Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenskí futbalisti v úvode EURO vyhrali nad Poľskom 2:1.

Angličtina? Určite áno, ale ...

.doc. PhDr. Marína Mikulajová, PhD. .časopis .téma

Patrím k tým, ktorí pracujú v školstve a očakávajú zmeny k lepšiemu. Rezort školstva sa, zdá sa, dočkal kompetentných a otvorených ľudí, takže naše očakávania sú namieste.

So zavedením povinného vyučovania angličtiny od 1. ročníka základnej školy sa však neviem stotožniť. Súhlasím s hlavným argumentom predkladateľov tohto návrhu, ktorý je na úrovni common sense celkom logický: dnes vo svete funguje angličtina ako univerzálny dorozumievací prostriedok, akési súčasné esperanto, ktoré by malo byť samozrejmou výbavou mladej generácie Európanov. Naše deti majú všeobecne slabé znalosti cudzích jazykov a roky, strávené ich vyučovaním, evidentne nestačia na dostatočné rozvinutie komunikačných kompetencií. Z toho sa núka záver: treba začať skôr.
Roky sa zaoberám výskumom gramotnosti v norme a patológii v mladšom školskom veku. V súčasnosti koordinujem na Slovensku medzinárodný projekt Rozvíjanie gramotnosti v európskych jazykoch, ktorý riešime na Katedre logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (www.eldel.eu). Výskum sa zameriava na jazykové a poznávacie schopnosti detí na rozhraní predškolského a mladšieho školského veku (5-8 rokov), ktoré tvoria základ osvojovania si čítania, písania a pravopisných schopností. Predpoklady gramotnosti sledujeme súčasne v piatich krajinách a jazykoch – angličtine, francúzštine, španielčine, češtine a slovenčine. Zaujíma nás vplyv typológie jazyka a kultúrno-vzdelávacích aspektov gramotnosti vrátane metód vyučovania na „jazykovo-kognitívne nároky“, ktoré kladie na dieťa osvojovanie si písanej formy reči.  
Čo priniesli naše doterajšie výskumné zistenia? Jednoznačne sa dá povedať, že typológia jazyka v podstatnej miere ovplyvňuje rýchlosť a ľahkosť, s akou sa väčšina detí učí v škole čítať a písať. V tomto smere máme spoločne so Španielmi a Čechmi istú výhodu oproti Angličanom i Francúzom: v slovenčine do veľkej miery dominuje fonematický pravopisný princíp: ľudovo povedané, „píš, ako počuješ a čítaj, ako je napísané“. Tomuto je, takpovediac, šitá na mieru tzv. analyticko-syntetická metóda, akou sa po desaťročia učia naše deti čítať a písať; i keď nie je jediná, je osvedčená a najčastejšie používaná. V angličtine či francúzštine je situácia iná; tu sú pravopisné princípy a vzťahy medzi písanou a hovorenou formou slova pre deti oveľa menej „transparentné“ (každý, kto vie aspoň pár slov po anglicky, vie, o čom hovorím) a s hláskovaním by to bolo príliš nejednoznačné a zložité. Táto odlišnosť sa opäť premieta do metód vyučovania: pri čítaní a písaní sa popri fonémovej analýze oveľa viac využíva princíp analógie (cat – hat, care - mare) a tzv. globálna metóda – deti sa učia vštepovať si slová vizuálne do pamäti ako celky. Metódy vyučovania gramotnosti odzrkadľujú podstatu pravopisných špecifík jednotlivých jazykov a sú navzájom veľmi odlišné.
Je metóda kľúčovou vecou pre úspešné naštartovanie čítania a písania? Početné výskumy ukázali, že u detí s dobrým potenciálom na učenie metóda až tak nerozhoduje; i keď to znie trocha vulgárne, platí tu pomerne jednoduchá rovnica: ak má dieťa dobrý mozog, naučí sa normálne čítať akoukoľvek z metód, ktoré sú v tej-ktorej krajine „na trhu“: napríklad pred desiatimi rokmi bolo v Maďarsku schválených 14 metód vyučovania čítania, z ktorých si učitelia mohli vybrať tú, ktorá im najviac vyhovuje. Iná situácia nastáva, ak je dieťa problémové. Máme na mysli viaceré kategórie rizikových detí, napríklad dyslektické (ide o vrodenú vývinovú poruchu schopnosti naučiť sa čítať na základe mozgovej dysfunkcie, vyskytujúcu sa približne u 3 až 5 % populácie), ale aj početné prípady tzv. slabých čitateľov. 
Kto sú slabí čitatelia a koľko ich na Slovensku máme? Je dôležité ich zohľadňovať pri rozhodovaní o zmenách v učebných osnovách? Čo objektívne ukázali výsledky medzinárodného monitorovania čitateľskej gramotnosti v rámci krajín OECD PISA 2003 a PISA 2006 (www.vyskummladeze.sk)? Čitateľská gramotnosť tu vychádza z modelu funkčnej gramotnosti, pri ktorej nie je podstatná ani rýchlosť, ani plynulosť čítania, ale aktívne spracovanie, t. j. porozumenie a používanie písaných textov. Na monitorovaní sa v roku 2006 zúčastnilo všetkých 30 krajín OECD a s nimi ďalších 27 partnerských krajín. Na Slovensku testovali viac ako 4 700 žiakov zo 189 základných a stredných škôl. V rebríčku čitateľskej gramotnosti sa naša krajina  umiestnila na 23. – 26. mieste spomedzi 30 krajín OECD. Podľa štúdie na Slovensku v súčasnosti tvorí rizikovú skupinu funkčne negramotných už viac ako štvrtina populácie 15-ročných žiakov, konkrétne 27,8 % (v roku 2003 to bolo 24,91 %). Výsledky treba považovať za alarmujúce. 
Vráťme sa k problému angličtiny v prvom ročníku. Jadro problému tkvie v tom, že väčšina slabých čitateľov na konci základnej školy (15-roční) boli slabými čitateľmi už na samom začiatku a ich problém sa s nimi valí ako snehová guľa – pomerne vysokú stabilitu výkonov v čítaní preukázali početné zahraničné štúdie. Špecifickú kategóriu tvoria mnohé rómske deti, ktoré prichádzajú do školy bez patričnej predškolskej prípravy a začnú sa učiť čítať v slovenčine ako cudzom jazyku. Pre všetky tieto deti spoločne platí, že byť slabý čitateľ v prvom ročníku znamená byť nepripravený na osvojovanie si gramotnosti naraz v dvoch jazykoch – v materinskom a v cudzom – v prípade angličtiny s takou odlišnou ortografiou aj metódami vyučovania, ktoré sa na ňu viažu. Prikláňam sa teda k názoru, že v prvom ročníku si deti majú vybudovať pevné jazykovo-poznávacie základy čítania s porozumením v ich prvom jazyku, ktoré im napríklad už v ďalšom roku budú slúžiť ako „lešenie“ pri osvojovaní si druhého jazyka. Čítanie a písanie sú vysoko jazykovo sýtené komplexné psychické činnosti, ktoré sa len navonok javia triviálne: veď predsa každý vie u nás čítať! Nie je vôbec jednoduché naučiť deti dobre čítať ani v materinskom jazyku, nie to ešte v cudzom – na to potrebujeme skutočných odborníkov, znalých metodiky. Spomínam si v tejto súvislosti na jeden americký metodický materiál, ktorý v roku 1999 v USA spracovali odborníci na čítanie pre potreby skvalitnenia pedagogickej praxe a výstižne ho nazvali  Teaching reading IS rocket science (Učiť čítať je zložité ako raketový výskum). Tu by sme asi mali začať...   
Doc. PhDr. Marína Mikulajová, PhD.
Katedra logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite