Agentúre SITA sa arcibiskup Róbert Bezák pred dvoma týždňami zveril s nedostatkami, ktoré odhalil ekonomický audit. Tento audit si Bezák vyžiadal hneď po tom, čo v úrade trnavského arcibiskupa v júni minulého roka vystriedal Jána Sokola, dnes emeritného arcibiskupa. Bezák chcel vyskúmať nakladanie s peniazmi arcidiecézy počas Sokolovho pôsobenia. "Ešte stále to riešime. Je to problém, to môžem povedať, neteší ma to," povedal arcibiskup agentúre SITA a ďalej uviedol: "Vidíme, že je tlak aj na politické strany, aby zdôvodnili, odkiaľ majú peniaze na činnosť. Cirkev by v tom mala byť prvá. Ak máme peniaze, treba zdôvodniť, že sú z predaja tohto či onoho pozemku, a tak ďalej. Celkom tak to však nebolo". Na doplňujúcu otázku agentúrnej redaktorky, akú sumu mal jeho predchodca uloženú bokom "v šuplíku", Bezák odpovedal: "Boli to milióny." SITA sa takisto arcibiskupa opýtala, či médiá neklamali o kauze okolo Jána Sokola (agentúra mala zrejme na mysli minuloročný článok v .týždni, keď sme napísali, že Ján Sokol poslal na účet bývalého eštebáka Náhlika 500 miliónov korún). Arcibiskup odpovedal: "Niet dymu bez ohňa, ten dym bol, lebo bol aj ohník. (...) Tie šumy, o ktorých hovoríte, boli o peniazoch, ktoré boli v bankách. V bankách pracujú ľudia a tí vedia, ako je to s cirkevnými účtami." Trnavský arcibiskup sa vyjadril aj o svojom vzťahu k emeritnému arcibiskupovi: "Sme generačne iní. Hlavne nepokračujem v tom, čo on začal, neprevzal som tú istú víziu. (...) Myslím, že nie je príliš natešený z toho, čo robím. Aj ten audit berie trošku osobne, že to robím preto, aby som na ňom hľadal chyby, ponížil ho".
.podvod
Zo slov arcibiskupa je zrejmé, že po predchodcovi našiel v úrade, jemne povedané, veľký neporiadok. Róbert Bezák sa od pôsobenia Jána Sokola nedištancoval iba verejnými vyjadreniami, ktoré sú na cirkevné pomery neobyčajne úprimné, ale aj skutkami, keď vymenil ľudí na úrade. Arcibiskup chce svoju arcidiecézu v rámci možností očistiť od minulosti, a súčasne nechce dopustiť, aby sa niečo zo Sokolových prehreškov ešte opakovalo. A tie prehrešky sa, podľa všetkého, netýkajú "obyčajných" miliónov.
Prejdime však k prípadu, ktorý s problémami v Sokolovom účtovníctve na prvý pohľad vôbec nesúvisí. V auguste roku 2002 sa stal arcibiskupský úrad v Trnave obeťou bizarného podvodu, na ktorý v decembri minulého roku upozornil denník SME. Traja muži na čele s právnikom Martinom M. sa pokúsili na základe sfalšovaných dokladov previesť z arcibiskupského devízového účtu Ľudovej banky v Galante 55 miliónov korún. Páchatelia boli rýchlo zatknutí, prípad sa odvtedy vlečie na súdoch. Náš časopis má k dispozícii výpovede svedkov a poškodených, ktoré sú obsiahnuté v obžalobe bratislavskej Krajskej prokuratúry. Z nich sa dá vyskladať, ako sa celý podvod udial. Jeho okolnosti boli pozoruhodné. Bývalého ekonóma arcibiskupského úradu Pavla Stanka oslovil muž, ktorý sa vydával za právnika a ukázal mu v písomnej forme závet Alexandra Rezeša. Známy podnikateľ, ktorý len krátko predtým zomrel, vraj odkázal cirkvi 500-tisíc amerických dolárov. Ekonóm zaviedol právnika k arcibiskupovi Jánovi Sokolovi. Ten neznámemu právnikovi napísal na kúsok papiera číslo arcibiskupského dolárového účtu, na ktorý vraj môže poslať pol milióna dolárov. Touto ľsťou sa páchateľom podarilo získať číslo účtu. Od kňaza Juraja Augustína, ktorý mal spolu s Jánom Sokolom dispozičné právo na účet, ďalej pod zámienkou vylákali jeho rodné číslo a číslo občianskeho preukazu. Vďaka tomu vyhotovili falošné dokumenty a spolu so sfalšovaným dekrétom o plnej moci arcibiskupa Jána Sokola išli do banky požiadať o prevod 55 miliónov z účtu arcidiecézy. Muži v banke predložili dva hromadné príkazy, na základe ktorých chceli poukázať 55 miliónov z arcibiskupského účtu na 17 účtov v pobočkách troch bánk. Riaditeľ pobočky uviedol, že príkazy boli "vypísané spôsobom znalým veci". Riaditeľ sa medzičasom spojil s arcibiskupom Sokolom, ktorý mu ozrejmil, že celá transakcia je podvod. Polícia nato páchateľov zaistila. Tým sa príbeh kuriózneho podvodu končí. Ale nekončí sa príbeh Sokolovho účtu.
.zaujímavý účet
Denník SME si všimol, že niektoré otázky sú stále neobjasnené: "Vyšetrovanie neodhalilo, ako (páchatelia) splnomocnenie získali, ako vedeli, koľko peňazí je na účte a ani to, kto môže s účtom narábať. Prokuratúra predpokladá, že s podvodníkmi pravdepodobne ešte niekto spolupracoval."
Trestné pojednávanie na bratislavskom Krajskom súde však už zrejme odpoveď na tie otázky nedá. Minulý mesiac vypovedali na súde len komplici Martina M., ktorí sa snažili z podvodu vyhovoriť, ale zjavne boli len nastrčenými figúrkami. Kľúčovou osobou je práve Martin M., ten však nechce vypovedať, tvrdí, že "Pán mu odpustil hriechy a žiada, aby ľudské inštitúcie túto Božiu amnestiu akceptovali".
Čo to bol vôbec za účet a čo s ním bolo ďalej? Aj tieto otázky nás viedli, aby sme sa pýtali ďalej.
.55 miliónov vo vzduchu
Trnavský arcibiskup Róbert Bezák nám na našu otázku, odoslanú e-mailom, či má jeho arcidiecéza vedomosť o 55 miliónoch korunách a či sú súčasťou účtovníctva arcidiecézy, najskôr odpovedal: "Áno, má vedomosť, ale pri preberaní trnavskej arcidiecézy 8. júna 2009 účet už neexistoval. Účet nie je súčasťou nášho účtovníctva." Na doplňujúcu otázku, či sa 55 miliónov niekde stratilo a či neprešli na iný účet trnavskej arcidiecézy, nám arcibiskup odpísal: "Na moju písomnú otázku, ako boli použité peniaze, mi emeritný arcibiskup Ján Sokol odpísal tak, že vypísal cirkevné budovy a kostoly, na ktorých boli peniaze preinvestované. Ja to neviem potvrdiť ani vyvrátiť. Dokumentácia o tom nie je. Či mi jeho odpoveď stačí...? Neteší ma. Ale tak to vysvetľuje trnavský arcibiskup na dôchodku Ján Sokol. A ja nie som ten, od koho sa očakáva, že to musí vyvrátiť." Podľa arcibiskupa Bezáka sú na poznanie toho, ako boli použité arcidiecézne peniaze, "potrební iní dôležitejší a kompetentnejší". Bezák svoju reakciu uzavrel slovami: "Uvedomujem si svoje limity v tejto veci, a tak sa aspoň snažím hneď od začiatku konať tak, aby ten, kto príde po mne, porozumel každému pohybu peňazí na arcibiskupských účtoch."
Pokúšali sme sa nadviazať kontakt s Petrom Kučerom, ktorý bol v posledných rokoch Sokolovho pôsobenia hlavným ekonómom arcidiecézy. Najskôr bol ochotný komunikovať iba prostredníctvom tretej osoby, a žiadal od nás garanciu serióznosti. E-mailom sme sa ho opýtali, či je pravda, že neexistuje dokumentácia o tom, ako sa minulo 55 miliónov korún, či v čase jeho práce pre Jána Sokola vedel o účte v Ľudovej banke v Galante a či bol ten účet súčasťou oficiálneho účtovníctva arcibiskupa. Kučera na otázky neodpovedal a počas uplynulého týždňa už nebolo možné sa s ním skontaktovať. Bývalý ekonóm arcidiecézy Pavol Stanko, ktorý pôsobil na úrade, keď prišlo k spomínanému podvodu, sa odmietol rozprávať: "Nebudem s vami hovoriť, s novinármi mám veľmi zlé skúsenosti."
Kauza 55 miliónov v Galante, na ktorú sa prišlo len vďaka podvodu, otvára ďalšie otázky: Je 55 miliónov celá suma, ktorej použitie nie je zdokumentované, alebo je tých miliónov viac? Bolo takýchto účtov, ktoré zrušil Ján Sokol pred nástupom Bezáka, viac? Pokiaľ bude na vyšších cirkevných miestach platiť dohoda, že o tom, ako sa narábalo s peniazmi u trnavského arcibiskupa do roku 2009, by sa nemalo hovoriť a ani by za to nikto nemal niesť následky, cirkev sa od tieňa temných podozrení neočistí. Na potrebnú očistu nepostačí ani úprimná snaha arcibiskupa Bezáka.
.podvod
Zo slov arcibiskupa je zrejmé, že po predchodcovi našiel v úrade, jemne povedané, veľký neporiadok. Róbert Bezák sa od pôsobenia Jána Sokola nedištancoval iba verejnými vyjadreniami, ktoré sú na cirkevné pomery neobyčajne úprimné, ale aj skutkami, keď vymenil ľudí na úrade. Arcibiskup chce svoju arcidiecézu v rámci možností očistiť od minulosti, a súčasne nechce dopustiť, aby sa niečo zo Sokolových prehreškov ešte opakovalo. A tie prehrešky sa, podľa všetkého, netýkajú "obyčajných" miliónov.
Prejdime však k prípadu, ktorý s problémami v Sokolovom účtovníctve na prvý pohľad vôbec nesúvisí. V auguste roku 2002 sa stal arcibiskupský úrad v Trnave obeťou bizarného podvodu, na ktorý v decembri minulého roku upozornil denník SME. Traja muži na čele s právnikom Martinom M. sa pokúsili na základe sfalšovaných dokladov previesť z arcibiskupského devízového účtu Ľudovej banky v Galante 55 miliónov korún. Páchatelia boli rýchlo zatknutí, prípad sa odvtedy vlečie na súdoch. Náš časopis má k dispozícii výpovede svedkov a poškodených, ktoré sú obsiahnuté v obžalobe bratislavskej Krajskej prokuratúry. Z nich sa dá vyskladať, ako sa celý podvod udial. Jeho okolnosti boli pozoruhodné. Bývalého ekonóma arcibiskupského úradu Pavla Stanka oslovil muž, ktorý sa vydával za právnika a ukázal mu v písomnej forme závet Alexandra Rezeša. Známy podnikateľ, ktorý len krátko predtým zomrel, vraj odkázal cirkvi 500-tisíc amerických dolárov. Ekonóm zaviedol právnika k arcibiskupovi Jánovi Sokolovi. Ten neznámemu právnikovi napísal na kúsok papiera číslo arcibiskupského dolárového účtu, na ktorý vraj môže poslať pol milióna dolárov. Touto ľsťou sa páchateľom podarilo získať číslo účtu. Od kňaza Juraja Augustína, ktorý mal spolu s Jánom Sokolom dispozičné právo na účet, ďalej pod zámienkou vylákali jeho rodné číslo a číslo občianskeho preukazu. Vďaka tomu vyhotovili falošné dokumenty a spolu so sfalšovaným dekrétom o plnej moci arcibiskupa Jána Sokola išli do banky požiadať o prevod 55 miliónov z účtu arcidiecézy. Muži v banke predložili dva hromadné príkazy, na základe ktorých chceli poukázať 55 miliónov z arcibiskupského účtu na 17 účtov v pobočkách troch bánk. Riaditeľ pobočky uviedol, že príkazy boli "vypísané spôsobom znalým veci". Riaditeľ sa medzičasom spojil s arcibiskupom Sokolom, ktorý mu ozrejmil, že celá transakcia je podvod. Polícia nato páchateľov zaistila. Tým sa príbeh kuriózneho podvodu končí. Ale nekončí sa príbeh Sokolovho účtu.
.zaujímavý účet
Denník SME si všimol, že niektoré otázky sú stále neobjasnené: "Vyšetrovanie neodhalilo, ako (páchatelia) splnomocnenie získali, ako vedeli, koľko peňazí je na účte a ani to, kto môže s účtom narábať. Prokuratúra predpokladá, že s podvodníkmi pravdepodobne ešte niekto spolupracoval."
Trestné pojednávanie na bratislavskom Krajskom súde však už zrejme odpoveď na tie otázky nedá. Minulý mesiac vypovedali na súde len komplici Martina M., ktorí sa snažili z podvodu vyhovoriť, ale zjavne boli len nastrčenými figúrkami. Kľúčovou osobou je práve Martin M., ten však nechce vypovedať, tvrdí, že "Pán mu odpustil hriechy a žiada, aby ľudské inštitúcie túto Božiu amnestiu akceptovali".
Čo to bol vôbec za účet a čo s ním bolo ďalej? Aj tieto otázky nás viedli, aby sme sa pýtali ďalej.
.55 miliónov vo vzduchu
Trnavský arcibiskup Róbert Bezák nám na našu otázku, odoslanú e-mailom, či má jeho arcidiecéza vedomosť o 55 miliónoch korunách a či sú súčasťou účtovníctva arcidiecézy, najskôr odpovedal: "Áno, má vedomosť, ale pri preberaní trnavskej arcidiecézy 8. júna 2009 účet už neexistoval. Účet nie je súčasťou nášho účtovníctva." Na doplňujúcu otázku, či sa 55 miliónov niekde stratilo a či neprešli na iný účet trnavskej arcidiecézy, nám arcibiskup odpísal: "Na moju písomnú otázku, ako boli použité peniaze, mi emeritný arcibiskup Ján Sokol odpísal tak, že vypísal cirkevné budovy a kostoly, na ktorých boli peniaze preinvestované. Ja to neviem potvrdiť ani vyvrátiť. Dokumentácia o tom nie je. Či mi jeho odpoveď stačí...? Neteší ma. Ale tak to vysvetľuje trnavský arcibiskup na dôchodku Ján Sokol. A ja nie som ten, od koho sa očakáva, že to musí vyvrátiť." Podľa arcibiskupa Bezáka sú na poznanie toho, ako boli použité arcidiecézne peniaze, "potrební iní dôležitejší a kompetentnejší". Bezák svoju reakciu uzavrel slovami: "Uvedomujem si svoje limity v tejto veci, a tak sa aspoň snažím hneď od začiatku konať tak, aby ten, kto príde po mne, porozumel každému pohybu peňazí na arcibiskupských účtoch."
Pokúšali sme sa nadviazať kontakt s Petrom Kučerom, ktorý bol v posledných rokoch Sokolovho pôsobenia hlavným ekonómom arcidiecézy. Najskôr bol ochotný komunikovať iba prostredníctvom tretej osoby, a žiadal od nás garanciu serióznosti. E-mailom sme sa ho opýtali, či je pravda, že neexistuje dokumentácia o tom, ako sa minulo 55 miliónov korún, či v čase jeho práce pre Jána Sokola vedel o účte v Ľudovej banke v Galante a či bol ten účet súčasťou oficiálneho účtovníctva arcibiskupa. Kučera na otázky neodpovedal a počas uplynulého týždňa už nebolo možné sa s ním skontaktovať. Bývalý ekonóm arcidiecézy Pavol Stanko, ktorý pôsobil na úrade, keď prišlo k spomínanému podvodu, sa odmietol rozprávať: "Nebudem s vami hovoriť, s novinármi mám veľmi zlé skúsenosti."
Kauza 55 miliónov v Galante, na ktorú sa prišlo len vďaka podvodu, otvára ďalšie otázky: Je 55 miliónov celá suma, ktorej použitie nie je zdokumentované, alebo je tých miliónov viac? Bolo takýchto účtov, ktoré zrušil Ján Sokol pred nástupom Bezáka, viac? Pokiaľ bude na vyšších cirkevných miestach platiť dohoda, že o tom, ako sa narábalo s peniazmi u trnavského arcibiskupa do roku 2009, by sa nemalo hovoriť a ani by za to nikto nemal niesť následky, cirkev sa od tieňa temných podozrení neočistí. Na potrebnú očistu nepostačí ani úprimná snaha arcibiskupa Bezáka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.