Rozhovor s Jurajom Jánošíkom, ekonómom Národnej banky Slovenska (NBS), ktorý nemusí byť
príbuzným slávneho zbojníka...
.máte niečo spoločné s Jánošíkovcami z Terchovej?
Nikdy som to neskúmal. Viem od otca iba toľko, že jeho starý otec pochádzal odniekiaľ z Terchovej, takže je to možné. Spolužiak z vysokej školy pritom znalecky tvrdil, že v Terchovej sú len dve rodiny – Jánošíkovci a tí druhí.
.stretli ste sa niekedy so svojimi menovcami?
Ešte za socializmu, v roku 1988, pri príležitosti 300 rokov od narodenia Jánošíka zorganizoval predseda národného výboru v Terchovej stretnutie Jurajov Jánošíkov z celého Slovenska. Bolo nás tam okolo päťdesiat, najmladší tuším trojročný, najstarší mal sedemdesiat. Hrali nám slávni Muchovci.
.čo na vaše meno hovorí okolie?
Buď je úplne neutrálne, alebo prejavuje pobavenie. Najmä, keď si niekto uvedomí, že mám aj krstné meno Juraj. Obvykle majú ľudia pri mojom mene predstavu dvojmetrového chlapa, ktorú však ani zďaleka nenapĺňam. Inak, keď moji kolegovia z banky na pracovných stretnutiach so zahraničnými návštevami vyčerpajú pracovné témy a atmosféra sa uvoľní, často na mňa ukážu a poznamenajú: toto je niekto ako William Tell.
.ako sa Juraj Jánošík dostal až do Národnej banky?
Študoval som ekonómiu a cestovný ruch. Končil som školu v roku 1982. S pomocou jednej slušnej a zodpovednej dámy, ktorá sledovala na nástenke voľné miesta, ma vzali do Štátnej banky československej. A v tejto inštitúcii, ktorá medzičasom viackrát zmenila názov, pracujem už 25 rokov.
.viete, že zbojníka Juraja Jánošíka popravili vo veku 25 rokov?
Naozaj? To znie dosť výstražne (so smiechom).
.ako hodnotíte jánošíkovský mýtus?
Vnímam ho ako zahmlený rôznymi interpretáciami. Je to veľmi ďaleká minulosť, ktorá už nemá čo povedať. Skôr by som to chápal z polohy tvorcu mýtov ako akúsi snahu usilovať sa o spravodlivejší svet. Možno však naša podozrievavosť voči bohatým vyplýva z pocitu, že sme
chudobní, a nemáme teda z čoho dať. Ale to nie je celkom pravda.
.ten mýtus hovorí aj to, že byť bohatým znamená čosi nemorálne. Ak sa preto bohatý ozbíja, nie je na tom nič zlé. A to sa na Slovensku v 20. storočí viackrát udialo.
Opäť je vhodné vidieť to z pozície dvoch strán. Je dobré a asi aj nevyhnutné, aby boli v spoločnosti bohatí ľudia. Na Slovensku však chýba vedomie, že bohatstvo aj zaväzuje, a tým by malo obsahovať aj zodpovednosť, určitý etický kontext. Dobrým príkladom bol Rockefeller, bohatší ako Bill Gates, ktorý skončil s minimom toho, čo nahonobil – zvyšok rozdal. Na druhej strane, až prešibaným nebezpečenstvom bohatstva môže byť, že poskytuje veľa príjemných pôžitkov, čo môže byť zradné. Byť bohatý neznamená predviesť predvianočné divadlo s veľkým šekom pred kamerami. Mal by to byť spoločensky pozitívny status.
.mal by sa Jánošík objaviť aj na našich eurominciach?
Našťastie už je rozhodnuté a Jánošík tam nebude.
.ab
príbuzným slávneho zbojníka...
.máte niečo spoločné s Jánošíkovcami z Terchovej?
Nikdy som to neskúmal. Viem od otca iba toľko, že jeho starý otec pochádzal odniekiaľ z Terchovej, takže je to možné. Spolužiak z vysokej školy pritom znalecky tvrdil, že v Terchovej sú len dve rodiny – Jánošíkovci a tí druhí.
.stretli ste sa niekedy so svojimi menovcami?
Ešte za socializmu, v roku 1988, pri príležitosti 300 rokov od narodenia Jánošíka zorganizoval predseda národného výboru v Terchovej stretnutie Jurajov Jánošíkov z celého Slovenska. Bolo nás tam okolo päťdesiat, najmladší tuším trojročný, najstarší mal sedemdesiat. Hrali nám slávni Muchovci.
.čo na vaše meno hovorí okolie?
Buď je úplne neutrálne, alebo prejavuje pobavenie. Najmä, keď si niekto uvedomí, že mám aj krstné meno Juraj. Obvykle majú ľudia pri mojom mene predstavu dvojmetrového chlapa, ktorú však ani zďaleka nenapĺňam. Inak, keď moji kolegovia z banky na pracovných stretnutiach so zahraničnými návštevami vyčerpajú pracovné témy a atmosféra sa uvoľní, často na mňa ukážu a poznamenajú: toto je niekto ako William Tell.
.ako sa Juraj Jánošík dostal až do Národnej banky?
Študoval som ekonómiu a cestovný ruch. Končil som školu v roku 1982. S pomocou jednej slušnej a zodpovednej dámy, ktorá sledovala na nástenke voľné miesta, ma vzali do Štátnej banky československej. A v tejto inštitúcii, ktorá medzičasom viackrát zmenila názov, pracujem už 25 rokov.
.viete, že zbojníka Juraja Jánošíka popravili vo veku 25 rokov?
Naozaj? To znie dosť výstražne (so smiechom).
.ako hodnotíte jánošíkovský mýtus?
Vnímam ho ako zahmlený rôznymi interpretáciami. Je to veľmi ďaleká minulosť, ktorá už nemá čo povedať. Skôr by som to chápal z polohy tvorcu mýtov ako akúsi snahu usilovať sa o spravodlivejší svet. Možno však naša podozrievavosť voči bohatým vyplýva z pocitu, že sme
chudobní, a nemáme teda z čoho dať. Ale to nie je celkom pravda.
.ten mýtus hovorí aj to, že byť bohatým znamená čosi nemorálne. Ak sa preto bohatý ozbíja, nie je na tom nič zlé. A to sa na Slovensku v 20. storočí viackrát udialo.
Opäť je vhodné vidieť to z pozície dvoch strán. Je dobré a asi aj nevyhnutné, aby boli v spoločnosti bohatí ľudia. Na Slovensku však chýba vedomie, že bohatstvo aj zaväzuje, a tým by malo obsahovať aj zodpovednosť, určitý etický kontext. Dobrým príkladom bol Rockefeller, bohatší ako Bill Gates, ktorý skončil s minimom toho, čo nahonobil – zvyšok rozdal. Na druhej strane, až prešibaným nebezpečenstvom bohatstva môže byť, že poskytuje veľa príjemných pôžitkov, čo môže byť zradné. Byť bohatý neznamená predviesť predvianočné divadlo s veľkým šekom pred kamerami. Mal by to byť spoločensky pozitívny status.
.mal by sa Jánošík objaviť aj na našich eurominciach?
Našťastie už je rozhodnuté a Jánošík tam nebude.
.ab
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.