Osemnásť cirkví, devätnásta nebude

Zuzana Seberíniová

Tento registračný zákon je v porovnaní s okolitými krajinami mimoriadne prísny. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka ho napadol ako protiústavný, keďže zasahuje do slobody náboženského vyznania, no neuspel. 

I keď sa Slovensko v Ústave odvoláva na „cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy“, v tom istom dokumente sa tvrdí, že krajina sa „neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“. Napriek tomu je tu za prísnych podmienok zaregistrovaných osemnásť cirkví, ktoré sa formálnou registráciu dostávajú so štátom do priameho kontaktu.

Naposledy bola u nás nová náboženská skupina zaregistrovaná 19. apríla 2007, a to Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike. Stihli to len krátkych jedenásť dní pred prijatím novely zákona o registrácií cirkví a náboženských spoločností. Kým do apríla 2007 stačilo na registráciu cirkvi predložiť podpisy 20 000 sympatizantov, od mája 2007 je na registráciu potrebných 20 000 plnoletých členov. Tú podmienku by však, paradoxne, v súčasnosti spĺňalo len päť najväčších cirkví. Ostatných trinásť by sa za súčasných podmienok zaregistrovať nemohlo, respektíve by sa museli spoľahnúť na získanie výnimky, keď vďaka historicky dokázateľnému pôsobeniu na našom území môžu získať registráciu aj menšie cirkvi. Ako neregistrovaní by však prišli o možnosti slúžiť právoplatné sobáše, pôsobiť ako duchovní v školstve, armáde a väzniciach a v neposlednom rade by stratili nárok na príspevky od štátu na sídlo cirkvi a na platy duchovných. 

Zdá sa, že práve financovanie cirkví štátom je kameňom úrazu pre zjednodušenie legislatívy a možnosť registrácie aj pre ďalšie cirkvi. Hoci zo strany verejnosti aj predstaviteľov jednotlivých cirkví silnejú hlasy požadujúce odluku cirkvi od štátu, nijaká vládna garnitúra doteraz na tejto odluke nezačala pracovať. Odborníci zaoberajúci sa cirkvami a náboženskými spoločnosťami na Slovensku sa zhodujú na tom, že prepojenie medzi štátom a cirkvami škodí najmä samotným cirkvám. Religionista Tomáš Gál ten problém trefne komentuje slovami: „Slovensko je síce veľmi kresťanské, zároveň je však aj veľmi socialistické. Takže je pochopiteľné, že štát chce mať kontrolu nad inštitúciou, akou je cirkev.“ 

Lucia Grešková z Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví vidí tiež ako hlavný problém pri zjednodušení procesu registrácie prepojenie cirkví so štátom: „Registrácia je spojená s financovaním cirkví a náboženských spoločností. To znamená, že pokiaľ nevyriešime financovanie, nemôžeme meniť registráciu. Štát sa musí nejakým spôsobom brániť voči tomu, aby nebola registrovaná akákoľvek cirkev alebo náboženská spoločnosť, pretože by to znamenalo, že pokiaľ sa zaregistruje povedzme sto cirkví, tak by všetkých sto malo nárok na finančnú podporu od štátu.“ Podľa jej slov „nie je problém zozbierať 20 000 sympatizantov, je to len otázka aktivity náboženskej spoločnosti. Také sprísnenie malo nastať už dávno.“

Potvrdením jej slov môže byť aj požadovanie registrácie pre Ateistickú cirkev neveriacich. To, čo mnohí považovali za recesiu, vidí Lucia Grešková inak: „Z môjho pohľadu je to len využitie tej legislatívy na získanie výhod, ktoré štát poskytuje cirkvám.“

Slovenská republika teda síce priamo v Ústave svojim občanom garantuje slobodu náboženského vyznania a viery, rovnako ako právo slobodne svoju vieru prejavovať, jednotlivé skupiny veriacich však majú rôzne stanovenú latku, ktorá im umožňuje využívať toto občianske právo v praxi. No riešenie by sa určite našlo aj skôr, ako sa nájde politická vôľa na naštartovanie odluky cirkví od štátu. 

Dovtedy sa ako najschodnejšia cesta javí zmena umožňujúca dvojstupňovú registráciu cirkví. Podobný model funguje napríklad v Českej republike, kde na prvostupňovú registráciu cirkvi stačí tristo dospelých členov s trvalým pobytom na území Českej republiky, kým na druhostupňovú registráciu so všetkými výhodami je potrebných desať rokov činnosti od registrácie prvého stupňa, a k cirkvi sa musí hlásiť minimálne 0,1 percenta obyvateľstva. Cirkvi registrované na prvom stupni majú len obmedzené daňové výhody (aké majú napríklad aj občianske združenia), môžu však vystupovať pod svojím menom ako právny subjekt. Ako hovorí religionista Tomáš Gál, „pokiaľ je Čechov raz toľko ako nás a na prvostupňovú registráciu je potrebných tristo členov, myslím si, že aj u nás by malo byť tristo členov na prvostupňovú registráciu maximum. Možno by bolo lepšie, keby stačilo len sto. Podstatné je, aby bola ich viera aspoň uznaná, že nie sú druhoradí.“

Naopak, na Ústave pre vzťahy štátu a cirkví sa viacstupňová registrácia nestretá s pochopením, aj keď uznávajú, že „požiadavka nových náboženských hnutí na registráciu je oprávnená.“ „Mne osobne sa český model nepáči, pretože zavádza ďalšie delenie medzi cirkvami – na tie, ktoré majú viac výhod, menej výhod alebo nemajú žiadne výhody. Také delenie nepovažujem za správne,“ hodnotí český model Lucia Grešková. Riešenie vidí skôr v zmene zákona o občianskych združeniach, pretože „nové náboženské hnutia, ktoré sa nemôžu ako náboženské hnutia registrovať, obchádzajú legislatívu a registrujú sa ako občianske združenia. Avšak zákon o občianskych združeniach hovorí o tom, že občianskym združením nemôže byť cirkev alebo náboženská spoločnosť a nemôže byť založené za účelom vykonávať náboženskú činnosť. Skôr by som uvažovala o zmene tohto zákona, aby aj nové náboženské hnutia mali určitú právnu subjektivitu, ktorú potrebujú. Súčasný model určite nie je z pohľadu ľudských práv úplne správny.“ 

To, či sa Slovensko dočká politickej vôle zmeniť zákon o registrácii cirkví, respektíve zákon o občianskych združeniach, je však otázne. Takmer isté je, že pred voľbami budú mať viaceré politické strany tému odluky cirkvi od štátu vo svojom programe, je však ťažké odhadnúť, ktoré z tých sľubov prežijú aj po voľbách. Pri poslednej zmene zákona o registrácii cirkví, keď nastalo práve výrazné sprísnenie podmienok,  viaceré politické strany zneužili to sprísnenie na svojskú propagandu, pričom medzi odborníkmi sa stali legendárnymi viaceré výroky poslancov súčasnej vládnej koalície hovoriace o tom, že musíme „zabrániť tomu, aby sa naše deti chodili modliť do mešity a vyhlasovali o sebe, že my sme al-Káida“, resp. výrok jednej z predkladateliek sprísnenej novely zákona, poslankyne Muškovej, že chceli dosiahnuť, „aby hocijaká sekta – možno aj nebezpečná – nemohla čerpať financie zo štátneho rozpočtu.“

Keďže každá cirkev po žiadosti o registráciu prechádza prísnym skúmaním a pri nesplnení podmienok má štát právo jej registráciu zamietnuť (ako sa to stalo práve pri žiadosti o registráciu Ateistickej cirkvi neveriacich či Cirkvi kresťanské spoločenstvá), sú spomínané výroky bezpredmetné a mali slúžiť zrejme len na získanie podpory verejnosti na sprísnenie registrácie cirkví.

Ideálny model na dodržiavanie práva na slobodu náboženského vyznania sa na Slovensku asi bude hľadať ešte dlho. Čiastočné kroky zlepšujúce súčasnú neutešenú situáciu by sa však mohli spraviť už čoskoro. No minulotýždňové rozhodnutie Ústavného súdu o platnosti zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností veľkú nádej na zmenu smerujúcu k zjednodušeniu procesu nedáva. Zrejme ešte dlho ostaneme krajinou s jedným z najprísnejších zákonov o registrácii cirkví v Európe.