Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

UCM – kolotoč zlyhaní

.matej Gašparovič .časopis .téma

Nad Filozofickou fakultou trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda sa vznáša jeden prízrak za druhým. Len krátko po tom, ako tento časopis uverejnil závažné informácie o podvodoch jej učiteľa a politológa Petra Horvátha, sa zjavilo ďalšie vážne pochybenie.

Škola zrejme nevedome „utajila“ študentom dvoch programov stratu akreditácie a stovky študentov v tom najhoršom čase stratili pôdu pod nohami. 
Manažéri školy okrem prinízkych morálnych kritérií v prípade Horvátha prejavili aj slabú kompetentnosť. Škola študentov nechala študovať bez toho, aby im oznámila stratu akreditácie. Podvod na študentoch? 
.učiť sa či neučiť? 
Študentky programu Slovenský jazyk a literatúra Veronika Burčíková a Michaela Foltányová by sa mali pár mesiacov pred plánovanými štátnicami stresovať niečím úplne iným ako štúdiom vysokoškolských zákonov. Koncom minulého roka im škola pripravila závažnejší problém: Budú mať kde študovať? A doštudujú vôbec?   
O strate akreditácie sa študentky dozvedeli z médií a stretnutie s dekankou si museli vynútiť sami. „Ani na stránke fakulty sa to neobjavilo,“ tvrdí Veronika. „O situácii nevedel ani senát. V piatok (11. decembra 2009, pozn. red.) sme poslali na senát otvorený list a v utorok nám predseda senátu povedal, že je to pre neho nová informácia.“ 
Študenti sa nič rukolapné nedozvedeli ani po stretnutiach s dekankou Gabrielou Rúčkovou, kde si mali situáciu vyjasniť. Výsledkom bol ešte väčší zmätok. „Dekanka nám najprv nepochopiteľne vravela o nejakom novom odbore: Slovenský jazyk v slovanskom kontexte, na ktorom by sme vraj mali doštudovať,“ hovoria študentky. Nechápu, prečo sa snažila presvedčiť, že tento predmet je identický s tým pôvodným a z akého dôvodu sa vôbec takáto zmena mala udiať bez vedomia študentov. „Slovenčina v slovanskom kontexte si vyžaduje znalosť aspoň dvoch slovanských jazykov a my sa nemôžeme pár mesiacov pred štátnicami začať učiť, povedzme, po poľsky,“ tvrdí Veronika. „Rada by som sa dozvedela, čo budem mať na diplome predtým, než ho dostanem do ruky,“ dopĺňa Michaela. 
Ale aj tieto úvahy o novom odbore boli zbytočné – na tento názov škola akreditáciu nedostala už v spisoch zo 4. decembra. Na ďalšom stretnutí už dekanka program ani nespomenula. Prečo?
.slova(e)nský kontext 
„Na obale spisu odoslaného Akreditačnej komisii je niečo iné ako vnútri,“ tvrdí dobre informovaný zdroj blízky Akreditačnej komisii. „Názov spisu znie ako program Slovenčina v slovanskom kontexte, no vnútorná časť sa týka starého programu.“ Fakulta teda zo záhadných príčin premenovala študijné programy a s inými názvami požiadala o akreditáciu. Nové názvy akreditáciu nezískali a komisia automaticky zrušila akreditácie starým programom, keďže de iure nebolo požiadané o ich reakreditáciu.  
.strata garantov
Škola stratila akreditácie pre garantov, ktorí boli spochybnení. Profesor Ivo Pospíšil je v Českej republike vedúcim inej inštitúcie, čo podľa slovenských pravidiel nie je prípustné. U profesorky Natalye Panasenkovej z Ukrajiny je spochybnený titul, keďže ukrajinské kritériá na profesora nespĺňajú tie slovenské. Škola už podľa Rúčkovej na hľadaní nových „intenzívne pracuje“. 
Majú však študenti veriť škole, že doštudujú v štandardnej dĺžke štúdia? Veronika má minimálne jeden dôvod na nedôveru. Pred dvoma rokmi bola totiž v podobnom probléme, kde tiež dostala „idealizované predstavy a sľuby“, ktoré sa napokon ukázali ako falošné: „Končili sme vtedy bakalársky program Slovenský jazyk a história a stratili sme akreditáciu na magistru. Ponúkli nám však program Slovenský jazyk a literatúra so sľubom, že akreditácia sa časom získa späť a my budeme môcť prestúpiť. Nestalo sa.“
.peniaze?
Podozrivé je, prečo dekanka presviedča študentov, že akreditáciu bez problémov získa a nezačala rokovať s inými školami o ich prestupe, hoci jej to prikazuje zákon. Ak škola robí všetko, aby mohli študenti dostať diplomy na svojej pôvodnej alma mater, ako je možné, že ich nezohnala dodnes?  
Dôvodom sú peniaze. Strata trojstovky študentov by pre školu znamenala ročnú stratu okolo 10 miliónov korún, čo je pre každú fakultu, fungujúcu na Slovensku obyčajne s napnutými rozpočtami, nemalý problém. Napríklad denní dištanční študenti si za svoje štúdium platia 284 eur za semester aj napriek tomu, že ich škola „kasírovať“ nesmie – formou sú to stále denní študenti a na tých má škola rovnaké dotácie ako na ostatných. To bude pre školu ďalší problém: ako vysvetlia študentom, ktorí si za štúdium už dnes zaplatili vyše 20 000 korún, že nedostanú titul? 
.krízové scenáre
Nie všetci študenti však obviňujú školu. „V podstate ide hlavne o to, aby sa vyhovelo šialeným kritériám z ministerstva, nový garant bude iba byrokratickou formalitou,“ tvrdí Richard Wagner, študent angličtiny, ktorá tiež prišla o akreditáciu. O svojom programe je presvedčený, že jej „vynikajúci pedagógovia sú dostatočnou“ zárukou a nový garant bude len formálnou zárukou kvality.
Richard má z minulosti podobnú skúsenosť ako Veronika. Pred dvoma rokmi sa totiž prijalo opatrenie, keď na učiteľských dvojodboroch musí mať program dvoch garantov. „Ťažko splniteľné nároky na garantov sa prejavili v zrušení kvalitných učiteľských dvojodborov,“ tvrdí Richard.  
Čo teda bude ďalej so študentmi? Z ich pohľadu najideálnejším scenárom, ktorý vonkoncom nie je vylúčený, by bolo presvedčiť Akreditačnú komisiu, aby akreditácie vrátila. Tá zasadá v polovici februára a ak by nad opravenými žiadosťami zdvihla palec smerom hore, škola by už koncom mesiaca mohla pokračovať. Motivácie nechýbajú ani škole, ani ministrovi, ktorý nebude chcieť nechať pár mesiacov pred voľbami tristo študentov vo vzduchoprázdne. Škola síce nemá ukončený zimný semester a nemôžu im akceptovať predmety, ktoré študenti urobia v „medziobdobí“ bez akreditácie, no Akademický senát môže skrátiť semestre. Študenti by promovali v najlepšom prípade o mesiac neskôr ako v pôvodnom pláne.  
Akreditačná komisia má na prehodnotenie päť mesiacov a nemusí rozhodnúť v prospech školy. „Teraz nemôže používať študentov ako štít a tlačiť na nás, aby sme sa v rýchlosti rozhodovali,“ povedal predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera v decembri pre STV na margo UCM. Komisia školu o strate akreditácie informovala v auguste, kým dekanka Rúčková sa bráni tým, že platné rozhodnutie prišlo až v decembri.
Ak by sa to nepodarilo, študentom by sa štúdium skomplikovalo a na inej škole predĺžilo minimálne o rok. „Na Univerzite Komenského nám oznámili, že by sme piaty ročník museli opakovať celý a okrem toho urobiť diferenčné skúšky, keďže žiadny program nie je úplne totožný,“ hovorí Veronika Burčíková. Na rozrobené diplomovky by dostali iných školiteľov, témy na inej škole vôbec nemusia byť vypísané.
V každom prípade platí, že nekompetentní manažéri školy dostali svojich študentov do nezávideniahodnej situácie. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite