Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nevyčerpaní White Stripes

.peter Bálik .časopis .hudba

„Na pódiu sa nechcem cítiť komfortne. Hrám stále na tých istých gitarách, s ktorými som kedysi začínal. Nič nemám na pódiu zariadené tak, aby som to mal na dosah ruky. Každým koncertom sa stále snažím prekonávať samého seba.

Ak je všetko nastavené tak, aby to bez problémov fungovalo, potom sú koncerty nudné a bez prekvapenia,“ hovorí na kameru americký spevák a skladateľ Jack White, líder dua White Stripes, ktoré sa pripomína aktuálnym dokumentárnym filmom Under Great White Northern Lights. 
V dnešnej dobe, keď sú mnohé koncerty vyšpekulované do bodky, znejú jeho slová spiatočnícky. Ale práve to robí White Stripes zaujímavým. Jack White rád cituje jedného recenzenta, ktorý napísal, že sú najfalošnejšou a zároveň najpravdivejšou kapelou dnešných čias. Áno, ich prezentácia, ktorej jednoznačne dominujú červené a biele farby, pôsobí ako jasný marketingový ťah, no ich hudba je odlišná. Ich pesničky vychádzajú z blues, folku a country číže z tradičnej americkej hudby, ktorá sa začala písať v delte rieky Mississippi alebo niekde v „rednecklande“ uprostred Ameriky. 
White Stripes, čiže Jack a Meg Whiteovci, niekdajší manželia, ktorí o sebe dlho tvrdili, že sú brat a sestra, majú teraz pauzu. Tá trvá už tri roky, pretože Jack sa v súčasnosti venuje svojim novým projektom. Najprv hral s The Raconteurs, a teraz bubnuje v skupine The Dead Weather, ktorá v najbližších týždňoch vydáva nový album. 
No dokument, zachytávajúci duo v roku 2007 na koncertnej šnúre po Kanade, jasne hovorí o tom, že je to kapela The White Stripes, ktorá z Jacka Whita spravila podľa magazínu Uncut najdôležitejšieho hudobníka uplynulej dekády. Rodák z Detroitu zbiera v poslednom čase jeden metál za druhým. Ako pocta za jeho prácu sa javí aj účinkovanie vo filme It Might Get Loud, v ktorom vedľa gitarových bohov (Jimi Page a The Edge) práve on zastupuje najmladšiu generáciu rockových hudobníkov. 
Určite za to môže jeho tvrdohlavosť. Koho by napadlo založiť skupinu, v ktorej účinkujú iba gitarista a bubeníčka, ktorá hrá na prvé počutie tak, že ledva zvládla prvé lekcie hry na tomto rytmickom nástroji. No zdanie klame. Obaja doviedli svoju hudbu takmer do dokonalosti. O White Stripes sa dá určite napísať, že sú hádam jedinou kapelou z garážového boomu zo začiatku „noughties“, ktorej sa podarilo prežiť až do dnešných dní. 
Najnovší film, ktorý vyšiel spolu so záznamom z koncertu na CD a DVD, ukazuje, že tajomstvom úspechu tejto kapely je harmónia medzi dvoma rozdielnymi povahami. Jack je hurikán, renesančný človek, ktorý miluje hudbu rovnako ako vynálezy elektrického génia Nicola Teslu. Meg je zasa tichá a uzavretá bytosť. „Však povedz niečo aj ty, v médiách píšu, že ti nedávam slovo, že ťa vždy v rozhovoroch prevalcujem. Ale Meg je rada ticho. Však je to tak, Meg?,“ pýta sa svojej kolegyne. Meg sa čarovne usmeje a ticho súhlasí. Pôsobia ako ľudia, ktorí seba navzájom poznajú ako vlastné topánky. 
Čiernobiely dokument je zaujímavý aj v tom, že dvojica nehrá len v kanadských metropolách, ako sú Toronto alebo Montreal, ako drvivá väčšina amerických skupín, ale počas šnúry navštívi aj miesta, ktoré by ste márne hľadali na základnej mape. Napríklad mesto Whitehorse leží neďaleko Aľjašky. Ešte ďalej je Iqaluit, ktoré sa nachádza na ostrove Baffin neďaleko Grónska! Aj tam sú ľudia, ktorí chcú vidieť White Stripes. Studené destinácie dávajú dokumentu pekné kulisy, no základ filmu tvoria ich vystúpenia. Kapela je známa tým, že za jeden deň spraví dva koncerty – jeden zahrievací, ktorý sa koná na neplánovanom mieste. Môže to byť loď, autobus, predajňa platní alebo domov dôchodcov. A, samozrejme, je tu aj večerný, na ktorom často hrmí ako v najlepších časoch Led Zeppelin.. 
Nechýbalo veľa a mohli sme si dvojicu vychutnať aj na Pohode, no nakoniec to na poslednú chvíľu padlo. Aj keď Jack a Meg majú prázdniny, neznamená to, že končia. Under Great White Northern Lights hovorí o tom, že sa uzavrela jedna kapitola existencie tejto pozoruhodnej kapely, no cítiť, že dvojica má v sebe stále dostatok novej hudby. „Po prvom albume kritici hovorili, že dobre, ale že sme tú formu už vyčerpali. Tak píšu po každom novom albume,“ smeje sa Jack. Vie, že ak milujete to, čo robíte, neexistujú žiadne hranice.  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite