Kapela zo starého sveta

Ako je možné, že táto alternatívna kapela sa dostala tak vysoko? Keď v roku 2004 vydala debutový album Funeral, hrala ešte v kluboch. O šesť mesiacov však začala plniť haly. Vďaka ich novému, a treba napísať, že aj skvelému albumu The Suburbs nadšenie okolo sedmice kanadských hudobníkov stále pokračuje. Minulú stredu a štvrtok odohrala dva vypredané koncerty v newyorskej Madison Square Garden, z ktorých ten druhý sa prenášal do celého sveta vďaka kanálu na You Tube. 

Jedným z dôvodov úspechu je absolútna nezávislosť. Arcade Fire to držia pevne v rukách, žiť a pohybovať sa slobodne vo svete krutého šoubiznisu je pre nich rovnako dôležité ako skladanie pesničiek. Druhou vecou, ktorú na nich fanúšikovia milujú, je ich spiatočníctvo. Vonkajškom aj filozofiou pôsobia ako kapela, ktorá k nám Stevensonovým strojom času zavítala z 19. storočia. Na Suburbs sú síce sem-tam „ejtisácke“ synťáky, no základ hudby tvoria klasické nástroje. Sú rockovou kapelou, ktorá zároveň pôsobí ako malý orchester. Husle, akordeón, harmónium, perkusie či klavír ľudový tón niektorých piesní zdarne miešajú s elektrickým gitarami tak, že ich hudba znie, akoby tu bola od nepamäti.  Nedá sa povedať, že kráčajú s dobou, skôr proti nej. Keď automobilky mali záujem o hit Keep The Car Running, odmietli miliónové ponuky len preto, že keby sa táto pesnička objavila v reklame, tak by sa zmenilo jej posolstvo, a to nechceli. 


.osudové stretnutie

Každá dobrá hudba má za sebou skvelý príbeh. O existencii Arcade Fire rozhodol pozoruhodný osudový príbeh jej dvoch hlavných členov. Založili skupinu a zobrali sa. No každý z nich vyrastal v inej krajine. Spevák a gitarista Will Butler je z Texasu, svoje detstvo prežil na predmestí Houstonu. Štúdiá umenia ho zaviali do New Yorku a Bostonu, no Win sa nakoniec rozhodol študovať religionistiku a presťahoval sa do Montrelu. 

Réginne Chassagne sa narodila v v Québecu haitským emigrantom, ktorí v šesťdesiatych rokoch utiekli z rodnej krajiny pred režimom diktátora Franocoisa „Papa Doc“ Duvaliera. Dievča tak vyrastalo v rodine, kde počúvala historky o tom, ako jej deda zatkli tajní, mučili ho a nakoniec aj popravili len preto, že mal negatívny názor na Duvalierovu vládu. Rovnako skončilo aj niekoľko ďalších členov jej rodiny. Réginnina mama prežila len vďaka tomu, že v čase prepadu rodného domu nakupovala na trhu. O hodinu na to s jedným batohom na chrbte utekala z Haiti. 

Win a Réginne sa prvýkrát stretli v roku 2003 jednom z montrealských klubov, kde Réginne spievala džezové štandardy. Krátko na to založili kapelu, zamilovali sa a nakoniec sa aj zosobášili. Obaja sa ocitli v meste, o ktorom sa hovorí ako metropole umelcov. Dokonca aj rokenroloví hudobníci tam majú vďaka kanadským kultúrnym grantom právo na dotáciu. Will a Réginne sa na začiatku nechali inšpirovať domácou skupinou Godspeed You! Black Emperor, ktorá si, mimochodom, minulý rok zahrala aj v Bratislave. Okrem toho Butler počúval aj klasických pesničkárov Boba Dylana alebo Brucea Springsteena. Réginne zas vniesla do skupiny lásku ku klasickej hudbe. Všetky tieto vplyvy sú v hudbe Arcade Fire dodnes. 

V roku 2003 boli Arcade Fire jednou z mnohých kapiel bohatého kanadského undergroundu. Vtedy mali päť členov, jedno EP a zopár koncertov. Skupina sa nebála hrať ani na svadbách a podobných príležitostiach – vraj vždy dokázali roztancovať publikum, čo sa vždy považuje za dobrý signál do budúcnosti. 

Pôvodný line-up sa po hádke, ktorá sa odohrala priamo na pódiu medzi Butlerom a vtedajším bubeníkom, rozpadol. Win a Réginne sa rozhodli kapelu prebudovať a rozšírili ju na sedem členov. O všetkom nakoniec rozhodlo demo, ktorá poslali do malej nezávislej firmy Merge Records, sídliacej v americkom meste Chapel Hill v Severnej Karolíne.  Šef Merge Mac McCaughan po jeho vypočutí vedel, že drží v rukách niečo mimoriadne a pozval Arcade Fire na koncert do svojho mesta. Kapela cestovala útrpných šestnásť hodín v malej dodávke z Montrealu len kvôli jedinému vystúpeniu. Svedkovia koncertu spomínali, že  svojou hudbou kapela zdemolovala malý priestor. Veľké piesne v malom klube. Vraj pôsobila dojmom, akoby U2 hrali len pre zopár zvedavcov. 

Stačí si len vypočuť ich pesničky so silnými melodickými nápadmi a zborovým spevom, kde spolu s Win a Réginne spieva celá skupina. Keď David Bowie počul ich najslávnejší singel Wake Up, podlomili sa mu kolená. Z debutového albumu sa predalo okolo milióna kusov a Arcade Fire zrazu začali hrať s ich vzormi –  s U2, Bruceom Springsteenom alebo Davidom Byrneom. A ešte jedna vec je dôležitá. Funeral niesol v sebe silné posolstvo. Nahrávanie albumu ovplyvnilo niekoľko úmrtí, ktoré sa v tom čase stali v rodinách členov kapely. Bol to smútok, ktorý sa neskôr pretavili na triumf.  

.neónová biblia
Nasledujúci Neon Bible bol v čase vydania jedným z najočakávanejších albumov roka. Niektorých potešil, iní nad ním zlomili palicu, no v roku 2007 sa ním Arcade Fire dostali na druhé miesto amerického rebríčka. Či sa to niekomu páči, alebo nie, kapela bola dostatočne múdra na to, aby na Neon Bible nezopakovala tú istú formulku z debutu a vybrala sa úplne novým smerom. Je to horký až trpký album s apokalyptickou náladou, v ktorom Butler skúma rozpor medzi vierou a náboženstvom alebo opisuje schizofréniu v americkej spoločnosti v čase vlády prezidenta Georgea Busha.  Neon Bible kapela nahrala v presbytariánskom kostole v americkom mestečku Farham. Niektoré zbory a sláčiky kapela potom dokrútila v Budapešti. Butler dnes priznáva, že Neon Bible pôsobí viac ako hudba k filmu. Je na poslucháčovi, aké obrázky si k smutným piesňam predstaví. 

O všetkých výborných kapelách sa dá povedať, že ich úspech otvoril dvere ďalším hudobníkom. Po prerazení do sveta kanadská, ale aj americká alternatívna scéna doslova explodovala. Objavili sa ďalšie mená – Broken Social Scene, The Polyphonic Tree alebo The Acorn, dokonca aj kanadskí Burning Hell, ktorí s veľkým úspechom vystúpili minulý rok na Pohode, majú k Arcade Fire veľmi blízko. 

Za úspech sedmička hudobníkov vďačí aj internetu, na ktorom získala vďaka internetovej „šeptande“ množstvo fanúšikov. No ani s týmto médiom nie je kapela príliš zadobre. Niežeby odmietala formát mp3, bohužiaľ, ten treba brať ako nutné zlo, ale dáva prednosť klasickému vinylu. Keď nahrávali The Suburbs, každú z piesní najprv nechali vylisovať na sedempalcový singel a odtiaľ ho prekopírovali do digitálneho formátu. S podobnou nahrávacou technikou sa hudobný šoubiznis ešte nestretol. Butler vysvetľuje, že je to niečo ako archívne spracúvanie starých kníh. Tie sa fyzicky nedajú čítať, lebo by sa vám rozpadli v rukách, ale môžete si ich prelistovať na nete.

Aj takýmto spôsobom sa Arcade Fire bránia dnešnej dobe. No oveľa zaujímavejší je obsah samotného albumu, o ktorom je jasné, že bude kandidovať na nahrávku roka 2010. „Dúfam, že niečo čisté zostane,“ spieva Butler v úvodnej piesni The Suburbs, v ktorej sa vracia do svojho detstva v Texase. Vôbec celý album je venovaný predmestiu, miestu bez budúcnosti, v ktorom spolu s bratom vyrastal v izolácii od okolitého sveta. Piesne sú plné spomienok na dospievanie, ktoré sa krížia so súčasnosťou. Čo všetko v nás zostalo z nášho detstva? Berieme si z neho len to dobré, pretože na to zlé sme už dávno zabudli? Ďalšia pieseň We Used To Wait je ďalším návratom do minulosti, keď si ľudia písali listy ešte pred e-mailom.  Takýchto príkladov by sme našli na The Suburbs viac. Triumfom tohto albumu je fakt, že sa to Butlerovi a spol. podarilo dostať do týchto piesní.

Magazín Rolling Stone napísal, že najvzrušujúcejšou vecou na tejto skupine je, že z ich piesní cítiť neuveriteľné zanietenie, s ktorým sa dostali tak ďaleko. S tým treba len súhlasiť. Koľko je na svete skupín, ktoré tak poctivo pristupujú k svetu okolo?