Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Devínska, 30. august 2010

.martin Leidenfrost .časopis .téma

Na sídlisku v Devínskej Novej Vsi žijem od roku 2004. Ešte pred pár dňami som písal milý fejtón pre ročenku našej fabriky Volkswagen. Ako už neraz predtým, opäť som raz oslavoval očarujúcu polohu Devínskej Novej Vsi, diaľavu moravských luhov, pocit bezpečia, ktorý nám dodáva nad nami tróniaca Devínska Kobyla a pocit akejsi plážovej pohody, ktorý máme vďaka Sandbergu.

Nezmienil som sa, že existuje aj Devínska, ktorá má inú podobu, než tú, ktorú tak oceňujú rodinní psíčkari a developeri. Po sídlisku, na ktorom žijem, sa často tiahnu malé bandy gamblerov a od pervitínu závislé indivíduá, ktoré pod kapucňou skrývajú svoje vyholené hlavy. Keď sme raz zle odbočili, vytiahlo na nás raz takéto malé dieťa geta bejzbalovú palicu a s maniakálnou zlosťou mlátilo do bočného zrkadla. 
Predpoludním 30. augusta som sedel vo svojom starom aute, motor však nenaskočil. Počul som hlásenie v miestnom rozhlase, že obyvatelia by nemali vychádzať z bytov, „aby si neohrozili svoj život“. Najskôr som si pomyslel, že ide o nejakú nevkusnú reklamu alebo upozornenie na akúsi otravu vo vzduchu. Potom som na križovatke videl policajné zátarasy a dáma z novinového stánku povedala: „Niekto pri Terne strieľa zo samopalu.“ Spontánne mi napadlo, že to bude to indivíduum s bejzbalkou, ale nebolo. 
Keďže pracujem doma, pobývam v Devínskej zrejme intenzívnejšie, než mnohí jej obyvatelia, ktorí sem chodia iba prespať. Ako prisťahovaný „Rakušák“ nerozumiem všetkému, čo počujem, ale dobre si do pamäti zapisujem tváre ľudí. Obete masakry poznám z videnia takmer všetky. Môj najmúdrejší krčmový kumpán bol postrelený. Členov zavraždenej rodiny som videl stovky ráz postávať na ulici alebo len tak vysedávať. Nikdy som nevidel, že by niekoho obťažovali. Táto udalosť mi už pár dní nedá spať, ale to prejde. Dlhodobejšie znepokojenie sa ma zmocňuje pri čítaní reakcií na ten čin. Isteže si nemyslím, že digitálny lumpenproletariát zo Sme.sk reprezentuje slovenský ľud. Tunajšiu náladu celkom vystihol diskutujúci s nickom „marekino111“: „Naplánoval to skoro dobre. Cigoši mu zničili život a on zničil ich. To bola tá dobrá časť plánu. Tá zlá časť bola, že potom na to doplatili úplne nevinní ľudia.“
V záplave lží a hlúpostí, ktoré teraz rozširujú aj údajní obyvatelia Devínskej, mi však nikto neuverí. Napriek tomu tvrdím: Rómska otázka je posledný problém, ktorý by nás v Devínskej trápil. Napokon, je nemožné, aby nás trápil, pretože v Devínskej Cigánov takmer vôbec nemáme. Najväčším problémom Devínskej je ľahostajnosť voči sídlisku, ktorú posilňuje politická pasivita jej obyvateľov. Súčasne stará pekná chorvátska dedina zaniká; našu miestnu poštu zatvorili a na ňu nadstavili akýsi monštruózny černobyľský sarkofág. Devínsku však budem milovať tak ako dosiaľ. Ale jedna úzkosť vo mne ostáva: Už viem, že mnohí moji spoluobčania snívajú o tom, ako vyhubiť svojich rómskych susedov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite