Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jaroslav Haščák ide do väzby.

Unavení z boja

.tomáš Gális .časopis .fenomén

Pred piatimi rokmi sa na Bratislavskom hrade stretli signatári a sympatizanti iniciatívy Verejnosť za verejnoprávnosť, aby protestovali proti situácii v Slovenskej televízii, ktorú vtedy riadil Richard Rybníček. Dnes na jej čele stojí Štefan Nižňanský a z vtedajších nespokojencov neprotestuje nikto.

Tohtotýždňový prime time na Jednotke – Keď ma potrebuješ, hokej, Miliónové kočky, hokej, Mini talent show, Pošta pre Teba, hokej – je zrejme v poriadku. Rovnako ako iné programy z Nižňanského tvorivej dielne – Správy STV, Hlava XXI, ktorá vzniká na základe zmluvy so štátom a ktorá „predstavuje unikátnu vedomostnú súťaž, ktorá... svojím zameraním nemá obdobu nikde vo svete“, diskusné relácie Večer na tému a Voľná tribúna, sovietsky seriál oslavujúci agenta KGB Sedemnásť zastavení jari, mimoriadne vystúpenie premiéra Roberta Fica, Drišľakoviny a Super Senzi Senzus, trilógia Zdeňka Trošku Kameňák, Festival televíznej zábavy či slávnostný program pri príležitosti odhaľovania sochy kráľa Svätopluka.  
Vtedajší bojovníci dnes neprotestujú. O dôvodoch môžeme špekulovať. Časť z nich sa k iniciatíve radšej nehlási, ďalšia hrá, po tom, ako sa dozvedia, o čom je reč, hru na pokazený telefón. Časť už problém vyriešila a venuje sa pôvodnej dramatickej tvorbe v Ordinácii, v Paneláku, na stránkach denníka Pravda, v programe Let´s Dance, na kandidátke Únie, v Audiovizuálnom fonde... Ale dá sa na to pozrieť aj inak: buď sa im zdá dnešná STV úplne v poriadku, alebo sú už z boja unavení. Unavení natoľko, že im už ani nefunguje stránka vzv.szm.sk a na Changenete po nich zostala len jedna-jediná zmienka. 
.chýbala politická vôľa
„Pri zrode iniciatívy som bola predovšetkým ja a Milan Markovič,“ hovorí Ľudmila Farkašovská, podpredsedníčka Slobodného fóra a kandidátka do parlamentu za stranu Únia, ktorej kandidátku, paradoxne, vedie bývalý člen Rybníčkovho manažmentu Branislav Záhradník. „Vzniklo to pri náhodnom rozhovore o stave v televízii, kde mi predtým nepredĺžili zmluvu. Zistila som, že mnohým ľuďom prekáža, že STV sa nespráva ako verejnoprávna televízia, že je to čím ďalej, tým horšie,“ spomína Farkašovská. „Vtedy nám pomohli poslanci Zuzana Martináková a Dušan Jarjabek, ktorí nám umožnili stretnutia s poslancami NRSR a dostali sme sa až k predsedovi NRSR.“ 
Okrem stretnutí s politikmi vyzvali iniciátori výzvy Verejnosť za verejnoprávnosť aj divákov, ktorí mali posledný májový piatok roku 2005 na štvrťhodinu bojkotovať program STV. Úspech sa nedostavil. Podľa vtedajších slov Branislava Záhradníka počet divákov v uvedenú štvrťhodinu dokonca stúpol. 
Ľudmila Farkašovská dodnes tvrdí, že Verejnosť za verejnoprávnosť bola dobrá iniciatíva: „Protestovali sme hlavne proti komerčným programom, proti veciam, ktoré nepatria do verejnoprávnej televízie.“ Podľa nej sa dnes Dvojka, „ktorá už má niečo spoločné s BBC 2“, dá pozerať. „Vyvinulo sa to, ale neviem, či to bola zásluha Rybníčkovho štartu, alebo zásluha tých, čo prišli po ňom,“ hovorí Farkašovská. 
Bývalá televízna redaktorka vidí problém dnešnej STV napríklad v tom, že Rada STV je volená podľa straníckeho kľúča. Na protesty však už nepomýšľa: „ani vtedy sme nemali toľko síl a peňazí, aby sme to mohli ťahať ďalej. Navyše, chýbala aj politická vôľa. Napriek tomu, že nám sľúbil stretnutie aj vtedajší premiér Dzurinda, nakoniec sa neuskutočnilo.“ 
.pochopiteľné sklamanie
Jedným z účastníkov stretnutia na Bratislavskom hrade bol aj Ján Budaj. „Musíte mi pripomenúť, o čom to bolo,“ reagoval na otázku, čo si dnes o iniciatíve myslí. Nakoniec si však spomenul: „Rybníčkov manažment tvrdil, že robí tvrdé ekonomické opatrenia preto, aby dosiahol vyrovnaný rozpočet. To však niektorí spochybnili a začalo sa upozorňovať na prechmaty a nehospodárnosť.“ Podľa Budaja úspory nesmerovali do verejnoprávnej funkcie televízie, ale do rivality s komerčnými televíziami. 
Kým STV nakupovala výpravné šou, pôvodná dramatická tvorba zomierala. Budaj preto chápe ľudí, ktorí proti jej absencii protestovali: „Boli tam aj ľudia, ktorí dlhé roky podporovali zmenu, dúfajúc v to, že sa skvalitní verejnoprávna televízia, a potom videli, že STV nakupuje veľké zahraničné formáty, ktoré sa obracajú chrbtom k poslaniu verejnoprávnej televízie. To bolo pochopiteľné sklamanie, pretože za podporu zmeny v druhej polovici deväťdesiatych rokov sa mobilizovali celé generácie tvorcov, intelektuálov, hercov.“
Budaj situáciu v STV považuje za smutnú tému. „Problém kvalitnej verejnoprávnej televízie, ktorá by bola ochrancom a podporovateľom pôvodnej tvorby, naráža na mantinely akejsi tajomnej prekážky. Riaditelia sa menia, ale spôsob financovania televízie pokrivkáva niekoľko krokov za tým, čo by bolo treba. Manažment televízie ja za každej vlády poznačený politickým vplyvom. A spôsob, akým sa podporuje pôvodná tvorba, spôsob akým sa zadávajú zákazky, sa nedarí kontrolovať ani jednej z televíznych rád,“ dodáva Budaj. 
.koniec idealizmu
„Myslím si to isté, čo vtedy. Tie veci, ktoré tam urobil Rybníček  v súvislosti so zamestnanosťou boli potrebné a rozumné. To bolo treba urobiť dávno predtým, ale v tom období bola absolútna kríza pôvodnej tvorby, na ktorej vyrastali generácie a ktorá tento národ edukovala,“ hovorí ďalší zo signatárov výzvy Matej Landl.  
Protestoval by aj dnes? „Dostal som sa do štádia, ktoré Havel kedysi nazval blbá nálada,“ hovorí herec. „Ja som pätnásť rokov, od roku 1989, stál na tribúnach a bojoval proti neprávostiam. Po pätnástich rokoch to človeka unaví. Aj si to vyčítam, ale už nemám toľko energie. Mysím si, že aj dnešní mladí ľudia by sa mali aktivizovať a zaujímať sa o veci verejné.“ Dnešnú STV Landl nevidí v ružových farbách, teší ho však zmluva so štátom, „teda fakt, že ročne nalejú do pôvodnej tvorby 300 miliónov korún“. Ako hovorí: „To je moja brandža, a to ma zaujíma. Pochopil som, že som bol veľký idealista, a že nezmením svet, ale teraz sa starám o svoju brandžu a budem sa zaujímať o to, akým spôsobom sa budú tie peniaze rozdeľovať.“
Výhradu, že herci protestovali len preto, že im Rybníček siahol na peniaze, Landl odmieta: „To je dosť skreslené, ja som bol dosť nahnevaný na novinárov, keď písali také veci. Nebola to pravda. Išlo nám o to, aby sme robili zmysluplné a hodnotné veci. Ale iste, každý živí rodinu, každý chodí do roboty aj zarobiť.“  
Dnes neprotestuje nikto. Chýba politická podpora, sila, chuť či idealizmus – to všetko sa dá pochopiť. Menej pochopiteľné je, keď sa niektorí vtedajší bojovníci boja zdvihnúť telefón. Ale možno sú len zaneprázdnení pôvodnou tvorbou. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite