Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pestrý kotol

.peter Bálik .časopis .hudba

Ak v našich zemepisných šírkach vyslovíte slovo pop, tak hudobných nadšencov premôže hrôza. No stále sa u nás nájdu ľudia, ktorí sú dôkazom, že pop ešte nemusí znamenať škaredé slovo.

Napríklad Michal „Štofo“ Štofej zo skupiny Hudba z Marsu, ktorému nedávno vyšiel album Orchester Marsu. Známemu trnavskému hudobníkovi sa podaril nevšedný kúsok. Napísal a nahral pesničky pre rôznych spevákov súčasnej slovenskej scény, kde vedľa seba stoja napríklad Koňyk zo Zóny A alebo speváčka Marcela Laiferová. Neuveriteľné!

.čo ťa viedlo k tomu, že si dohromady taký bláznivý projekt?
Dobrodružstvo. Vždy ma lákalo spolupracovať s inými hudobníkmi. S Hudbou z Marsu to príliš nešlo, lebo kapela má iný „hudbomarsovský“ štýl“. Inšpiráciou mi boli aj albumy Hapku s Horáčkom. Chcel som urobiť niečo nabúchané, protiváhu k všetkým tým Desmodom. Ale som už skeptický aj s týmto albumom, aj keď sú tam rôzne známe mená. Ľudia asi chcú počuť, keď niekto spieva o hemoroidoch.

.podľa čoho si vyberal spevákov?

Snažil som sa, aby to boli ľudia zo všetkých hudobných sfér. Koňyk ako zástupca punkovej scény, potom Ďuďo s Dorotou ako pop-punk. Napríklad Lucii Lužinskej som nechcel napísať džezovú skladbu, ale niečo medzi funky a disko, na spôsob mojej obľúbenej Lily Allen. Veľmi ma teší, že na Orchestri z Marsu spieva aj Jana Tóthová, niekdajšia speváčka Tornádo Lue, ktorú dnes takmer nikto nepozná, ale ja som bol vždy jej veľkým obdivovateľom. Má unikátny výraz. Trochu ako zombie, trochu ako decko.

.si autorom všetkých pesničiek?

Áno. Až na jednu. Comeback Song je remake starej Tublatanky Ja sa vrátim, z ktorej som použil pôvodný refrén, zvyšok som dorobil sám. V tom smere sa mi páči Beck, ktorý urobil niečo podobné s AC/DC.

.maťo Ďurinda s tým súhlasil?

Na minulej Eurovízii prišiel za mnou, podal mi ruku a povedal, že my sme jeho najobľúbenejšia undergroundová skupina. To bola veľká haluz. Keď som robil na jeho pesničke, vedel som, že s ňou bude súhlasiť. Dokonca som chcel, aby si tam aj zaspieval, ale nechcel.

.marcela Laiferová sa tam ako dostala?
Pre jej pieseň som sa inšpiroval Portishead alebo Propellerheads, ktorí spolupracovali so staršou speváčkou Shirley Bassey. Mal som nápad na pesničku, ale chcelo to nejakú retro-divu. Na Slovensku je ich veľmi málo, pretože väčšinou už všetky pomreli, ako napríklad moje obľúbené Eva Kostolányiová a Melánia Olláryová. Marcelka bola moja prvá voľba, pretože stále spieva. Bol som dosť nervózny, keď som jej volal. Prekvapilo ma, že sa veľmi potešila.

.už na minulých albumoch Hudby z Marsu som si všimol, že čerpáš aj zo starého slovenského popu. Bol si fanúšikom Repete?
„Repete sa natáčalo u nás, v trnavskom Dome ROH. S kamarátom sme šli do prvého radu a tam sme poctivo tlieskali, a potom sme sa v televízii na seba pozerali (smiech). Bola v tom trochu recesia, ale zároveň aj taká moja skrytá úchylka. Prostredníctvom mojej babičky som sa dostal k Dusíkovským hitom, pretože si ich doma často spievala. Mám rád romantiku tej doby. Páči sa mi, keď sa retro spojí s niečím novým.

.hudba z Marsu sa dvakrát neúspešne pokúšala dostať do finále Eurovízie. Aké máš z toho pocity?
Poviem vám otvorene, bola to pre mňa obrovská trauma.

.to si mi hovoril, keď ste tam hrali pred rokom. Prečo ste si to zopakovali?
Vtedy to bolo v rovine, že vyskúšame a uvidíme. Teraz sme do toho išli naplno. Vymysleli sme imidž, pohybovú zostavičku, nakrútili výborný videoklip. Dali sme do toho všetko a vypadli sme hneď v prvom kole. Vytriezveli sme. Ľudia nám hovorili, že tam nemáme ísť, ale chceli sme to vyskúšať. Nosili sme naivnú nádej, že sa naša snaha musí nejako odraziť, ale neodrazilo sa.

.tak do tretice tam už nepôjdete.

Ani náhodou. Uvedomili sme si, že musíme ísť našim koncertným smerom, aj keď je to vyčerpávajúce. Trmácať sa niekam stovky kilometrov a nevedieť, či príde 50, alebo 200 ľudí. Preto vždy pomôže, keď si ťa ľudia všimnú v médiách, a potom to chcú vidieť aj naživo. Eurovízia bola jednou z mála možností, ako sa ukázať. Napríklad máme klip k Final Song, ale ten sa nedá nikde pustiť. Na druhej strane je však internet, kapely už nie sú odkázané na oficiálne médiá, fanúšikovia si nás, našťastie, vysurfujú.

.považuješ sa za popového alebo alternatívneho hudobníka?

Mám na háku, čo si o mne pomyslia nezávisláci, či som nejaký skomercionalizovaný pes. Robím to, čo sa mi zdá vtipné. Prečo by som nemohol zavolať Laiferovú, keď tancuje v nejakom komerčnom Bailande? Keď sme hrali na cenách efemka, ľudia z rádia boli nervózni, že chceme hrať Final Song z Eurovízie. Vraj tým poškodíme povesť nezávislého rádia. Museli sme ich presviedčať, že je to v poriadku.

.čo máš v pláne v budúcnosti?
Plánujeme, že najbližšie albumy budú koncipované pre zahraničie, od pesničiek až po promo.

.chcete ísť do sveta?

Je to možno utópia. Keď sme venovali toľko energie na Slovenku a nevyšlo to, tak prečo to nevyskúšať opačným smerom. Možno, že dostaneme ďalší preplesk (smiech). Máme takú pesničku, že raz všetci pochopia, že nie sme utópia, a keď nie, tak nevadí. Tá asi vystihuje môj prístup k hudbe. Idem dopredu ako kamikadze, dostanem preplesk, zdvihnem sa a idem iným smerom.    

.pritom Hudba z Marsu má hitovky, ktoré by pokojne mohli hrať aj domáce komerčné rádiá.
Dlhé roky som bol zakomplexovaný, že Hudbu z Marsu rádiá nehrajú, pretože je slabá. Až teraz som si uvedomil, že slabí sú dramaturgovia. Tých nepresvedčíme. Majú svoje telefonické prieskumy, púšťajú hudbu deckám, ktoré sú dlhoročne zdeformované tým, čo sa na nich valí. A pritom naša hudba nie sú žiadne undergroundové pazvuky. Cítim v sebe akési poslanie hrať ľuďom pre potešenie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite