Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Meteorit

.časopis .veda

Keď sme asi pred mesiacom išli v jedno poobedie spolu z bratislavského matfyzu, rozprával mi o meteorite, ktorý dopadol v posledný februárový deň tohto roku niekde na územie strednej Európy. O tri dni neskôr ten meteorit našiel. Juraj Tóth.

.nájsť meteorit je ľahké alebo ťažké?
Je to ťažké. Za posledných desať rokov sme sa snažili asi v pätnástich rôznych expedíciách nájsť meteority, ktoré dopadli na naše územie alebo na Ukrajinu – všetko neúspešne.  V celom 20. storočí sa na území Slovenska našiel len jeden meteorit, a to nebol čerstvý pád, ležal tam už dvanásťtisíc rokov. Tento nový je nielenže čerstvý, ale je to aj takzvaný meteorit s rodokmeňom, čo znamená, že vieme, aká bola jeho dráha v Slnečnej sústave. A to vieme vďaka tomu, že bol zaznamenaný jeho pád. Takých meteoritov bolo na svete doteraz nájdených len štrnásť.

.pod záznamom pádu sa myslia tie zábery kamier, ktoré ukazovali začiatkom marca všetky televízie?
Áno, boli to zábery zo súkromných bezpečnostných kamier z okolia Budapešti. To je, samozrejme, dosť netypický vedecký materiál, ale nič lepšie sme nemali. Na Slovensku máme na sledovanie meteoritov vybudovanú fotografickú a videokamerovú sieť, lenže tá nie je počas zamračených nocí aktivovaná. A v tú noc bola veľká oblačnosť. Naštastie práve nad Budapešťou bolo jasno, a tak sme mali aspoň tie zábery.

.a okrem toho ste už nemali nič?
Niečo sme mali. Tá naša sieť je súčasťou celoeurópskej siete, ktorá robí okrem optických sledovaní aj rádiometrické merania. A tie sa dajú robiť aj v zlom počasí. Systém rádiometrických senzorov bol aktívny aj v tú noc a zaznamenal presný čas preletu meteoru aj jeho celkovú jasnosť. Celú sieť vymysleli Česi a tie rádiometrické záznamy sme mali zo šiestich českých staníc a jednej rakúskej. Pričom aj do tej rakúskej dodali celý systém Česi.

.stačili tie údaje na presný alebo aspoň približný výpočet miesta dopadu meteoritu?
Na presný výpočet sú predovšetkým potrebné presné vstupné údaje. Kamerové záznamy z Maďarska nemali dostatočnú presnosť, pretože poloha a orientácia tých kamier nebola známa. Ale dá sa to vyriešiť aj dodatočne, presným určením spomínaných parametrov na základe pozorovaní hviezd z miesta jednotlivých kamier. V tom s nami výborne spolupracovali kolegovia z Maďarskej astronomickej asociácie, takže nakoniec sme mali dostatočné vstupné dáta na pomerne presný výpočet miesta dopadu.

.a s týmito dátami bol už ten výpočet jednoduchý?
Nie nebol, to nie je jednoduchá záležitosť. Základné geometrické vzťahy sú síce všeobecne známe, ale k tomu treba ešte zakomponovať celú dynamiku preletu telesa atmosférou s nerovnomerným brzdením, viacnásobným rozpadom, a to na základe opticky deformovaného videozáznamu. Všetko to treba zrátať na vzdialenosť viac ako 200 km, a to je teda kumšt. Pretože aj malá chyba vedie k nepresnosti v desiatkach kilometrov. Na svete nie je veľa odborníkov, ktorí z takých dát vedia veci presne spočítať. Vlastne najlepším je Dr. Jiří Borovička z Astronomického ústavu Českej akadémie vied, ktorý nám poskytol svoju predpoveď pádovej oblasti.

.takže ste vlastne išli naisto?
Naisto s neistotou. Naše predchádzajúce neúspešné expedície z iných pádov meteoritov na Slovensku, Ukrajine a Morave nás držali v neistote. Meteority rady padajú do oblastí, kde sa len veľmi ťažko hľadajú. Typickým príkladom sú lesy a hory so strmými ubočiami a hustým porastom, ktorých máme na Slovensku a v okolí dosť. Vypočítana spádová oblasť meteoritov má pritom vždy rozmery minimálne niekoľkých kilometrov.

.to sa naozaj nedá vypočítať presnejšie?
Nedá. Výpočet svetelnej časti trajektórie, ktorá je viditeľná, je presný na niekoľko desiatok metrov. Lenže potom nasleduje tmavá fáza letu, ku ktorej dochádza po zabrzdení v atmosfére a voľnom páde na zem. Tá tvorí najväčšiu neistotu miesta pádu meteoritu. Vtedy je totiž meteorit pod veľkým vplyvom výškových vetrov, takže aj meteorológovia si prídu na svoje. Tie vetry môžu odchýliť meteorit od pôvodného smeru tak, že dopadne až o niekoľko kilometrov vedľa.  S tým všetkým sa ráta, ale aj tak je to hľadanie ihly v kope sena. 

.ako vlastne tá ihla vyzerá? Čo presne hľadáte?
Meteority, zvlášť tie čerstvé, sú poznačené preletom atmosférou. Pri typických rýchlostiach 15-20 km/s sa ich povrch trením zahrieva a taví. Preto majú zvyčajne oblé tvary a sú čierne. Inak sú to vo väčšine prípadov kamenné telesá, laikovi tažko rozlíšiteľné od pozemských hornín. Spomenuté znaky a ich vyššie hustoty sú prvým signálom, že ste sa na zemi natrafili na meteorit. Nečakajme však žiadne pováľané stromy či zničenú vegetáciu v okolí. Bežné, málo hmotné meteority nevytvárajú ani kráter. Dopadajú voľným pádom, maximálne spravia na zemi priehlbinku.

.takže astronómovia, ktorých si ľudia predstavujú, ako sa usilovne a pozorne pozerajú v noci na nebo, sa v tomto prípade pozerajú usilovne a pozorne cez deň na zem?
Áno. Prvý terénny prieskum sme robili s kolegom z katedry, Dr. Kornošom, 12. marca. To sme len zisťovali od ľudí, čo videli a počuli. Výsledky nás uistili, že išlo naozaj o výnimočný prípad a hneď, ako sa roztopil sneh, inicializoval docent Svoreň z Astronomického ústavu SAV prvé hľadanie. V sobotu 20. marca sa mi v oblasti, ktorú vypočítal Jiří Borovička, podarilo asi po trištvrte hodine hľadania nájsť prvý meteorit s veľkosťou 3,5 cm. Trvalo mi päť až desať minút, kým som tomu uveril, ale bolo to tak. Do hodiny našla doktorandka z Košíc druhý a mali sme istotu, že sme na správnom mieste. Nasledovali ďalšie expedície a dnes máme viac ako 60 fragmentov z meteoritu, ktorý pracovne voláme „Košice“. Najväčší váži vyše dvoch kilogramov a má veľkosť asi 12 cm.

.aký význam má ten nález?
Tak v prvom rade, keď už to kozmické teleso meralo k nám diaľku milióny kilometrov a pred zrážkou so Zemou obiehalo niekoľko miliónov rokov okolo Slnka, tak povinnosť velí spraviť ten posledný krok a nájsť ho. Navyše je to vždy lacnejšie, ako získavať ten materiál vysielaním medziplanetárnych sond k asteroidom, z ktorých meteority pochádzajú.

.ten meteriál sa potom ďalej skúma?
Áno, skúma sa rôznymi metódami. Už prvé merania v laboratóriách potvrdili, že je to naozaj teleso mimozemského pôvodu. Ďalšie merania určili presne, o aký typ meteoritu ide. Je to pomerne bežný typ, ktorý sa volá obyčajný chondrit. Prebiehajúce výskumy v laboratóriách v Bratislave, Prahe a Londýne nám povedia nové detaily o tomto type kozmických telies. To, čo sme zistili doteraz, naznačuje, že v tomto prípade by sme sa mohli dozvedieť aj niečo celkom nové.
.čo nové?
Máme celkom sľubné náznaky, že analýza materiálu tohto meteoritu by nám mohla povedať niečo netriviálne o jeho histórii. Či už o čase a podmienkach jeho vzniku alebo o histórii jeho zrážok s iným materiálom. Pre astronóma je zaujímavý a dôležitý nielen pohľad hore na nebo, prípadne dolu na zem, ale aj dozadu v čase.
Juraj Tóth študoval astronómiu na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK, dnes na tej fakulte pracuje a učí. Zaoberá sa malými telesami slnečnej sústavy, špeciálne meteormi. Čitatelia .týždňa ho môžu poznať z článkov v tomto časopise alebo z relácie Pod lampou, kde bol hosťom v časti venovanej astronómii.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite