Autor nerozpráva prostredníctvom iných postáv, ale zdanlivo za seba. Nerekapituluje, ale konštatuje, pričom nás mätie sympatickým présentom. Autor sám seba vníma ako naratívnu postavu, čím nám predstavuje cyklus príbehov, v ktorých ide o viac, ako len vydržať bežať do konca. Deväť samostatných častí, s ktorými sa v knihe stretávame, má spoločného menovateľa – boj. Boj, v ktorom treba neustále prekonávať všemožné prekážky a v neposlednom rade aj seba samého. A to nielen v behu, ale aj v písaní kníh, pretože to je druhá veľká téma, ktorou sa zaoberá. Veľkým plusom knihy je pritom skutočnosť, že sa nehrá na príručku pre bežcov ani pre spisovateľov. Autor-postava sa dištancuje od akejkoľvek pózy, z ktorej by mohol niekomu radiť, alebo vnucovať svoje myšlienky. Preto človek nemusí byť ani bežec, ani spisovateľ, ba ani autorov fanúšik, aby pochopil význam tejto knihy. Napísaný ľúbostný list, ktorý človek nemá v pláne odoslať, je spôsob jeho katarzie. O čem mluvím, když mluvím o běhání je len jednou z foriem takého listu, ktorý sa nám na(ne)šťastie dostáva do rúk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.