Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Späť k rieke

.eva Čobejová .časopis .štýl

Bratislava sa vracia k rieke. Najmä tak sa vníma otvorenie nového centra Bratislavy na nábreží Dunaja.

Pracovný deň, slnečné počasie, čas okolo obeda. V nákupnej galérii bratislavskej novej zóny Eurovea sa pohybuje iba málo ľudí, ani nové značky už nepriťahujú tak ako v prvé dni po otvorení. Aj vo vnútorných kaviarňach je poloprázdno. Lenže vonku to vyzerá celkom inak. Na čerstvo uchytenej prudko zelenej tráve, pár metrov od Dunaja, polihujú ľudia, opaľujú sa, sledujú hladinu a tvária sa, akoby nebolo nič prirodzenejšie ako povaľovať sa na nábreží Dunaja. 
Vonkajšie kaviarne a reštaurácie obrátené k rieke sú plné hostí. Občas sa od rieky priženie silnejší závan vetra a vydesení čašníci zbierajú prevrátené palmy a odsúvajú pripravené slnečníky do bezpečnej vzdialenosti od stolíkov i hostí. 
Bratislava sa učí spolunažívať so svojou riekou. Toto však nie je malebná Vltava, ktorá dodáva Prahe na fotogenickosti a láka turistov na výlety lodičkou. Bratislava má európsky veľtok, ktorý vzbudzuje rešpekt aj mimo povodňových sezón. V centre Bratislavy Dunaj vôbec nepôsobí tak romanticky, aby inšpiroval poetické duše. Naopak, pre nákladný prístav blízko centra mesta pôsobí Dunaj skôr ako dopravná tepna. Ale zároveň fascinuje svojou veľkosťou a silou. Bratislava si s tým neromantickým nábrežím dlho nevedela dať rady a zahaľovala ho rôznymi skladmi či prístavnými barákmi. Na relax využívala skôr petržalské brehy Dunaja. A teraz je tu Eurovea, v júni sa má otvárať Riverpark a raz sa hádam dočkáme aj kvalitne obnovenej Vydrice. To už by bol definitívny návrat k nášmu veľtoku.
.komunisti, divadlo a sklad
Už kedysi v šesťdesiatych rokoch však inteligentnejší urbanisti pochopili, že nábrežie by mohlo rozšíriť nie príliš veľké centrum. Inšpiratívny bol aj viedenský príklad, kde brehy Dunaja využili na veľké architektonické projekty. Komunistickí vládcovia Bratislavy sa odhodlali na budovanie nového námestia pri nábreží.  Vzniklo tu centralizované sídlo tlače tzv. Presscentrum. A umiestnili sem aj novú budovu SND. Jej projekt vznikol začiatkom osemdesiatych rokov a dnes sa budova architektov Kusého, Paňáka a Bauera ocitla v celkom iných súradniciach a jej architektonické hodnoty sú ťažko skúšané okolitou výstavbou. Okolo nej totiž nie je socialistické námestie, ako sa pôvodne plánovalo, ale monumentálny komerčný projekt írskych developerov. Ako toto netradičné spojenie bude fungovať, uvidíme. Zatiaľ vidno najmä dve veci: niektoré materiály, z ktorých je novostavba SND postavená, nesú pečať nekvalitnej práce socialistických podnikov a ich ošumelosť je ešte okatejšia pri nablýskaných stavbách írskeho investora. Nie je šťastné, že projekt divadla aj sama stavba sa udiali v iných časových i politických konšteláciách.  
Väčší problém však je, že divadlo zatiaľ pôsobí počas dňa ako Šípková Ruženka, ktorú nezobudil ani prudko oživený kolos v tesnom susedstve. Úpone skvele by však mohlo fungovať prepojenie Eurovey s obnovenou pamiatkou – Skladom č. 7, keď sa nábrežná promenáda dobuduje až k nemu. Pôvab tej technickej stavby môže ako súčasť moderného centra zažiariť v celej svojej  kráse. Dokonca aj budova ministerstva vnútra, ktorá je v susedstve Eurovey, a o pozemok ktorej investor veľmi stál, vyzerá z netradičného pohľadu od rieky impozantne. Akurát by ministerstvo malo odstrániť rôzne garáže a provizórne baraky, ktoré si nastavalo okolo svojho sídla. 
Bratislava je dnes v situácii, keď má dostatok veľkých nákupných centier (Avion, Aupark, Polus, Shopping Palace, chystá sa výstavba megakomplexu Bory na severozápade Bratislavy). Je jasné, že konkurencia sa po otvorení Eurovey prudko zostrila a je už takmer nemožné prilákať zákazníkov len na ďalšie nové značky či na novú sieť rýchleho občerstvenia. Teraz už pôjde o čosi iné – o pridanú hodnotu vo forme zážitku, ktorý zákazník k nákupu dostane. Preto budú v nákupných centrách pribúdať rôzne sprievodné akcie, módne prehliadky, detské divadlá, fitnescentrá, športové atrakcie. Eurovea má však oproti ostatným obrovskú výhodu – nemusí nič veľké vymýšľať, jej pridanou hodnotou je totiž Dunaj. Najmä počas jari a leta môže byť Eurovea jednoznačnou voľbou, pri ktorej sa spojí nákup s prechádzkou popri rieke či posedením pri nej. Niektoré nákupné centrá umiestnené v nevábnych končinách mesta dokonca nemusia tú pobrežnú výhodu Eurovey ani prežiť. 
.pribina a eurovea
Vtipnou historkou v krátkych dejinách Eurovey je hľadanie názvu pre jej obchodnú galériu. Názov Eurovea vznikol nápaditým spojením dvoch slov Európa a Vea (cesta, z lat. via). Potom sa však začalo uvažovať, že by sa hlavná nákupná galéria nazývala podľa blízkej Pribinovej ulici. Ešte vlani na jeseň sa všade písalo o Pribina Gallerii. No zrejme napokon zvíťazil zdravý rozum, pretože spájanie veľkomoravského kniežaťa, žijúceho v deviatom storočí, s nákupnou galériou nie je najvkusnejšie. Dokonca aj premiestnenie Štefánika na nové námestie pri divadle,  vlastne medzi obchodné zóny, je otázne. Tá nemoderná a patetická socha Bohumila Kafku oveľa viac pasovala k budove Slovenského národného múzea, tu pôsobí akosi nepatrične. 
Ak tá štvrť ostane len nákupnou zónou s bytmi a s kanceláriami, bude to večná škoda. Hoci národné divadlo poskytuje vo večerných hodinách dostatok kultúry, tie úžasné priestory by si zaslúžili viac kultúry aj počas dňa. Uživili by sa tu možno galérie, hodili by sa sem koncerty, klubové kiná a človek si dokáže dokonca predstaviť aj to, že by tu kdesi obďaleč pôsobila aj najväčšia obeť írskych developerov – divadlo Stoka. Nebolo by vôbec od veci, keby sa niekde v blízkosti Eurovey našlo miesto aj pre Kunsthalle, alebo technické či umeleckopriemyselné múzeum. Ten priestor má rozhodne na viac, ako len dobre predávať vychytené značky.
.skvelá architektúra?
Skvelá? Skôr dobrá. Hoci médiá ospevujú krásu Eurovey, odborníci nehýria nadšením, ale dá sa povedať, že sú spokojní. Historička modernej architektúry Henrieta Moravčíková nedávno v .týždni ocenila, že architekti Eurovey prišli s ponáškou na obchodnú pasáž, ktorá je typická pre Európu. Páči sa jej aj to, že „Eurovea pracuje s normálnymi mestskými blokmi, na aké sme zvyknutí“ a zároveň dodáva, že to síce nie je výnimočná architektúra, ale priestorový koncept je dobrý.“ Aj také skromné ocenenie je v slovenských pomeroch úspechom. 
Najmä vzhľadom na to, že Íri boli spočiatku podozrievaní z toho, že podceňujú architektúru. Keď v polovici roka 2005 írsky investor Ballymore Properties predstavoval v Bratislave svoj projekt a keď dozneli oslavné slová primátora Ďurkovského o príklade kvalitnej architektúry, padla na tlačovej konferencii aj otázka, aké veľké meno architekta Íri do projektu zapoja. Írsky zástupca skromne poznamenal, že žiadne veľké meno, Euroveu nakreslí ateliér, s ktorým tradične spolupracujú. Ozval sa aj sklamaný povzdych, pretože konkurenčný Riverpark sa už pýšil veľkým menom – Ericom van Egeraatom, ktorý mal dať ich projektu „umeleckú víziu“. 
Napokon sa však zdá, že Íri asi lepšie vystihli potreby a mierku Bratislavy ako konkurenčný Riverpark, ktorý sa otvára v júni. Spokojný je aj hlavný architekt Bratislavy profesor Štefan Šľachta. Eurovea mu dala tri silné pocity: „Pocit presvedčenia, že verejnosť pochopila, že aj súčasná nová architektúra vie vytvoriť príjemnú a dobrú atmosféru, kvalitné prostredie a presvedčenie, že developeri si uvedomia, aký veľký význam pre prijatie projektu má kvalita verejného priestoru. Je to aj pocit uspokojenia, že sa presadil dobrý koncept, ktorého presadzovanie a podpora z mojej strany nebola márna. Ale zároveň aj pocit sklamania, že najmä médiá nevidia konkrétnych tvorcov a ľudí stojacich za touto architektúrou a urbanistickým riešením. Eurovea je nepochybne viac ako strelený gól v NHL. Žiaľ, tomu gólu sa venuje oveľa viac pozornosti.“
_________________________________________________________________________________
Základné údaje o projekte Eurovea
Investor: írska spoločnosť Ballymore Properties
Súčasťou projektu Eurovea – Fáza I.  je predajná plocha 55 000 m², 235 bytov, päťhviezdičkový hotel Sheraton a 24 500  m² kancelárskych priestorov. Súčasťou projektu je multiplexové kino, verejné námestie so sochou generála Štefánika, dvojhektárový park a nábrežná promenáda s preliezačkami a fitnes náradím.
Projekt stál okolo 350 miliónov eur (zdroj: Etrend.sk).

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite