Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lákavý odpad?

.jozef Ryník .časopis .týždeň v ekonomike

Konzumný spôsob života produkuje čoraz viac odpadov. Slovensko nie je výnimka. Viac odpadov láka aj podnikateľov. Ak sa však pohybujú v zle nastavenom systéme, objavujú sa problémy. Hospodárska kríza ich ešte zvýraznila.

Minulý rok sa okolo podnikania s odpadom dialo veľa vecí.  Kríza skresala ceny druhotných surovín a všetci, ktorí boli v odpadovom biznise zainteresovaní, začali nariekať. Obce sa sťažovali, že sa im triedenie neoplatí, lebo výkupcovia vyzbieraných surovín im ponúkali nízke ceny. Zberové firmy zase nadávali na spracovateľov, že vyzbierané suroviny nechcú ani zadarmo. Koncoví recyklátori tvrdili, že keď klesá výroba, nepotrebujú toľko spracúvať ani oni.  
Hľadali sa dodatočné peniaze na dotovanie neefektívneho systému triedeného zberu. Tie sa mali vytiahnuť z povinných osôb, teda z firiem, ktoré obaly dovážajú a produkujú. Recyklačný fond (RF) a Združenie miest a obcí Slovenska ( ZMOS) predložili pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona o odpadoch, ktorou chceli dosiahnuť, aby výrobcovia a dovozcovia balených výrobkov platili viac odvodov do RF. Odpor výrobcov a dovozcov na seba nedal dlho čakať. Hrozili zvýšením cien svojich výrobkov. Ich protesty začul aj prezident Ivan Gašparovič a novelu zákona parlamentu vrátil. Napokon sa z neho povinnosť platiť vyššie príspevky do fondu vytratila. Aká je situácia na trhu s odpadom v tomto roku?

.zlé nastavenie
Od januára tohto roku majú obce podľa zákona povinnosť okrem komunálneho odpadu triediť až 4 druhy odpadov - papier, plasty, kovy a sklo. Pôvodne mali separovať aj biologicky rozložiteľný odpad, ale vláda im pre krízu dala odklad až do roku  2013. Mnohé obce však netriedia ani povinné odpady, lebo na to nemajú peniaze. Ceny komodít síce oproti minulému roku mierne stúpli, ale predkrízovú cenu ešte nedosiali. "Kríza ukázala to, že systém podpory separovaného zberu odpadu na Slovensku nie je dobre nastavený," myslí si Miroslav Jurkovič, výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (Slicpen). Peniaze z Recyklačného fondu išli podľa neho v minulosti viac na podporu spracovateľov a recyklátorov ako obciam.
Dobrým príkladom utopených peňazí sú dotácie pre spoločnosti, ktoré v minulom roku napriek nim zastavili výrobu založenú na druhotných surovinách či sa ocitli v konkurze. Smurfit Kappa v Štúrove skončila s výrobou lepenky z recyklovaného papiera. Bankskobystrická firma Kovod Recycling, ktorá spracúvala najmä kovový šrot, sa dostala do konkurzu. Väčšina európskych krajín nešla slovenskou cestou a nepodporovali súkromné spracovateľské firmy. Ak nemali recyklátorov, nedotovali ich vznik, ale odpad exportovali. Holanďania napríklad vozia svoj odpad na spracovanie do Nemecka. Vývoz vyzbieraných komodít je v Európskej únii možný, ale na Slovensku ho brzdí opäť legislatíva a zmluvy obcí s Recyklačným fondom. Podľa nich totiž obec dostane príspevok z fondu iba vtedy, ak sa preukáže, že jej odpad spracovala domáca firma. "Výsledkom je paradoxná situácia, že výrobcovia a dovozcovia odpadov si musia dať spracovať niektoré odpady na Slovensku, hoci len pár kilometrov za hranicami tú službu západný spracovateľ ponúka za tretinovú cenu," uvádza Radovan Kazda, analytik Konzervatívneho inštitútu.
Navyše, obec pri tom preukazovaní čaká veľa papierovačiek. Musí dokazovať, kto ho odviezol, ale aj kto ho spracoval. Potom sa mnohí čudujú, že medzi firmami prekvitá obchod s takými povrdenkami. "V zahraničí sa spracovanie odpadu zväčša overuje na základe dodávateľsko-odberateľských vzťahov, a nie potvrdenkami," ozrejmuje Jurkovič.
 
.ako zbierať lepšie
Ako teda pomôcť obciam, aby mali motiváciu separovať? Výrobcovia a dovozcovia balených výrobkov presadzujú, aby ich peniaze išli priamo obciam. V septembri minulého roka ponúkli riešenie. Dohodli sa, že samosprávam budú prispievať za všetok odpad, ktorý vyzbierajú. To by malo obciam vykryť výpadky a zlepšiť situáciu spôsobenú poklesom výkupných cien druhotných surovín. Riešenie spojiť obce, s ich povinnosťou separovať, a producentov obalov cez ich oprávnené organizácie (kolektívne systémy) obhajuje Jurkovič tým, že spoločne budú mať silnejšiu pozíciu v reťazci firiem napojených na separovaný zber.  Doteraz totiž na príspevkoch od producentov obalov nezískavali ani tak obce, ako zberové spoločnosti a recyklátori.
Okrem zvýšenia príjmov z triedeného odpadu môžu obce usporiť aj tak, že separovaný zber zefektívnia. Napríklad malým obciam sa neoplatí separovať odpady, pretože majú málo obyvateľov a sú často veľmi vzdialené od zberných miest. Ak by sa spojili do väčších celkov, ušetrili by. Dobrým príkladom je Palárikovo, kde majú regionálny zberný dvor, kde je do systému triedenia odpadov zapojených už viac ako 30 obcí. V Žiari nad Hronom zase obyvateľov motivujú množstevným zberom komunálneho odpadu. Ľudia neplatia za vyseparovaný odpad, ale iba za komunálny, ktorý ide na skládku. "Čím viac vyseparuješ, tým menej zaplatíš," vysvetľuje Martin Baláž, hovorca mesta. Veľa obcí však triedený zber vybaví tým, že umiestnia pred obecný úrad 4 kontajnery a ďalej ľudí nemotivujú a neinformujú. Aj preto priemerný Slovák vytriedi ročne 17 kilogramov odpadu na rozdiel od Západoeurópana, ktorý vyseparuje až 50 kilogramov. Obce nemotivuje na triedenie ani to, že skládkovanie je na Slovensku relatívne lacné. V Nemecku či Rakúsku je napríklad skládkovanie zakázané.
Obce by si mali dať pozor aj na poplatky, ktoré platia za manipuláciu a vývoz odpadu. "Niektoré ich majú nastavené tak, že sa zberovej firme oplatí chodiť aj po poloprázdny kontajner," hovorí Jurkovič.
Pri zbere elektroodpadu chcú výrobcovia obciam ponúknuť pomoc elektroniky a elektrických spotrebičov. Uvažujú o založení organizácie pod názvom Clearing house, ktorá by dohliadala a koordinovala zber a spracovanie elektroodpadov.  Podľa Martina Cirana, generálneho riaditeľa združenia Envidom, ktoré bolo založené výrobcami a dovozcami bielej techniky, sa ten projekt v súčasnosti finalizuje.

.nový biznis na obzore
Napriek tomu, že ceny zbieraných komodít sa už dostávajú zo svojho cenového dna z minulého roka, obce, ale aj iné subjekty zainteresované v odpadovom podnikaní nečaká ľahký rok. Recyklačný fond už na jeseň minulého roka avizoval, že obciam a mestám zníži pre nedostatok financií v tomto roku príspevky za separovaný zber. Podľa Jána Líšku, riaditeľa fondu, zatiaľ príspevky neznížili, ale nevylučuje, že k tomu kroku pristúpia.
Toho roku situáciu v odpadovom biznise negatívne ovplyvní aj zavedenie elektronického mýta. Zvýšia sa náklady na zber a zvoz odpadu, pretože vozidlá, ktoré odpad vozia, nie sú od platenia mýta oslobodené. Podľa Viery Krakovskej, podpredsedníčky ZMOS a starostky obce Brusno, sa náklady na odvoz odpadu  zvýšia na jedného obyvateľa o 2,4 eura.
Napriek tomu, že obce ešte nemusia separovať biologicky rozložiteľný odpad, boj o jeho zhodnocovanie sa začne už tento rok. Podľa Kazdu vznikne nový obrovský priestor na podnikanie s kompostárňami, ktoré budú dotovať štrukturálne fondy, ako aj Recyklačný a Environmentálny fond. "Úspešní budú tí, ktorí sa vedia orientovať v  dotáciách a majú dobré kontakty na samosprávy," dodáva analytik. Aby aj toto črtajúce sa podnikanie neskončilo s množstvom dotovaných firiem, ktoré nemajú čo spracúvať, bude treba presvedčiť obyvateľov aj obce, že kompostovať sa oplatí aj im.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite