Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hela Volanská: Ako na cudzej svadbe

.časopis .literatúra

Poľka, židovka, lekárka, komunistka – to je niekoľko identít Hely Volanskej, pôvodným menom Chaji Wolfowitz (1912 – 1996). Svoju autobiografiu vydala ešte v časoch normalizácie v edícii Petlice.

Potom vyšla v českom aj nemeckom preklade, ale slovenské vydanie sa objavilo až vlani. Poľská židovka Chaja prišla do Bratislavy vyštudovať medicínu a stihla to len tak-tak, bola poslednou židovskou študentkou, ktorej Tuka ako rektor odovzdal diplom. Dostala sa do štátnej služby v žilinskej nemocnici, pridala sa ku komunistom, mučili ju, väznili, po Povstaní strávila v horách ako komisárka a lekárka partizánskej brigády osem mesiacov. Po vojne prišli funkcie, spisovateľské úspechy, ale aj výsluchy Štátnej bezpečnosti, nedôvera vrchnosti a skúsenosti s novým druhom antisemitizmu. Ako jej predpovedal otec: budeš vždy ako na cudzej svadbe. Neuveriteľný osud silnej ženy, ktorá uverila, že riešením antisemitizmu, chudoby a nespravodlivosti je komunizmus a po 1968 sa s komunistickou legitimáciou rozlúčila, aby v normalizácii nedobrovoľne mlčala. Volanskej príbeh má dve časti – poľskú a slovenskú. Tá poľská je o rodičoch, susedoch, priateľoch, učiteľoch, dozrievaní, o túžbach a snoch. Tá slovenská o tvrdom živote, o sklamaniach, väzeniach, problémoch a o živote v ustavičnom strachu a úzkosti. Téma – prečo židovskí intelektuáli uverili v komunizmus a ako sa v ňom sklamali – nie je nová, ale pohľad ženy, ktorá bola tvrdou komunistkou, nepodľahla ani mučeniu, je svojím spôsobom jedinečný. Užitočná oral history v tlačenej podobe.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite