Ján Čarnogurský, slovenský premiér v rokoch 1991 až 1992:
Moja vláda zastavila proces politickej a ekonomickej destabilizácie Slovenska po rozpade VPN. Zastavila proces neústavného rozpadu Česko-Slovenska. Rozhodla o dokončení vodného diela Gabčíkovo na slovenskom území, keď Maďarsko odstúpilo od projektu a pokúsilo sa znemožniť jeho dokončenie. Poskytla Slovensku viac než rok pokoja.
Roman Kováč, podpredseda druhej Mečiarovej vlády z rokoch 1992 až 1994:
Dá sa to vystihnúť divným spojením - samostatnosť Slovenskej republiky. Aj keď ľudia o tom nevedeli, vznikal nový štát, a to znamenalo mnohé obrovské problémy, situácia bola v mnohom napätá, mali sme vnútorné ťažkosti, museli sme zostaviť rozpočet, prijímať nové zákony, a to táto vládla zvládla. Samozrejme, výhodou bolo, že štát vznikal pokojným rozdelením federácie. Tejto vláde však treba súčasne vyčítať brutalitu vládnutia, zlú politickú kultúru, ktorá pokračuje dodnes. Aj veľmi kultivovaní politici sa často správajú nekultúrne.
Roman Kováč, podpredseda Moravčíkovej vlády z roku 1994
Bola to vláda pokoja. Po odvolanom Mečiarovi, brutalite jeho vlády, prišli pokojní ministri a pokojné vládnutie. Moravčíkova vláda vládla tiež rozumne, napríklad zdravotníctvo bolo kompletne oddlžené, štát bol dobre vedený a aj medzinárodne mal lepšie postavenie. Bohužiaľ, trvalo to krátko, ale bola to vláda bez škandálov a tejto vláde sa podarilo opraviť mnohé nevyhnutné veci.
Sergej Kozlík, podpredseda vlády a minister financií tretej Mečiarovej vlády z rokov 1994 – 1998:
Slovensko výrazne posilnilo v oblasti infraštruktúry. Boli realizované investície vo sfére hydroenergetiky, jadrovej energetiky, rozbehla sa výstavba diaľnic i bytová výstavba.
V privátnom sektore sa realizovali silné investície v hutníckom, chemickom, automobilovom a elektrotechnickom priemysle, i za účasti zahraničných investorv.
Výkonnosť ekonomiky stúpla zo 40 percent na 50 percent priemeru EÚ. Miera nezamestnanosti klesla zo 16 na 13 percent a miera inflácie z 13 na 5 percent. Úroveň reálnych miezd a dôchodkov stúpla
o 20 percent. Priemerná úroveň deficitu verejných financií za uvedené obdobie pritom neprekročila 3 percentá HDP.
Mikuláš Dzurinda, premiér v rokoch 1998 až 2006:
Za najdôležitejšie veci, ktoré uskutočnili vlády v rokoch 1998 – 2006, považujem realizáciu a zavŕšenie integračného procesu do EÚ a NATO a realizáciu reforiem, ktoré posunuli Slovensko dopredu.
Robert Fico, premiér v rokoch 2006 až 2010:
Na našu otázku nereagoval.
Iveta Radičová, nová slovenská premiérka:
Za najdôležitejšie veci, ktoré bude musieť nová vláda SR zrealizovať, považujem najmä ozdravenie verejných financií, vytváranie podmienok pre nové pracovné miesta, zastavenie zadlžovania SR a budúcich generácií, zásadnú reformu odvodov, boj proti korupcii a klientelizmu, ako aj zásadné zmeny v súdnictve.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.