poznajú frustráciu z nápisu „tento obsah nie je pre vašu krajinu dostupný“ – vo svete aplikácií môže byť oveľa častejší. 
Navyše, podiel Amazonu či Apple na slovenskom trhu bude vždy nižší ako v Amerike a investícia do aplikácií sa bude vracať Slovákom dlhšie. Ak chcú americké noviny zasiahnuť väčšinu čitateľov cez mobily, vyvinú jednoducho aplikáciu pre iPhone. Ak chcú to isté urobiť slovenské noviny, potrebujú aplikáciu pre iPhone, Nokiu, Samsung... 
Osud veľkej časti (nielen) internetových médií vždy závisel od rozhodnutí miestnych šéfov mobilných operátorov, bánk a výrobcov pracích práškov, od ktorých tiekla väčšina príjmov. V „novom internete“ plnom aplikácií sa môžu tejto závislosti sčasti zbaviť, ak im nový kanál umožní získavať viac peňazí priamo od čitateľov. Druhou alternatívou je, že im akurát pribudne závislosť od toho, ako sa vyspia šéfovia Apple, Googlu a Facebooku.
Autor je odborník na nové médiá v NextBig.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite