TLAČ Týždeň s bilbordom
Hlavnou postavou uplynulého týždňa sa stal Róm Lukáč Bart, nechtiac pózujúci na predvolebnom bilborde SNS. Ponechajme bokom fakt, že sa dal odfotiť bez toho, že by vedel, kde sa jeho fotka ocitne, ako aj jeho neskoršie narážky, že keď od spomínaného obskúrneho spolku dostane nejaké peniaze, vlastne mu to nebude prekážať. Pozrime sa na to, ako o celej veci informovali denníky SME a Plus jeden deň. Vetu "to, že o tom v SME vôbec píšu, je zlé, pretože to len pridá hlasy Slotovi" som počul či čítal viackrát. Iste, dve titulné strany za sebou a niekoľko videí na Sme.sk mohli SNS spropagovať viac ako tých 29 kusov bilbordov. Ale ako inak sa k tomu noviny mali postaviť? Nemali spomínaného človeka hľadať? Mali celú vec ignorovať? Alebo ukryť kdesi medzi rubriky zaujímavosti a šport? To nie, skôr si myslím, že mohli (a mohli to urobiť všetky médiá) ignorovať štvrtkovú tlačovku podpredsedníčky SNS, ktorej hlavným posolstvom bolo, že rasistická nie je SNS, ale všetci, ktorí v mužovi na bilborde videli Róma. Ak by sa mali nejaké noviny za svoj prístup k celému prípadu hanbiť, bol by to Plus jeden deň, ktorý "sprostredkoval" Lukáčovi Bartovi "stretnutie s najvyššími funkcionármi SNS priamo v centrále strany," čo v preklade znamená, že ho doviezli do Bratislavy len preto, aby mu Slota do telefónu povedal vraj šokujúcu vetu: "Mňa sa nepýtajte, veď ja som vás tam (rozumej na bilbord) nedal."
.tomáš Gális
TLAČ Regiokampaň SAS
Je to taká zvláštna vec. V regionálnej inzertnej tlači sa pred časom začali objavovať články občianskeho hnutia Obyčajní ľudia. Ich jazyk bol trošku slaboduchý, občas vtipný, občas tak ľudovo rasistický, občas trefný. Človek to bral tak, že ide viac-menej len o spestrenie obsahu inzertných novín, aby si čitateľ na chvíľu oddýchol od inzerátov. Smerovanie proti vládnucej koalícii bolo síce dosť jasné, ale kto by bral vážne inzertné noviny? Akurát SNS sa urazila a jeho hovorkyňa sa autorovi Igorovi Matovičovi vyhrážala trestnoprávnymi i občianskoprávnymi dôsledkami. SNS najviac urazilo, že Matovič prirovnal "predstaviteľov SNS k figúrkam vo vedení SMK". Dnes sme však vo volebnej kampani - a z "obyčajného človeka" Matoviča sa už asi nikto nesmeje. Jeho vydavateľstvo má totiž 36 regionálnych týždenníkov a bezplatne ich dodáva do 1 351 000 domácností. A vydavateľ Matovič je už aj politikom - spolu so svojimi kolegami z hnutia Obyčajní ľudia obsadili posledné štyri miesta na kandidátke SaS a vyzývajú čitateľov, aby ich krúžkovali. Také masové zapojenie inzertných novín do volebnej kampane je určite pozoruhodné, navyše má SaS tú kampaň zrejme celkom gratis. Matovič sa síce do parlamentu dostať nemusí, ale možno zopár voličov koalícii odoberie, lebo zápoliť s takým nosičom volebnej reklamy, ktorý týždenne zaplavuje schránky vyše milióna domácností, nie je celkom jednoduché.
.eva Čobejová
MÉDIÁ Kto koho podporil
Britská Labour Party utrpela už pred voľbami: nielen vzhľadom na čoraz hrozivejšie čísla, ktoré vychádzali z prieskumov verejnej mienky, ale aj po správach, že sa jej chrbtom obrátili niektoré mediálne opory.
Azda najtvrdší úder bol ten, ktorý labouristi inkasovali od denníka The Guardian. Guardian sa tradične vníma ako vlajková loď britskej ľavice, aspoň tej stredovej. Jeho denný náklad bol ešte v máji tohto roka vyše 280-tisíc výtlačkov a vplyv, ako inak, omnoho ďalekosiahlejší. Keď Guardian oznámil, že ustupuje od dlhoročnej podpory labouristov, nastal preto v radoch tejto politickej strany poplach. Guardian však neurobil žiadne revolučné gesto - jednoducho sa rozhodol podporiť tú "stredoľavicu", ktorá je politicky perspektívnejšia. Kým labouristi si budú po týchto voľbách dlho spytovať svedomie a hľadať východiská z krízy, liberálni demokrati, najnovší obľúbenci Guardianu, majú nádej na silné postavenie - prinajmenšom na úlohu jazýčka váh britskej politiky.
Ešte menej prekvapivý je krok The Times, ktoré tiež stiahli podporu labouristom. The Times stáli s Labour Party iba 18 rokov - pravdaže, oných zásadných 18 rokov, ktoré dlho vyzerali ako hviezdne obdobie tejto strany. Nie všetci komentátori sa stotožnili s názorom vedenia, že konzervatívci si zaslúžia šancu vládnuť. Niektorí vyhlásili, že ak si má Británia udržať zdravú politickú scénu, potrebuje zmenu, ale nesmie ponížiť svoju tradičnú ľavicu. Tá by po príliš ničivej prehre mohla utrpieť nezmazateľné škody, ktoré by destabilizovali celý britský politický priestor. A tak vyhlásili, že budú predsa len so zaťatými zubami voliť labouristov.
.marína Gálisová
Hlavnou postavou uplynulého týždňa sa stal Róm Lukáč Bart, nechtiac pózujúci na predvolebnom bilborde SNS. Ponechajme bokom fakt, že sa dal odfotiť bez toho, že by vedel, kde sa jeho fotka ocitne, ako aj jeho neskoršie narážky, že keď od spomínaného obskúrneho spolku dostane nejaké peniaze, vlastne mu to nebude prekážať. Pozrime sa na to, ako o celej veci informovali denníky SME a Plus jeden deň. Vetu "to, že o tom v SME vôbec píšu, je zlé, pretože to len pridá hlasy Slotovi" som počul či čítal viackrát. Iste, dve titulné strany za sebou a niekoľko videí na Sme.sk mohli SNS spropagovať viac ako tých 29 kusov bilbordov. Ale ako inak sa k tomu noviny mali postaviť? Nemali spomínaného človeka hľadať? Mali celú vec ignorovať? Alebo ukryť kdesi medzi rubriky zaujímavosti a šport? To nie, skôr si myslím, že mohli (a mohli to urobiť všetky médiá) ignorovať štvrtkovú tlačovku podpredsedníčky SNS, ktorej hlavným posolstvom bolo, že rasistická nie je SNS, ale všetci, ktorí v mužovi na bilborde videli Róma. Ak by sa mali nejaké noviny za svoj prístup k celému prípadu hanbiť, bol by to Plus jeden deň, ktorý "sprostredkoval" Lukáčovi Bartovi "stretnutie s najvyššími funkcionármi SNS priamo v centrále strany," čo v preklade znamená, že ho doviezli do Bratislavy len preto, aby mu Slota do telefónu povedal vraj šokujúcu vetu: "Mňa sa nepýtajte, veď ja som vás tam (rozumej na bilbord) nedal."
.tomáš Gális
TLAČ Regiokampaň SAS
Je to taká zvláštna vec. V regionálnej inzertnej tlači sa pred časom začali objavovať články občianskeho hnutia Obyčajní ľudia. Ich jazyk bol trošku slaboduchý, občas vtipný, občas tak ľudovo rasistický, občas trefný. Človek to bral tak, že ide viac-menej len o spestrenie obsahu inzertných novín, aby si čitateľ na chvíľu oddýchol od inzerátov. Smerovanie proti vládnucej koalícii bolo síce dosť jasné, ale kto by bral vážne inzertné noviny? Akurát SNS sa urazila a jeho hovorkyňa sa autorovi Igorovi Matovičovi vyhrážala trestnoprávnymi i občianskoprávnymi dôsledkami. SNS najviac urazilo, že Matovič prirovnal "predstaviteľov SNS k figúrkam vo vedení SMK". Dnes sme však vo volebnej kampani - a z "obyčajného človeka" Matoviča sa už asi nikto nesmeje. Jeho vydavateľstvo má totiž 36 regionálnych týždenníkov a bezplatne ich dodáva do 1 351 000 domácností. A vydavateľ Matovič je už aj politikom - spolu so svojimi kolegami z hnutia Obyčajní ľudia obsadili posledné štyri miesta na kandidátke SaS a vyzývajú čitateľov, aby ich krúžkovali. Také masové zapojenie inzertných novín do volebnej kampane je určite pozoruhodné, navyše má SaS tú kampaň zrejme celkom gratis. Matovič sa síce do parlamentu dostať nemusí, ale možno zopár voličov koalícii odoberie, lebo zápoliť s takým nosičom volebnej reklamy, ktorý týždenne zaplavuje schránky vyše milióna domácností, nie je celkom jednoduché.
.eva Čobejová
MÉDIÁ Kto koho podporil
Britská Labour Party utrpela už pred voľbami: nielen vzhľadom na čoraz hrozivejšie čísla, ktoré vychádzali z prieskumov verejnej mienky, ale aj po správach, že sa jej chrbtom obrátili niektoré mediálne opory.
Azda najtvrdší úder bol ten, ktorý labouristi inkasovali od denníka The Guardian. Guardian sa tradične vníma ako vlajková loď britskej ľavice, aspoň tej stredovej. Jeho denný náklad bol ešte v máji tohto roka vyše 280-tisíc výtlačkov a vplyv, ako inak, omnoho ďalekosiahlejší. Keď Guardian oznámil, že ustupuje od dlhoročnej podpory labouristov, nastal preto v radoch tejto politickej strany poplach. Guardian však neurobil žiadne revolučné gesto - jednoducho sa rozhodol podporiť tú "stredoľavicu", ktorá je politicky perspektívnejšia. Kým labouristi si budú po týchto voľbách dlho spytovať svedomie a hľadať východiská z krízy, liberálni demokrati, najnovší obľúbenci Guardianu, majú nádej na silné postavenie - prinajmenšom na úlohu jazýčka váh britskej politiky.
Ešte menej prekvapivý je krok The Times, ktoré tiež stiahli podporu labouristom. The Times stáli s Labour Party iba 18 rokov - pravdaže, oných zásadných 18 rokov, ktoré dlho vyzerali ako hviezdne obdobie tejto strany. Nie všetci komentátori sa stotožnili s názorom vedenia, že konzervatívci si zaslúžia šancu vládnuť. Niektorí vyhlásili, že ak si má Británia udržať zdravú politickú scénu, potrebuje zmenu, ale nesmie ponížiť svoju tradičnú ľavicu. Tá by po príliš ničivej prehre mohla utrpieť nezmazateľné škody, ktoré by destabilizovali celý britský politický priestor. A tak vyhlásili, že budú predsa len so zaťatými zubami voliť labouristov.
.marína Gálisová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.