Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Spojenci?

.daniel Bútora .časopis

Henrymu Kissingerovi sa pripisuje veta, pochádzajúca od britského lorda Palmerstona: krajiny nemajú spojencov, majú iba záujmy. Kissinger sa pritom musel pohybovať v kontexte amerických spojenectiev, ktoré boli okrem záujmov založené aj na hodnotách a podobnom videní sveta. Všetky tie spojenectvá, vytvorené po roku 1945 a počas studenej vojny, doteraz vydržali. V poslednom čase sú však niektoré z nich otrasené. Týka sa to najmä spojenectiev s Európou a s Izraelom.

Hoci sú si Amerika a Európa blízke spôsobom života a rešpektom k právam jednotlivca, ich spojenectvo v NATO je oslabené pre rozdielne chápanie bezpečnosti. Predchádzajúce americké vlády na Európu apelovali, aby zvýšila investície do obrany, budovala jednotky schopné nasadenia a nespoliehala sa na to, že mier, aký sa podarilo dosiahnuť vnútri Európy, je samozrejmosťou aj v iných častiach sveta. Kandidáta Obamu vítali v Európe desaťtisíce prívržencov ako „európskejšiu“ tvár Ameriky. Keď však ako prezident požiadal svojich najbližších spojencov o zvýšenie počtu jednotiek v Afganistane, dostal menej ako potreboval. NATO, chrbtová kosť Západu počas studenej vojny, tak chradne svojim členom pod rukami. Je to iba pre stratu najvýraznejšieho spoločného záujmu z minulosti – teda sovietskej hrozby?
Na Blízkom východe má Amerika spoločné záujmy s viacerými arabskými štátmi, od Saudskej Arábie po Egypt, najbližším spojencom je však Izrael, jediná demokracia široko-ďaleko, blízka hodnotami a podobným videním sveta. S jedinou výnimkou Suezskej krízy v roku 1956, keď Izrael spolu s Britániou a Francúzskom zaútočil na Egypt, stála Amerika po boku Izraela a mala pochopenie pre jeho potrebu brániť sa okolitým arabským štátom i palestínskym teroristom. Nedávny výbuch americkej zlosti na pokračovanie židovskej výstavby vo východnom Jeruzaleme však vyzeral ako vyjadrenie hlbšej americkej nespokojnosti. New York Times, blízky Obamovi, k tomu napísal, že Izrael si musí vybrať, či chce byť demokraciou, židovským štátom, alebo štátom kontrolujúcim Západný breh, pričom môže mať hociktoré dve z tých vecí, nie však všetky tri. Povedie teda zjavná izraelská snaha mať všetky tri veci k oslabeniu americkej podpory? Alebo budú v hre najmä americké záujmy vo vzťahoch s moslimským svetom, ktoré povedú Washington k oslabeniu vzťahov s Jeruzalemom? Alebo zostanú Amerika, Európa a Izrael naďalej hodnotovými spojencami, občas sledujúcimi svoje vlastné – od tých druhých odlišné – záujmy?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite