.washington a jeho okolie pritom nie je na tuhú zimu a masívne snehové zrážky pripravené, a aj preto si ničivé snehové metelice vyslúžili nové, apokalyptické mená - Snowpocalypse z 20. decembra 2009, Snowmageddon 6. februára či Snowerkill 11. februára 2010.
V sobotu 6. februára sa do sveta rozletela správa, že washingtonské medzinárodné letisko Dulles International Airport museli pre prudkú snehovú búrku úplne uzavrieť. Postihlo to i náš let z Viedne, ktorý bol nútený pristáť na JFK v New Yorku. Pokračovali sme až na druhý deň na obed, keď správa letísk na Dulles International bola schopná odstrániť z letovej dráhy masívnu, asi 70-80-centimetrovú snehovú pokrývku, akú si tu nepamätali.
.zabijak a guľovačka
Menej ako hodinový let v jasnom počasí poskytol nádherné pohľady na obrovské biele plochy. Pristátie bolo hladké, mierne skákavé, pretože pristávacia plocha nebola úplne bez snehu. Brodivý príchod taxíkom do mesta odhalil Washington, na aký človek nebol zvyknutý - tiché, biele veľkomesto takmer bez áut, ciest a chodníkov. Množstvo polámaných stromov. Nie div, že vláda vyhlásila stav núdze a "snehové prázdniny". Začiatkom týždňa nefungovala hromadná doprava, metro len sčasti. Zavreté boli nielen školy, kostoly, múzeá, ale aj vládne úrady. Len postupne sa odhŕňali cesty, obnovovala doprava a prerušené elektrické vedenia - niekoľko stotisícov ľudí zostalo dočasne bez elektriny. Všetko šlo pomaly, pretože mesto nemá dosť snežných pluhov a posypových áut na zvládanie podobných kalamít a ľudia sa učili narábať lopatami.
Druhý diel snehového zabijaka, Snowerkill, sa naplno dostavil podľa predpovede v stredu 11. februára, keď sa spustila obrovská snehová smršť, ktorú sprevádzal vietor a zatmenie. Čiastočne vyhrabaný Washington a okolie opäť celý deň zasypávali návaly bielej atmosférickej matérie. Na druhý deň našťastie vyhuplo slnko. Médiá oznámili, že keby už nepadla ani vločka, zimná sezóna 2009-2010 prekonala vyše storočný historický rekord v snehových zrážkach vo Washingtone a okolí. Celková snehová vrstva dosiahla za túto zimu asi 140 cm a prekonala 138-centimetrový stĺpec zo zimy 1898-1899. Opäť dva dni snehové prázdniny a odstraňovanie návalov snehu. Ale aj tichá radosť z priaznivej predpovede meteorológov.
Extrémna klimatická situácia umožnila sledovať množstvo zaujímavostí v správaní ľudí v tomto inak ležérnom a dobre fungujúcom vládnom meste. Médiá a otcovia metropoly nabádali ľudí, aby zostávali počas búrok doma, aby si navzájom pomáhali pri prekonávaní následkov bielej pohromy. Vysvetľovali im, ako sa správať v kalamite, koho volať v prípade núdze. Pozoruhodné boli relácie o správnom používaní lopát a predchádzaní poranení súvisiacich s odhadzovaním snehu. Našli sa však i vyznávači adrenalínu, ktorí sa rozhodli kolektívne vychutnať nebývalú a zriedkavú metelicu. Prostredníctvom internetu sa cez facebook zorganizovala skupina priaznivcov guľovačky. Počas sobotnej búrky ich vraj bolo v centre mesta naraz okolo dvetisíc. Ja som mal možnosť zažiť neďaleko nášho hotela na Dupont Circle počas stredajšieho Snowerkillu snehové bláznenie niekoľkých stovák dospelákov, medzi nimi i mnohých Američaniek. Zišli sa na námestí o druhej poobede a mastili sa za hlučného pokrikovania snehovými guľami asi dve hodiny. Evidentne mali nejaké pravidlá, no cudzinec im rozumel asi ako americkému futbalu. Mal som čo robiť, aby som si uchránil objektív fotoaparátu a zdravú kožu na tvári. Japonská novinárka s kameramanom chceli mať unikátne zábery priamo z bojového poľa, ale keď to obaja schytali, radšej filmovali spoza kruhovej obrany. Uzimení, červenolíci bojovníci (snowball fighters) napokon skončili v okolitých baroch, kde "plienili" horúce drinky a alkohol.
.stop otepľovaniu!
Po utíšení búrok sa Washingtončania venovali nielen odpratávaniu snehu, ale viacerí sa vybrali na neobvyklé prechádzky po neodhrabaných cestách, z ktorých takmer vymizli autá. Niektorí vytiahli bežky. Rodičia s deťmi objavili novú radosť zo spúšťania sa na plastových sánkach. Spomedzi množstva snehuliakov, ktoré vyrástli po meste asi najkrajšiu skupinu postavila partia mládežníkov priamo pri budove Kongresu. Dvanástim bielym postavám pripevnili zboku namiesto metly drevené halúzky s kartónmi, na ktorých boli nápisy - Stop globálnemu otepľovaniu!
Februárové búrky v oblasti Washingtonu nielenže prekonali klimatické rekordy, ale napáchali obrovské materiálne a finančné škody. Následne po ich ukončení sa spustili vášnivé diskusie o úhrade škôd, o zodpovednosti správcov vecí verejných pri predchádzaní pohromám a lepšej príprave na podobné situácie v budúcnosti.
Zároveň sa, ako to už v Amerike chodí, vyhodnotili rôzne súťaže - o najlepšie fotografie z búrok, najlepších snehuliakov a podobne. Médiá publikovali motivujúce príbehy o ľudskej statočnosti, keď bežní ľudia nezištne pomohli svojim susedom v kritických podmienkach. Zaujímavosťou je, že práve deň po prvej ničivej búrke vo Washingtone sa na Floride odohrávalo finále amerického futbalu Super Bowl medzi mužstvami favorizovaných Indianapolis Colts a New Orleans Saints, ktorí sa doposiaľ nikdy do prestížneho finále nekvalifikovali. Mužstvo z heroicky obnoveného rodiska džezu, ktoré pred piatimi rokmi spláchol hurikán Katrina, podporovali nielen domáci fanúšikovia, ale palce im držali milióny ľudí po celej krajine. Južanskí Saints skúsených severských Colts pred očami celej Ameriky napokon deklasovali. A padol ďalší historický rekord. Priamy televízny prenos zo zápasu sledoval najväčší počet divákov v americkej histórii - 106,5 milióna, o pol milióna viac ako počas posledného dielu populárneho seriálu M.A.S.H. v roku 1983.
Po odznení búrky vo Washingtone sa na sever od USA v kanadskom Vancouveri začali zimné olympijské hry. Helikoptéry tam museli na viacerých miestach zhadzovať sneh. Taxikár pôvodom z Etiópie mi počas cesty na letisko hovoril, aký je tento svet zvláštny. "My Američania by sme im tak radi dali všetok náš sneh a nech už žiadny na Washington nepadá".
Autor je riaditeľ The German Marshall Fund pre strednú a východnú Európu
V sobotu 6. februára sa do sveta rozletela správa, že washingtonské medzinárodné letisko Dulles International Airport museli pre prudkú snehovú búrku úplne uzavrieť. Postihlo to i náš let z Viedne, ktorý bol nútený pristáť na JFK v New Yorku. Pokračovali sme až na druhý deň na obed, keď správa letísk na Dulles International bola schopná odstrániť z letovej dráhy masívnu, asi 70-80-centimetrovú snehovú pokrývku, akú si tu nepamätali.
.zabijak a guľovačka
Menej ako hodinový let v jasnom počasí poskytol nádherné pohľady na obrovské biele plochy. Pristátie bolo hladké, mierne skákavé, pretože pristávacia plocha nebola úplne bez snehu. Brodivý príchod taxíkom do mesta odhalil Washington, na aký človek nebol zvyknutý - tiché, biele veľkomesto takmer bez áut, ciest a chodníkov. Množstvo polámaných stromov. Nie div, že vláda vyhlásila stav núdze a "snehové prázdniny". Začiatkom týždňa nefungovala hromadná doprava, metro len sčasti. Zavreté boli nielen školy, kostoly, múzeá, ale aj vládne úrady. Len postupne sa odhŕňali cesty, obnovovala doprava a prerušené elektrické vedenia - niekoľko stotisícov ľudí zostalo dočasne bez elektriny. Všetko šlo pomaly, pretože mesto nemá dosť snežných pluhov a posypových áut na zvládanie podobných kalamít a ľudia sa učili narábať lopatami.
Druhý diel snehového zabijaka, Snowerkill, sa naplno dostavil podľa predpovede v stredu 11. februára, keď sa spustila obrovská snehová smršť, ktorú sprevádzal vietor a zatmenie. Čiastočne vyhrabaný Washington a okolie opäť celý deň zasypávali návaly bielej atmosférickej matérie. Na druhý deň našťastie vyhuplo slnko. Médiá oznámili, že keby už nepadla ani vločka, zimná sezóna 2009-2010 prekonala vyše storočný historický rekord v snehových zrážkach vo Washingtone a okolí. Celková snehová vrstva dosiahla za túto zimu asi 140 cm a prekonala 138-centimetrový stĺpec zo zimy 1898-1899. Opäť dva dni snehové prázdniny a odstraňovanie návalov snehu. Ale aj tichá radosť z priaznivej predpovede meteorológov.
Extrémna klimatická situácia umožnila sledovať množstvo zaujímavostí v správaní ľudí v tomto inak ležérnom a dobre fungujúcom vládnom meste. Médiá a otcovia metropoly nabádali ľudí, aby zostávali počas búrok doma, aby si navzájom pomáhali pri prekonávaní následkov bielej pohromy. Vysvetľovali im, ako sa správať v kalamite, koho volať v prípade núdze. Pozoruhodné boli relácie o správnom používaní lopát a predchádzaní poranení súvisiacich s odhadzovaním snehu. Našli sa však i vyznávači adrenalínu, ktorí sa rozhodli kolektívne vychutnať nebývalú a zriedkavú metelicu. Prostredníctvom internetu sa cez facebook zorganizovala skupina priaznivcov guľovačky. Počas sobotnej búrky ich vraj bolo v centre mesta naraz okolo dvetisíc. Ja som mal možnosť zažiť neďaleko nášho hotela na Dupont Circle počas stredajšieho Snowerkillu snehové bláznenie niekoľkých stovák dospelákov, medzi nimi i mnohých Američaniek. Zišli sa na námestí o druhej poobede a mastili sa za hlučného pokrikovania snehovými guľami asi dve hodiny. Evidentne mali nejaké pravidlá, no cudzinec im rozumel asi ako americkému futbalu. Mal som čo robiť, aby som si uchránil objektív fotoaparátu a zdravú kožu na tvári. Japonská novinárka s kameramanom chceli mať unikátne zábery priamo z bojového poľa, ale keď to obaja schytali, radšej filmovali spoza kruhovej obrany. Uzimení, červenolíci bojovníci (snowball fighters) napokon skončili v okolitých baroch, kde "plienili" horúce drinky a alkohol.
.stop otepľovaniu!
Po utíšení búrok sa Washingtončania venovali nielen odpratávaniu snehu, ale viacerí sa vybrali na neobvyklé prechádzky po neodhrabaných cestách, z ktorých takmer vymizli autá. Niektorí vytiahli bežky. Rodičia s deťmi objavili novú radosť zo spúšťania sa na plastových sánkach. Spomedzi množstva snehuliakov, ktoré vyrástli po meste asi najkrajšiu skupinu postavila partia mládežníkov priamo pri budove Kongresu. Dvanástim bielym postavám pripevnili zboku namiesto metly drevené halúzky s kartónmi, na ktorých boli nápisy - Stop globálnemu otepľovaniu!
Februárové búrky v oblasti Washingtonu nielenže prekonali klimatické rekordy, ale napáchali obrovské materiálne a finančné škody. Následne po ich ukončení sa spustili vášnivé diskusie o úhrade škôd, o zodpovednosti správcov vecí verejných pri predchádzaní pohromám a lepšej príprave na podobné situácie v budúcnosti.
Zároveň sa, ako to už v Amerike chodí, vyhodnotili rôzne súťaže - o najlepšie fotografie z búrok, najlepších snehuliakov a podobne. Médiá publikovali motivujúce príbehy o ľudskej statočnosti, keď bežní ľudia nezištne pomohli svojim susedom v kritických podmienkach. Zaujímavosťou je, že práve deň po prvej ničivej búrke vo Washingtone sa na Floride odohrávalo finále amerického futbalu Super Bowl medzi mužstvami favorizovaných Indianapolis Colts a New Orleans Saints, ktorí sa doposiaľ nikdy do prestížneho finále nekvalifikovali. Mužstvo z heroicky obnoveného rodiska džezu, ktoré pred piatimi rokmi spláchol hurikán Katrina, podporovali nielen domáci fanúšikovia, ale palce im držali milióny ľudí po celej krajine. Južanskí Saints skúsených severských Colts pred očami celej Ameriky napokon deklasovali. A padol ďalší historický rekord. Priamy televízny prenos zo zápasu sledoval najväčší počet divákov v americkej histórii - 106,5 milióna, o pol milióna viac ako počas posledného dielu populárneho seriálu M.A.S.H. v roku 1983.
Po odznení búrky vo Washingtone sa na sever od USA v kanadskom Vancouveri začali zimné olympijské hry. Helikoptéry tam museli na viacerých miestach zhadzovať sneh. Taxikár pôvodom z Etiópie mi počas cesty na letisko hovoril, aký je tento svet zvláštny. "My Američania by sme im tak radi dali všetok náš sneh a nech už žiadny na Washington nepadá".
Autor je riaditeľ The German Marshall Fund pre strednú a východnú Európu
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.