Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto zmenil názor

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň vo svete

William F. Buckley, zakladateľ konzervatívneho časopisu National Review, ktorý vytvoril reaganovskú koalíciu a zaslúžil sa o zvolenie niekoľkých amerických prezidentov, na konci života veril, že konzervatívne hnutie sa vojnou v Iraku zničilo a spáchalo samovraždu.

Buckley bol jedným z tých, ktorí najskôr vojnu podporovali a neskôr sa proti jej zmyslu postavili. Medzi demokratmi vojnu najskôr podporili a neskôr zásadne odmietali viacerí prominentní politici. Menovite išlo o viceprezidenta a neskoršieho Bushovho protikandidáta Al Gora, senátora a druhého Bushovho protikandidáta Johna Kerryho, nezaváhali ani prominentní senátori Harry Reid a Dick Gephardt, vojnu v Iraku podporili aj súčasný viceprezident Joe Biden a ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová. Všetci do jedného hovorili o zbraniach hromadného ničenia, o tyranskom režime Saddáma Husajna, jeho väzbách na Abu Musaba al-Zarkávího a Taliban. Neskôr všetci názor zmenili a prezidenta Busha ostro kritizovali. Kritickí boli aj voči operácii Surge, ktorú viedol generál Petraeus,  považovali ju za tragický omyl a neskôr jej výsledky sami privítali. Pred voličmi však nedokázali zmazať svoje názorové premety, a za to platili. Naopak, darilo sa tým, ktorí názor meniť nemuseli a proti vojne boli v roku 2003 aj 2008. Najviac to pomohlo mladému senátorovi Barackovi Obamovi. 
Názor však menili aj konzervatívci. Pohľad na Irak zmenil okrem spomínaného Buckleyho napríklad Bushov minister zahraničných vecí generál Colin Powell, senátor Sam Brownback a viacero vyššie postavených úradníkov Bushovej administratívy. Medzi nimi Richard Clarke, hlavný poradca proti terorizmu, Joseph Wood, poradca viceprezidenta Cheneyho, a napokon nikto menší ako hlavný Bushov poradca Carl Rove. Tento celoživotný stratég Georgea W. Busha síce naďalej háji Bushovo rozhodnutie ísť do Iraku, súčasne s tým však hovorí,  že keby Bushova administratíva vedela pravdu o zbraniach hromadného ničenia, USA by Irak nikdy nenapadli. A tiež, že by si želal, aby vojna v Iraku nebola nikdy existovala. O niečom vypovedá aj to, že zatiaľ čo podpora vojny v Iraku stála viacero prominentných republikánov kreslo, iným – inak ťažko prijateľným kandidátom – ich nesúhlas s vojnou ku kreslu dopomohol. A napokon aj to, že hoci niektorí bývalí podporovatelia vojny názory zmenili, opačný trend nenastal. Nikto ako Brent Scowcroft, Joseph Wilson či Patrick Buchanan, ktorí boli proti invázii od začiatku, svoj názor nezmenil.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite