Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra


Dve otázky

.časopis .veda

.otázka z minulého týždňa:
Ak sa pozeráme cez okno z osvetlenej miestnosti do tmavej noci, vidíme v okne svoj zrkadlový obraz. Ak sa cez to isté okno pozeráme cez deň, nijaký odraz nevidíme. Vyzerá to tak, ako keby vonkajšia tma menila vlastnosti okenného skla - ak má sklo za sebou tmu, začne sa správať ako zrkadlo. Ako to tá tma robí, ako mení sklo z nezrkadla na zrkadlo?
.odpoveď:
Tma nijako neovplyvňuje vlastnosti skla - okenné sklo odráža svetlo bez ohľadu na to, či je za ním tmavá noc, alebo jasný deň. Neodráža ho príliš veľa, v skutočnosti len niečo okolo štyroch percent z dopadajúceho svetla, ale aj to často stačí na to, aby sme videli zreteľný odraz. Štyri percentá z jasného svetla predstavujú totiž pre naše oči ešte stále dosť veľa svetla. A tieto štyri percentá sklo odráža stále - vo dne, v noci. Otázka teda nestojí tak, prečo v noci odraz vidíme, ale skôr tak, prečo ho cez deň nevidíme.
Odpoveď na takto položenú otázku je celkom jednoduchá: cez deň odraz nevidíme, pretože okrem odrazeného svetla prichádza do nášho oka aj svetlo zvonka, a to je oveľa intenzívnejšie ako odrazené svetlo. No a toto intenzívne svetlo jednoducho "prehluší" slabý odraz. Naše oko nedokáže registrovať spolu s intenzívnym svetlom prichádzajúcim cez sklo zvonku aj mnohonásobne slabšie odrazené svetlo (podobne ako ucho hráča nedokáže registrovať pokyny trénera, ak mu k tomu hučí desaťtisíc vuvuzel). A tak vidíme vo dne len to, čo je za sklom.

.otázka na tento týždeň:
Slávnu otázku o opici šplhajúcej sa po lane prevesenom cez kladku vraj vymyslel Lewis Carroll, autor Alice v krajine zázrakov a Za zrkadlom. Zaujímavá podľa neho nebola ani tak samotná otázka, ale množstvo rôznorodých nesprávnych odpovedí, ktoré na ňu dostal. Tieto nesprávne odpovede pochádzali často od matematikov, inžinierov či prírodovedcov.
Ako príklad uveďme slávneho amerického autora matematických hádaniek Sama Lloyda, ktorý Carrollovu úlohu s opicou uverejnil, urobil jej reklamu a upozornil na to, že aj mnohí vzdelaní ľudia ju riešia zle - a potom k nej napísal nesprávne riešenie (a podľa všetkého to nebolo úmyselné, nebola to ďalšia hra s čitateľom - Sam Lloyd to, jednoducho, poplietol tiež).
Tak, a teraz už samotná úloha. Na lane prevesenom cez kladku visí na jednom konci opica a na druhom závažie. Na začiatku sú opica so závažím v rovnováhe. Čo sa stane so závažím, ak sa opica začne šplhať smerom hore?  Bude sa závažie pohybovať tiež smerom hore, alebo bude, naopak, klesať, alebo sa vôbec nebude hýbať, alebo čo sa ním vlastne bude diať?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite