Akoby v miestnosti sedeli zástupcovia strán, ktoré práve vyhrali voľby. Lenže v tejto zasadačke práve sedeli ľudia, nominovaní zväčša za strany, ktoré voľby prehrali. Členovia Rady STV však vlastne patria k víťazom. Hoci strany, ktoré ich zvolili, sú porazené, oni majú svoj flek v Rade istý na roky dopredu, aj s príjemnou finančnou dotáciou, ktorá je pre člena bez funkcie dvojnásobkom minimálnej mzdy (to je 615 eur).
Nová vládna koalícia zdedila mimoriadne názorovo jednotnú Radu STV. Jej štrnásť členov je v drvivej väčšine politicky jasne identifikovateľných. Napríklad HZDS priamo do voľby nominovalo Miriam Letašiovú, Richarda Hergotta a Naďu Lazarovú. SNS tu má Martina Kabáta, Pavla Holeštiaka a Martina Petrenka. Za človeka blízkeho HZDS možno považovať aj bývalého viceguvernéra NBS Mariána Tkáča, ktorý oficiálne kandidoval za Kongres slovenskej inteligencie, Ingrid Fašiangová je tu za združenie literátov Svojpomoc, ku ktorému sa hlási napríklad aj Dušan Jarjabek, potom je tu Peter Kubica, hovorca Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je verejne známy aj svojou básňou na počesť Jozefa Tisa.
Ostatní sú nominanti Smeru, akurát že Smer nenominoval svojich ľudí priamo, ale cez iné organizácie, ako je v radách verejnoprávnych médií zlým zvykom.
Títo ľudia dnes zodpovedajú za fungovanie STV, napĺňanie jej verejnoprávneho poslania a oni držia v rukách aj budúcnosť Nižňanského manažmentu. Ako dlho bude Rada ešte v rukách nadchádzajúcej opozície? No, dlho. Člen Rady STV je volený na šesť rokov a každé dva roky sa obmieňa tretina členov.
Do roku 2012 budú v Rade Kákoš, Kubica, Lazarová, Holeštiak a Fašiangová. Do roku 2014 majú byť členmi Rady Tkáč, Gábor, Herrgot, Miklovičová a Petrenko, no a najdlhší mandát, do roku 2016, majú Ivan Podstupka, Miriam Letašiová (HZDS), Marta Danielová a Martin Kabát (SNS).
.spokojný Nižňanský
Spokojne v stredu minulého týždňa nevyzerali len členovia Rady STV, ale výborne naladený bol aj riaditeľ Nižňanský. Ten sa môže považovať takmer za víťaza volieb. Pre Smer bol už takmer personou non grata. Rada STV sa už dva razy pokúšala o odvolanie Nižňanského a udržal sa len vďaka podpore HZDS a najmä SNS. Nedávno však proti odmene pre Nižňanského hlasovali práve ľudia SNS. Dôvodom, prečo bol Nižňanský napokon nepohodlnou osobou, môže byť aj to, že sa predsa len nepustil cestou tvrdej propagandy, ako sme to zažili v 90. rokoch za Mečiara. Analytik Gabriel Šípoš označil spravodajstvo STV za celkovo slabé a mierne provládne, za akúsi soft propagandu. Hlavnou vinou Nižňanského bolo skôr to, že jeho mdlá televízia nedokázala ani v publicistike či spravodajstve konkurovať komerčným televíziám, hoci štátny rozpočet stál tento kolos čoraz viac peňazí.
Mediálny analytik a bývalý šéf Rady STV Miroslav Kollár tvrdí, že v čase, keď sa ešte očakávalo volebné víťazstvo Smeru, o odvolaní Nižňanského sa v kuloároch hovorilo ako o hotovej veci.
"Po Bratislave chodili najmenej dve skupiny kandidátov na nového riaditeľa a hľadali autorov pre svoj riaditeľský projekt," dodáva Kollár.
Lenže teraz je všetko inak. Bývalé vládne strany budú postupne vypratávať všetky funkcie, ale odvolať riaditeľa STV bude pre novú vládnu koalíciu sakramentsky ťažké. Zákon presne stanovuje, v akom prípade môže Rada STV odvolať riaditeľa a na ten úkon sa musí zozbierať dvojtretinová väčšina (až v treťom hlasovaní stačí nadpolovičná väčšina). Tá väčšina sa však v tomto zložení Rady môže nazbierať najskôr okolo roku 2014.
Nižňanský bol zvolený na päť rokov a jeho funkčné obdobie uplynie v apríli 2013. Ak by nového riaditeľa STV volila Rada v máji 2013, tak by v nej ešte stále sedeli deviati súčasní členovia Rady, takže by mohli rozhodnúť o novom riaditeľovi sami (v treťom hlasovaní). V podstate by o novom šéfovi rozhodovali najmä nominanti jednej mimoparlamentnej a jednej bezvýznamnej strany.
To je dosť bláznivá situácia. Aj preto budú noví vládcovia zrejme hľadať neštandardné riešenia.
.mŕtvy chrobák
Je jasné, že Rada STV bude teraz hrať rolu mŕtveho chrobáka, ktorý nikomu neškodí. Bude o sebe hovoriť ako o čisto nadstraníckom spolku ľudí, ktorí zastupujú verejnosť, a teda ich prácu by nemali ovplyvniť nijaké voľby. To sa ukázalo aj minulú stredu na jej zasadnutí. Akoby sa nič nestalo, televízna Rada podrobne prerokúvala dopredu naplánované body programu a osobitne dlho sa venovala tomu, akú sumu bude pre budúci rok STV pýtať od štátu v rámci zmluvy, ktorú vlani uzavrela so štátom o podpore pôvodnej tvorby.
STV už chce dokonca žiadať peniaze nielen na pôvodnú tvorbu, ale aj na investičný rozvoj. Zmluva štátu s STV zaručuje verejnoprávnej televízii ročne minimálne 10 milión eur, horná hranica stanovená nie je.
Preto STV zvažuje žiadať tohto roku až okolo 28 miliónov na program a na investície do techniky buď 12, alebo až 21 miliónov eur. Skutočnosť, že Richard Sulík ako minister financií podpisuje transfer 40 miliónov eur pre Nižňanského manažment, je dosť ťažko predstaviteľná. Aj preto bola celá debata, či žiadať 40 miliónov, alebo viac, dosť od veci. Lenže členovia Rady to tak zjavne nevnímali.
Na otázku .týždňa, či sa situácia nezmenila, keďže je tu nová vláda aj objektívna potreba šetriť, predseda Rady Martin Kákoš prekvapene odpovedal: "Predpokladám, že žijeme v právnom štáte a voľby nemajú meniť dlhodobé zmluvy. Tá zmluva bola uzatvorená na päť rokov, osobne sa domnievam, že tá zmluva je vo svojej filozofii dobrá, lebo preukázateľne používa financie na to, čo tu dlhodobo chýba, na rozvoj istej televíznej kultúry, televíznych programov, preto nevidím dôvod, aby sa pri každej zmene vlády revidovali zmluvy, ktoré boli urobené s predchádzajúcou vládou."
Stačí však nahliadnuť do volebných programov všetkých štyroch pravicových strán. Všetky štyri hovoria o zrušení koncesionárskych poplatkov a o novom spôsobe financovania verejnoprávnych médií.
SDKÚ chce počas prvých 100 dní vlády predložiť verejnosti krízový plán obnovy médií verejnej služby. Najprepracovanejšiu víziu má SaS, ktorej zrejme pripadne aj ministerstvo kultúry. SaS chce nahradiť Radu STV a Rozhlasovú radu jednou 21-člennou mediálnou radou, jej členov by na sedem rokov volil parlament. Ak by SaS presadilo svoju predstavu, dalo by sa elegantne vymeniť súčasnú Radu STV aj Radu SRo.
"Myslím si, že sa v tejto chvíli treba rozhodnúť, či existuje energia a odvaha na posledný zásadný pokus o revitalizáciu STV," pripomína mediálny analytik Miroslav Kollár. "A potom treba ísť do - možno na prvý pohľad - neštandardných a neliberálnych riešení. Mám na mysli zásadné zmeny podmienok fungovania STV tak, aby mal manažment v rukách efektívne nástroje, ktoré mu umožnia zmeny realizovať rýchlo. Akákoľvek zmena v súčasných podmienkach fungovania nemá zmysel." Kollár ešte dodáva, že je aj iná možnosť: povedať si, že to nestojí za to, že náklady a riziká sú príliš veľké a rovno sa pustiť do vytvárania úplne nového modelu zabezpečovania verejnej služby bez existencie "verejnoprávnych inštitúcií", ako dnes poznáme STV a SRo.
Poslankyňa parlamentu, ktorá sa dlhodobo venuje mediálnej oblasti, Magda Vášáryová (SDKU) pripomína, že verejnoprávne médiá - hlavne STV - sú vo finančnej, organizačnej, programovej aj morálnej kríze. Podľa nej však si však verejnoprávne médiá vyžadujú nielen zmenu zákona o financovaní. "Musíme posilniť aj ich charakter verejnej služby, ktorú si predsa platia občania, nie politické strany," hovorí Vášáryová a dodáva, že treba rozhodne zmeniť spôsob obsadzovania Rady STV a Rady Sro, "aby bolo transparentné, kto zastáva koho záujmy:" Inak podľa nej STV klesne na dno.
Napokon, v parlamente je aj poslanec Peter Zajac, ktorý vlani v našom časopise napísal: "Dávať Slovenskej televízii umelé dýchanie pokladám za cestu do pekla za naše peniaze a nevidím dôvod, prečo by sme ju mali platiť. Pre to všetko som dospel k názoru, že Slovenskú televíziu treba zrušiť."
Nová vládna koalícia zdedila mimoriadne názorovo jednotnú Radu STV. Jej štrnásť členov je v drvivej väčšine politicky jasne identifikovateľných. Napríklad HZDS priamo do voľby nominovalo Miriam Letašiovú, Richarda Hergotta a Naďu Lazarovú. SNS tu má Martina Kabáta, Pavla Holeštiaka a Martina Petrenka. Za človeka blízkeho HZDS možno považovať aj bývalého viceguvernéra NBS Mariána Tkáča, ktorý oficiálne kandidoval za Kongres slovenskej inteligencie, Ingrid Fašiangová je tu za združenie literátov Svojpomoc, ku ktorému sa hlási napríklad aj Dušan Jarjabek, potom je tu Peter Kubica, hovorca Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je verejne známy aj svojou básňou na počesť Jozefa Tisa.
Ostatní sú nominanti Smeru, akurát že Smer nenominoval svojich ľudí priamo, ale cez iné organizácie, ako je v radách verejnoprávnych médií zlým zvykom.
Títo ľudia dnes zodpovedajú za fungovanie STV, napĺňanie jej verejnoprávneho poslania a oni držia v rukách aj budúcnosť Nižňanského manažmentu. Ako dlho bude Rada ešte v rukách nadchádzajúcej opozície? No, dlho. Člen Rady STV je volený na šesť rokov a každé dva roky sa obmieňa tretina členov.
Do roku 2012 budú v Rade Kákoš, Kubica, Lazarová, Holeštiak a Fašiangová. Do roku 2014 majú byť členmi Rady Tkáč, Gábor, Herrgot, Miklovičová a Petrenko, no a najdlhší mandát, do roku 2016, majú Ivan Podstupka, Miriam Letašiová (HZDS), Marta Danielová a Martin Kabát (SNS).
.spokojný Nižňanský
Spokojne v stredu minulého týždňa nevyzerali len členovia Rady STV, ale výborne naladený bol aj riaditeľ Nižňanský. Ten sa môže považovať takmer za víťaza volieb. Pre Smer bol už takmer personou non grata. Rada STV sa už dva razy pokúšala o odvolanie Nižňanského a udržal sa len vďaka podpore HZDS a najmä SNS. Nedávno však proti odmene pre Nižňanského hlasovali práve ľudia SNS. Dôvodom, prečo bol Nižňanský napokon nepohodlnou osobou, môže byť aj to, že sa predsa len nepustil cestou tvrdej propagandy, ako sme to zažili v 90. rokoch za Mečiara. Analytik Gabriel Šípoš označil spravodajstvo STV za celkovo slabé a mierne provládne, za akúsi soft propagandu. Hlavnou vinou Nižňanského bolo skôr to, že jeho mdlá televízia nedokázala ani v publicistike či spravodajstve konkurovať komerčným televíziám, hoci štátny rozpočet stál tento kolos čoraz viac peňazí.
Mediálny analytik a bývalý šéf Rady STV Miroslav Kollár tvrdí, že v čase, keď sa ešte očakávalo volebné víťazstvo Smeru, o odvolaní Nižňanského sa v kuloároch hovorilo ako o hotovej veci.
"Po Bratislave chodili najmenej dve skupiny kandidátov na nového riaditeľa a hľadali autorov pre svoj riaditeľský projekt," dodáva Kollár.
Lenže teraz je všetko inak. Bývalé vládne strany budú postupne vypratávať všetky funkcie, ale odvolať riaditeľa STV bude pre novú vládnu koalíciu sakramentsky ťažké. Zákon presne stanovuje, v akom prípade môže Rada STV odvolať riaditeľa a na ten úkon sa musí zozbierať dvojtretinová väčšina (až v treťom hlasovaní stačí nadpolovičná väčšina). Tá väčšina sa však v tomto zložení Rady môže nazbierať najskôr okolo roku 2014.
Nižňanský bol zvolený na päť rokov a jeho funkčné obdobie uplynie v apríli 2013. Ak by nového riaditeľa STV volila Rada v máji 2013, tak by v nej ešte stále sedeli deviati súčasní členovia Rady, takže by mohli rozhodnúť o novom riaditeľovi sami (v treťom hlasovaní). V podstate by o novom šéfovi rozhodovali najmä nominanti jednej mimoparlamentnej a jednej bezvýznamnej strany.
To je dosť bláznivá situácia. Aj preto budú noví vládcovia zrejme hľadať neštandardné riešenia.
.mŕtvy chrobák
Je jasné, že Rada STV bude teraz hrať rolu mŕtveho chrobáka, ktorý nikomu neškodí. Bude o sebe hovoriť ako o čisto nadstraníckom spolku ľudí, ktorí zastupujú verejnosť, a teda ich prácu by nemali ovplyvniť nijaké voľby. To sa ukázalo aj minulú stredu na jej zasadnutí. Akoby sa nič nestalo, televízna Rada podrobne prerokúvala dopredu naplánované body programu a osobitne dlho sa venovala tomu, akú sumu bude pre budúci rok STV pýtať od štátu v rámci zmluvy, ktorú vlani uzavrela so štátom o podpore pôvodnej tvorby.
STV už chce dokonca žiadať peniaze nielen na pôvodnú tvorbu, ale aj na investičný rozvoj. Zmluva štátu s STV zaručuje verejnoprávnej televízii ročne minimálne 10 milión eur, horná hranica stanovená nie je.
Preto STV zvažuje žiadať tohto roku až okolo 28 miliónov na program a na investície do techniky buď 12, alebo až 21 miliónov eur. Skutočnosť, že Richard Sulík ako minister financií podpisuje transfer 40 miliónov eur pre Nižňanského manažment, je dosť ťažko predstaviteľná. Aj preto bola celá debata, či žiadať 40 miliónov, alebo viac, dosť od veci. Lenže členovia Rady to tak zjavne nevnímali.
Na otázku .týždňa, či sa situácia nezmenila, keďže je tu nová vláda aj objektívna potreba šetriť, predseda Rady Martin Kákoš prekvapene odpovedal: "Predpokladám, že žijeme v právnom štáte a voľby nemajú meniť dlhodobé zmluvy. Tá zmluva bola uzatvorená na päť rokov, osobne sa domnievam, že tá zmluva je vo svojej filozofii dobrá, lebo preukázateľne používa financie na to, čo tu dlhodobo chýba, na rozvoj istej televíznej kultúry, televíznych programov, preto nevidím dôvod, aby sa pri každej zmene vlády revidovali zmluvy, ktoré boli urobené s predchádzajúcou vládou."
Stačí však nahliadnuť do volebných programov všetkých štyroch pravicových strán. Všetky štyri hovoria o zrušení koncesionárskych poplatkov a o novom spôsobe financovania verejnoprávnych médií.
SDKÚ chce počas prvých 100 dní vlády predložiť verejnosti krízový plán obnovy médií verejnej služby. Najprepracovanejšiu víziu má SaS, ktorej zrejme pripadne aj ministerstvo kultúry. SaS chce nahradiť Radu STV a Rozhlasovú radu jednou 21-člennou mediálnou radou, jej členov by na sedem rokov volil parlament. Ak by SaS presadilo svoju predstavu, dalo by sa elegantne vymeniť súčasnú Radu STV aj Radu SRo.
"Myslím si, že sa v tejto chvíli treba rozhodnúť, či existuje energia a odvaha na posledný zásadný pokus o revitalizáciu STV," pripomína mediálny analytik Miroslav Kollár. "A potom treba ísť do - možno na prvý pohľad - neštandardných a neliberálnych riešení. Mám na mysli zásadné zmeny podmienok fungovania STV tak, aby mal manažment v rukách efektívne nástroje, ktoré mu umožnia zmeny realizovať rýchlo. Akákoľvek zmena v súčasných podmienkach fungovania nemá zmysel." Kollár ešte dodáva, že je aj iná možnosť: povedať si, že to nestojí za to, že náklady a riziká sú príliš veľké a rovno sa pustiť do vytvárania úplne nového modelu zabezpečovania verejnej služby bez existencie "verejnoprávnych inštitúcií", ako dnes poznáme STV a SRo.
Poslankyňa parlamentu, ktorá sa dlhodobo venuje mediálnej oblasti, Magda Vášáryová (SDKU) pripomína, že verejnoprávne médiá - hlavne STV - sú vo finančnej, organizačnej, programovej aj morálnej kríze. Podľa nej však si však verejnoprávne médiá vyžadujú nielen zmenu zákona o financovaní. "Musíme posilniť aj ich charakter verejnej služby, ktorú si predsa platia občania, nie politické strany," hovorí Vášáryová a dodáva, že treba rozhodne zmeniť spôsob obsadzovania Rady STV a Rady Sro, "aby bolo transparentné, kto zastáva koho záujmy:" Inak podľa nej STV klesne na dno.
Napokon, v parlamente je aj poslanec Peter Zajac, ktorý vlani v našom časopise napísal: "Dávať Slovenskej televízii umelé dýchanie pokladám za cestu do pekla za naše peniaze a nevidím dôvod, prečo by sme ju mali platiť. Pre to všetko som dospel k názoru, že Slovenskú televíziu treba zrušiť."
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.