Bloody Sunday nie je iba názov hitu od U2, je to stále živá a boľavá časť skutočných dejín. Dňa 30. januára v roku 1972 sa v severoírskom meste Londonderry zvrhla pokojná demonštrácia za občianske práva na jatky.
.streľba do civilistov
Parašutisti z britskej armády spustili paľbu do civilných severoírskych demonštrantov. Skóre bolo tragické: 13 mŕtvych, medzi nimi mnohí tínedžeri, mnoho zranených, ktorým zostali dlhoročné následky. Ešte v tom istom roku sa konalo prvé vyšetrovanie, no zostala po ňom pachuť trpkosti. Viedol ho vtedajší minister spravodlivosti lord Widgery, a hoci jeho závery obsahovali aj kritiku britských vojakov, správu poznačili krivé svedectvá a snaha o udržanie oficiálnej verzie: že demonštranti ohrozovali vojakov.
Rodiny obetí však celé roky neprestali žiadať o obnovenie vyšetrovania. Tvrdili, že demonštrácia bola pokojná a vojaci nestrieľali na útočníkov, ale na ľudí, ktorí pred nimi vystrašene utekali.
V roku 2000 sa pod vplyvom nových dôkazov začalo nové vyšetrovanie. Viedol ho lord Saville a výpovede svedkov prebiehali až do roku 2005. Odvtedy verejnosť očakávala zverejnenie správy a dočkala sa ho až teraz. Aké sú závery Savillovej správy? Britskí vojaci strieľali neoprávnene do davu neozbrojených civilistov a ich konanie je neobhájiteľné. Rodiny obetí cítia isté zadosťučinenie, najmä po ospravedlnení z úst premiéra Davida Camerona. Stále však zvažujú aj súdnu dohru a tá nie je ani po tridsiatich ôsmich rokoch od smutných udalostí vylúčená.
Odkaz Krvavej nedele prežil desaťročia a nebyť tejto tragédie, ktovie, ako by sa bol vyvíjal osud Severného Írska. Po streľbe na civilistov v Londonderry sa totiž značná časť severoírskej spoločnosti radikalizovala a do IRA vstupovali aj dovtedy umiernení ľudia. Britská armáda, prítomná v Severnom Írsku, získala biľag okupačnej armády. Krátko po Krvavej nedeli bol rozpustený parlament Stormont a Severné Írsko sa ocitlo pod priamou správou Londýna.
.rovnoprávnosť pre obete
Aj Litva sa vyrovnáva so svojimi pohnutými dejinami a teraz sa odhodlala na významný krok. Určite bude vnímaný kontroverzne, no nedá sa poprieť, že rieši problém, ktorý v Európe mnohí radšej zametajú pod koberec. Litovský štát totiž chce, aby bolo popieranie zločinov z obdobia nacistickej okupácie aj zločinov z éry Sovietov rovnako trestné. Táto vôľa sa zhmotnila v aktuálnej novele trestného zákonníka, ktorý stanovuje trest až dva roky odňatia slobody za verejné podporovanie, popieranie či bagatelizovanie týchto zločinov.
Hoci každé obmedzenie slobody slova je zásahom proti slobode ako takej, Litva aspoň mala odvahu prekročiť zaužívaný vzorec správania v Európe, kde sa trestá len popieranie zločinov nacizmu a na zločiny komunizmu sa používa miernejší meter. Litva už dávnejšie zákonom zakázala aj používanie komunistických symbolov a toto je ďalší krok k ráznemu odmietnutiu zločinnej ideológie komunizmu a jeho zločinných skutkov.
.keď Nemci povstali
Aj Nemecko si pripomína nepokojné chvíle svojej minulosti. Dňa 17. júna pred 57 rokmi vypuklo v Berlíne povstanie proti komunistickej vláde, ktoré sa začalo protestmi robotníkov a postupne sa k nemu pridali masy obyvateľov vtedajšej Sovietmi kontrolovanej Nemeckej demokratickej republiky. O tom, aká "demokratická" bola, svedčí aj krvavé potlačenie tohto vystúpenia. Ľudí, ktorí žiadali vládu zákona, slobodu a normálny život, zmietli z ulíc ozbrojené zložky komunistickej diktatúry, najmä polícia a tajná polícia. Na potlačení prejavov nespokojnosti sa podieľala aj sovietska armáda. Zahynulo vyše 50 ľudí, dohromady však bolo obetí až 125 - k nim sa počítajú aj vykonané popravy stíhaných aktivistov, ktorí dostali rozsudky smrti.
Udalosť, ktorú by bol komunistický režim najradšej vytrel z dejín, si Nemci dodnes pripomínajú. Nostalgici za komunizmom majú svoju mantru o tom, ako sa vtedy žilo lepšie, pokojnejšie, menej hmotársky, a tak ďalej. Aj krvavejšie, pravdaže. O tom však mlčia.
.streľba do civilistov
Parašutisti z britskej armády spustili paľbu do civilných severoírskych demonštrantov. Skóre bolo tragické: 13 mŕtvych, medzi nimi mnohí tínedžeri, mnoho zranených, ktorým zostali dlhoročné následky. Ešte v tom istom roku sa konalo prvé vyšetrovanie, no zostala po ňom pachuť trpkosti. Viedol ho vtedajší minister spravodlivosti lord Widgery, a hoci jeho závery obsahovali aj kritiku britských vojakov, správu poznačili krivé svedectvá a snaha o udržanie oficiálnej verzie: že demonštranti ohrozovali vojakov.
Rodiny obetí však celé roky neprestali žiadať o obnovenie vyšetrovania. Tvrdili, že demonštrácia bola pokojná a vojaci nestrieľali na útočníkov, ale na ľudí, ktorí pred nimi vystrašene utekali.
V roku 2000 sa pod vplyvom nových dôkazov začalo nové vyšetrovanie. Viedol ho lord Saville a výpovede svedkov prebiehali až do roku 2005. Odvtedy verejnosť očakávala zverejnenie správy a dočkala sa ho až teraz. Aké sú závery Savillovej správy? Britskí vojaci strieľali neoprávnene do davu neozbrojených civilistov a ich konanie je neobhájiteľné. Rodiny obetí cítia isté zadosťučinenie, najmä po ospravedlnení z úst premiéra Davida Camerona. Stále však zvažujú aj súdnu dohru a tá nie je ani po tridsiatich ôsmich rokoch od smutných udalostí vylúčená.
Odkaz Krvavej nedele prežil desaťročia a nebyť tejto tragédie, ktovie, ako by sa bol vyvíjal osud Severného Írska. Po streľbe na civilistov v Londonderry sa totiž značná časť severoírskej spoločnosti radikalizovala a do IRA vstupovali aj dovtedy umiernení ľudia. Britská armáda, prítomná v Severnom Írsku, získala biľag okupačnej armády. Krátko po Krvavej nedeli bol rozpustený parlament Stormont a Severné Írsko sa ocitlo pod priamou správou Londýna.
.rovnoprávnosť pre obete
Aj Litva sa vyrovnáva so svojimi pohnutými dejinami a teraz sa odhodlala na významný krok. Určite bude vnímaný kontroverzne, no nedá sa poprieť, že rieši problém, ktorý v Európe mnohí radšej zametajú pod koberec. Litovský štát totiž chce, aby bolo popieranie zločinov z obdobia nacistickej okupácie aj zločinov z éry Sovietov rovnako trestné. Táto vôľa sa zhmotnila v aktuálnej novele trestného zákonníka, ktorý stanovuje trest až dva roky odňatia slobody za verejné podporovanie, popieranie či bagatelizovanie týchto zločinov.
Hoci každé obmedzenie slobody slova je zásahom proti slobode ako takej, Litva aspoň mala odvahu prekročiť zaužívaný vzorec správania v Európe, kde sa trestá len popieranie zločinov nacizmu a na zločiny komunizmu sa používa miernejší meter. Litva už dávnejšie zákonom zakázala aj používanie komunistických symbolov a toto je ďalší krok k ráznemu odmietnutiu zločinnej ideológie komunizmu a jeho zločinných skutkov.
.keď Nemci povstali
Aj Nemecko si pripomína nepokojné chvíle svojej minulosti. Dňa 17. júna pred 57 rokmi vypuklo v Berlíne povstanie proti komunistickej vláde, ktoré sa začalo protestmi robotníkov a postupne sa k nemu pridali masy obyvateľov vtedajšej Sovietmi kontrolovanej Nemeckej demokratickej republiky. O tom, aká "demokratická" bola, svedčí aj krvavé potlačenie tohto vystúpenia. Ľudí, ktorí žiadali vládu zákona, slobodu a normálny život, zmietli z ulíc ozbrojené zložky komunistickej diktatúry, najmä polícia a tajná polícia. Na potlačení prejavov nespokojnosti sa podieľala aj sovietska armáda. Zahynulo vyše 50 ľudí, dohromady však bolo obetí až 125 - k nim sa počítajú aj vykonané popravy stíhaných aktivistov, ktorí dostali rozsudky smrti.
Udalosť, ktorú by bol komunistický režim najradšej vytrel z dejín, si Nemci dodnes pripomínajú. Nostalgici za komunizmom majú svoju mantru o tom, ako sa vtedy žilo lepšie, pokojnejšie, menej hmotársky, a tak ďalej. Aj krvavejšie, pravdaže. O tom však mlčia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.