Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zápas o Svätopluka

.jaroslav Daniška .tomáš Gális .časopis .téma

Na Slovensku existujú dvoje dejiny. Jedny tvoria najmä vládni politici, tie druhé objavujú slovenskí vedci. Jedni korunujú Svätopluka za kráľa, tí druhí objavujú predrománske pamiatky.

.je koniec mája, horúci slnečný deň, bratislavský Hradný vrch je slávnostne vyzdobený. Parlamentné voľby sú o 14 dní a Robert Fico robí všetko preto, aby nacionalistickí voliči vedeli, koho voliť. O čo ide? Podľa informácii .týždňa sa koncom mája pred Bratislavským hradom, ktorého rekonštrukcia ešte stále nebude dokončená, odohrá slávnostné odhalenie sochy "kráľa" Svätopluka. Pamiatkari síce proti osadeniu novej sochy vznášali námietky, nakoniec však súhlasili a mestu neostáva nič iné, len povolenie udeliť.

.orgie pod sochou
Zabudnime na to, či Svätopluk v Bratislave niekedy bol, alebo nebol, politická symbolika má svoje pravidlá a volebné kampane tiež. Dá sa len špekulovať, aké divadlo nám vládna garnitúra pred Hradom predvedie. Možno sa dočkáme slávnostného zviazania mýtických Svätoplukových prútov, napokon, traja najvyšší ústavní činitelia si určite odhalenie Svätopluka nedajú ujsť.
Možno sa dočkáme aj romantického navŕšenia kopčeka zo slovenskej zeme, dovezeného zo všetkých kútov krajiny. A možno pribudne aj ohňostroj, slávnostný koncert či aspoň veľkolepá recepcia. Ktovie. Isté je len jedno, civilizovaný svet sa bude chytať za hlavu a pýtať sa, či sme sa nezbláznili.
A hoci tomu bude krátko po nacionalistických orgiách vládneho Smeru mnohé nasvedčovať, nebude to celkom oprávnená obava. A to nielen preto, že socha má byť na nádvorí pred Hradom umiestnená dočasne. Hlavným dôvodom je skôr fakt, že slovenská archeológia robí v posledných rokoch veľké objavy, získava si uznanie a rešpekt vo svete a zaujímavým spôsobom spresňuje to, ako poznáme vlastné dejiny. Svedčí o tom viacero významných nálezov, či už na samotnom Bratislavskom hrade, alebo aj v Kopčanoch pri Holíči, Bojnej pri Topoľčanoch či Kostoľanoch pod Tríbečom.

.unikátny nález
Je polovica februára a na nádvorí Bratislavského hradu, ktorý začala rekonštruovať Národná rada, vládne čulý pracovný ruch. Robotníci betónujú, kopú a kladú potrubia. Archeológovia už svoju prácu takmer skončili, čakajú už len na to, či sa v niektorom z mnohých výkopov ešte neobjaví niečo zaujímavé. Pred pol rokom tu, presnejšie na mieste bývalej jazdiarne, objavili unikátne rímske murivo.
Archeologička Margaréta Musilová z Mestského ústavu ochrany pamiatok ozrejmuje pre .týždeň význam tohto nálezu: "Murivá, ktoré sme našli, majú rímsky charakter, sú postavené rímskou stavebnou technikou, sú spájané veľmi kvalitnou vápennou maltou, na rohoch sú otesané kvádre. Nikto nepredpokladal, že sa tam niečo také nájde."
Vykopávky sa na Hrade robili už predtým, napríklad v 60. a 70. rokoch archeológovia našli rímsky materiál, ale nikdy nie v takom množstve. "My sme nachádzali ďalšie a ďalšie murivá a dlážky, ktoré dosvedčujú, že išlo o veľkú stavbu, ktorá určite slúžila vládnucej vrstve, možno keltským kniežatám či kráľom. Niečo v takom rozsahu a stavané takou technikou si mohol dovoliť len niekto, kto na to mal," hovorí Musilová.
Nemenej dôležitý bol podľa archeologičky aj nález mincí - zlatých keltských statérov. Podobné sa našli už v minulosti v okolí hlavného mesta, ale v Bratislave ešte nie. "Mince sa našli v dlažbe, sú však staršie ako stavba, boli razené niekedy okolo roku 70 pred naším letopočtom. Teraz musíme zistiť, prečo tie mince ležali na dlážke, či to súviselo s nejakou obetinou," opisuje svoju prácu Margaréta Musilová. 
Čo vlastne fakt, že sa rímske murivo našlo v keltskom prostredí, znamená? Jednak sa potvrdilo, že Bratislava bola na prelome letopočtov významným hospodárskym centrom, ležiacim na križovatke Jantárovej cesty, ktorá viedla od Baltiku po Jadran, a Dunajskej cesty. A odborníci už pomaly začínajú hovoriť o antickej Bratislave.

.slovenské Pompeje
Na ďalší významný archeologický nález, paradoxne, upozornili vykrádači pamiatok. Bojnú (okres Topoľčany) síce pokladali za nálezisko už na začiatku 20. storočia, ale svoj zlatý čas zažíva až teraz. Archeológovia objavili v Bojnej systém štyroch hradísk, spojených valmi, priekopami a spoločným systémom opevnení. Výskumy, ktoré, mimochodom, aktívne podporila aj Ficova vláda, dokazujú, že miestne hradisko vzniklo už pred obdobím Veľkej Moravy a honosné predmety svedčia o tom, že tu sídlili nielen vojaci, ale aj spoločenská a náboženská elita. "Podarilo sa nám objaviť jedno z významných staroslovanských centier, ktoré bolo síce dvakrát vojensky zničené, ale po opustení zostalo zabudnuté, a teda zachované ako Pompeje," hovorí s trochou zveličenia nitriansky archeológ Karol Pieta, ktorý viedol výskum. Špeciálne metódy, ktoré sa dnes pri výskume používajú, dokážu byť prekvapivo konkrétne. Skúmaním letokruhov použitého dreva vieme povedať, že posledné časti opevnenia boli postavené v roku 894 a zničené na začiatku 10. storočia, v rozmedzí rokov 908 - 912. Bojná bola zničená celkovo dvakrát, prvýkrát v období, keď Nitrianske kniežatstvo ovládli Mojmírovci z Moravy a druhýkrát počas nájazdov Maďarov. Pôvodná osada pritom pochádza už z 8. storočia, nálezy vzácnych pozlátených plakiet, ktoré je momentálne možné vidieť v Archeologickom múzeu v Bratislave, pochádzajú podľa Pietu z obdobia rokov 780 - 820, čo zodpovedá obdobiu Nitrianskeho kniežatstva pred Veľkou Moravou. Plakety s náboženským motívom a latinskými nápismi považuje Pieta za svetové unikáty, žiadne podobné nie sú známe. Mimoriadny je aj nález zachovaného zvona (celkovo sa zatiaľ našli tri), ktorý má obdobu len v dvoch podobných exponátoch nájdených vo Vatikáne a dvoch v severnom Nemecku. Všetky nálezy svedčia o prítomnosti kresťanských misionárov pravdepodobne zo severného Talianska, ktorí tu pôsobili už pred príchodom Konštantína a Metoda. Bojná je však unikátna najmä preto, že tieto výnimočné nálezy boli objavené vo veľmi krátkom čase, v podstate v priebehu dvoch rokov, a to vzbudilo medzinárodnú pozornosť. Dnes sa Bojná medzi odborníkmi považuje za nálezisko porovnateľné s Nitrou či moravskými Mikulčicami, kde trvá výskum desiatky rokov.

.dôkaz z Miami
Staršie, než si pôvodne naši historici mysleli, sú aj dva dodnes stojace kostoly. Jeden sa nachádza v obci Kostoľany pod Tríbečom neďaleko Zlatých Moraviec a druhý v Kopčanoch na Záhorí. Obidva boli donedávna datované do 11. - 13. storočia, výskumy posledných rokov však odhaľujú, že obe stavby sú podstatne staršie. Hoci sú oba kostolíky architektonicky veľmi podobné, oba ponúkajú aj zaujímavé odlišnosti. Pre Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch sú to predovšetkým nástenné maľby, unikátne v oblasti severne od Álp. Výsledky výskumu, na ktorom sa podieľajú aj českí špecialisti, preukazujú, že zakladateľ tejto stavby musel byť v kontakte s Rímom.
"Na základe merania množstva  rádiouhlíka v renomovanom americkom AMS laboratóriu v Miami sme minulý rok zistili, že konštrukčné drevo použité pri stavbe najstaršej časti kostola pochádza z rokov 780 - 910. Rovnako teda možno dnes datovať aj počiatky kostola," hovorí pre .týždeň historik Martin Bóna.

Hoci sú niektorí archeológovia opatrní a namiesto konečných záverov a bombastických tvrdení čakajú na dokončenie komplexného vyhodnotenia tejto stavby v priebehu dvoch až troch rokov, možno povedať, že kostolík, jedinečný svojimi nástennými maľbami, je jednou z najstarších a najlepšie zachovaných stavieb, ktorá stojí na území celej strednej Európy.

.zázrak v poli
Azda najznámejší zo všetkých nedávnych objavov je Kostol sv. Margity v Kopčanoch. Keď sa k nemu chcete dostať, musíte prejsť poľnou cestou, v zime po snehu, na jar po blate. Malý výlet však stojí za to. Napokon, tento predrománsky kostolík sa dostal už aj na predvolebný bilbord, keď robil spoločnosť kandidátovi na trnavského župana a exministrovi "z maštale" Miroslavovi Jureňovi (HZDS).
Výskum na Záhorí trval desať rokov a skončil sa minulý rok. Jeho závery berú dych: stavba nepochádza z 12. - 13. storočia, ako sa vedci donedávna domnievali, ale je možno až o štyri storočia staršia. Odborníci ju datujú do deviateho či prvej polovice desiateho storočia.
Sedíme vo vkusne upravenej kancelárii Pamiatkového úradu SR, s reštaurovaným stropom bývalej priemyselnej budovy. Bratislavský archeológ Peter Baxa, ktorý viedol výskum v Kopčanoch, hovorí, ako je vôbec možné, že sa stavba, z troch štvrtín vyše tisíc rokov stará, dodnes zachovala: "Na naše šťastie boli miestni ľudia zbožní a chudobní. Nemali peniaze na veľké opravy ani moderné prestavby, len sa oň starali," dodáva. Svedčí o tom aj cintorín, kde sa pochovávalo až do 18. storočia. Mimoriadnu pamiatku, zaradenú do Zoznamu európskeho kultúrneho dedičstva, nezničili ani nájazdy Maďarov, ani husiti, hoci istý čas slúžila aj ako vojenská pevnosť.
"Historicky ide o kostol, ktorý bol súčasťou sídla elity v dnešnom katastri obce Kopčany na dôležitej ceste z Nitrianska na Moravu. Ako taký predstavuje pevnú súčasť mikulčického hradiska, vzdialeného niečo vyše kilometra, na území susednej Českej republiky. Archeológ Baxa kopčiansky kostol preto považuje za trinásty mikulčický kostol. Neoznačuje ho za  veľkomoravskú stavbu, ale za stavbu karolínskeho predrománskeho obdobia. "Veľká Morava  bola totiž jedným z viacerých štátnych útvarov v širšom stredoeurópskom regióne, kde dobovú kultúru ovplyvňoval predovšetkým dvor Karola Veľkého. Preceňovanie historického vplyvu mojmírovskej Moravy na európsku kultúru 9.- 10. storočia je pozostatkom čechoslovakistického výkladu dejín spred roku 1989, preto je vhodnejšie používať terminológiu všeobecne prijímanú v európskej odbornej verejnosti." 
Kopčany aj Kostoľany nás podľa Baxu kultúrno-historicky radia k územiam pariacim k oblasti označovanej Francia Media, ktorá po smrti Karola Veľkého zahŕňala územie dnešného Beneluxu a južného Nemecka na západe, sever Talianska, Slovinska a Chorvátska na juhu a Slovensko s Českom na severovýchode. Ide o oblasť, v ktorej sa pôsobením kresťanstva formovala "idea Európy". Je to priestor, ku ktorému patrí talianska Ravenna rovnako ako záhorácke Kopčany. A to napriek tomu, že na našom území dlho po postavení krásnych kostolíkov prežívali pohanské zvyky a náboženský synkretizmus. V Kopčanoch, ktoré na rozdiel od Kostolian neboli súčasťou niekdajšieho Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva, ale patrili do sféry vplyvu mojmírovskej "moravskej" dynastie,  sa našiel cintorín s honosnými zlatými šperkami a jazdeckými hrobmi spolu s dvorcom. Sídlila tu elita, ktorá na tomto mieste pochovávala svojich príslušníkov. Panský dvorec a početné hroby dokumentujú stav vtedajšej spoločnosti, nielen život vojakov, ale pravdepodobne aj obchodníkov či príslušníkov prvej rodovej šľachty na našom území. Viac síce ukáže až ďalší výskum, niečo sa však dá povedať už dnes. Nemusíme sa trápiť s presadzovaním termínov, ako sú starí Slováci či dodatočným korunovaním veľkomoravských kniežat. Nie Kulichove sochy, ale Zlaté plakety z Bojnej, maľby z Kostolian či staručký kostolík v Kopčanoch totiž preukazujú, že symboly našich najstarších dejín sú európskejšie, než sme si mysleli. A hoci to v máji na Hradnom vrchu počas Ficovho prejavu bude vyzerať inak, najväčšiemu záujmu sa naše objavy z našich najstarších dejín tešia v susednom Česku a Maďarsku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite