Ázii a Európe ekonomická globalizácia prospela. Dynamické ázijské ekonomiky zásobujú svet a pozoruhodný hospodársky rast Ázie pozdvihol milióny ľudí z chudoby a vytvoril významné nové príležitosti na investície a prosperitu. To pomohlo veľkým štátom, ako sú Čína alebo India, sebavedome sa presadiť medzi globálnymi mocnosťami. Európa zase využila globalizáciu na to, aby upevnila svoje postavenie významnej svetovej ekonomiky a obchodného partnera.
Globalizácia však tiež zvyšuje konkurenciu a odhaľuje slabiny. Na celom svete sa zamestnanci strachujú o pracovné miesta a majú pocit, že ich ekonomické zmeny obišli. Hospodárska kríza posilnila vnímanie negatívnych stránok globalizácie. V dôsledku toho vyžaduje naša vzájomná hospodárska závislosť starostlivú koordináciu nielen v nadchádzajúcich týždňoch, ale najmä v dlhodobejšom výhľade.
Potrebujeme revidovať štruktúry globálneho riadenia a zabezpečiť, aby lepšie slúžili ľuďom z celého sveta a fungovali v záujme súčasných i budúcich generácií. EÚ vedie vnútri svojich štruktúr diskusiu a predkladá ju na širších medzinárodných fórach. Vítame volanie rozvíjajúcich sa ekonomík po reforme globálnych inštitúcií.
Dobrým príkladom je obchod. Je v osvietenom záujme nás všetkých nepodliehať zvodom protekcionizmu. Hospodárska kríza len zdôraznila význam pokroku rozvojovej agendy Svetovej obchodnej organizácie z Dauhá.
Rámec WTO, ktorému EÚ vždy dávala prioritu, je čoraz viac uznávaný ako základný predpoklad našej prosperity. Pomáha ukotviť globálnu ekonomiku v otvorenom systéme založenom na pravidlách a medzinárodnom práve. Je dobré vidieť proaktívnejší prístup našich ázijských partnerov pri posúvaní tohto procesu dopredu, ale treba robiť viac.
Ďalšou zložitou otázkou je bezpečnosť, lebo svet čelí tradičným i netradičným hrozbám. Mnoho našich krajín je terčom terorizmu a musíme si priznať, že osem rokov po útokoch z 11. septembra 2001 je síce terorizmus na ústupe, ale v žiadnom prípade nevymizol.
Zaoberať sa musíme nestabilnými štátmi, ale aj nebezpečím šírenia zbraní hromadného ničenia, autoritárskymi režimami a hrozbou extrémizmu. Globalizácia takisto obnažila netradičné bezpečnostné výzvy, ktoré nerešpektujú národné hranice. Globálne pandémie sa môžu šíriť rýchlejšie, nedostatok bezpečnej a trvalo udržateľnej energie by nás mohol zavliecť do celosvetovej recesie a klimatické zmeny by popri ekologických dopadoch mohli mať i závažné geopolitické a sociálne dôsledky.
Pri riešení týchto hrozieb je nevyhnutnosťou multilaterálne angažmán. EÚ má multilateralizmus v DNA. Aj iné krajiny môžu ťažiť z ich skúseností. Európania sú dlhodobými zástancami spolupráce v rámci Organizácie spojených národov a medzinárodného spoločenstva a neustále sa snažia zabezpečiť, aby sa stabilita, sloboda, demokracia a spravodlivosť presadili ako základné stavebné kamene medzinárodných vzťahov.
EÚ na seba berie tiež svoj diel povinnosti. V rôznych ohniskách konfliktov na celom svete má takmer 100 000 príslušníkov mierových zborov, polície a bojových oddielov, ktoré pomáhajú upevňovať mier. Aj na politickej úrovni nesie EÚ na svojich bedrách čoraz väčšiu záťaž. Príkladom bola misia EÚ do Moskvy a Tbilisi, ktorej som sa zúčastnil s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym. Umožnila nám dosiahnuť konkrétny pokrok pri zavádzaní šesťbodového plánu EÚ na prímerie medzi Ruskom a Gruzínskom.
Bezprostrednou prioritou pre nás všetkých je dosiahnutie dohody o klimatických zmenách. Túto úlohu môžeme riešiť iba pri vzájomnej spolupráci. My všetci budeme potenciálne veľmi trpieť následkami klimatických zmien, ako sú suchá, záplavy a ďalšie extrémne meteorologické javy. EÚ ako významný zdroj predchádzajúcich emisií sa stavia k svojej zodpovednosti čelom. Do budúcnosti si stanovila ambiciózne ciele a stojí v popredí snahy o dosiahnutie všeobecnej globálnej dohody vrátane veľmi významného úsilia v otázke financovania.
Klimatické zmeny predstavujú tiež ukážkový príklad, ako možno urobiť z núdze ctnosť a z hrozby príležitosť. Vývoj a uplatňovanie zelených technológií môže vytvoriť nové zdroje rastu. Budovanie trvaloudržateľnej európskej ekonomiky pomôže zabezpečiť prosperitu našich národov.
Navyše to ukazuje, že Európa môže splniť svoje domáce ciele len prostredníctvom proaktívneho a globálneho prístupu. Práve tento prístup je základom našej vonkajšej politiky. Nemôžeme účinne a úspešne splniť úlohy, ktorým EÚ čelí, bez silného postavenia Európy vo svete. Prosperita a rast, bezpečnosť a stabilita aj dlhodobá udržateľnosť našich spoločností vyžadujú presadzovanie našich záujmov a hodnôt v zahraničí a aktívnu účasť na riešení vonkajších hrozieb a globálnych výziev.
Oddanosť EÚ multilaterálnemu systému globálneho riadenia prostredníctvom OSN a ďalších inštitúcií je zrejmá. Už dnes sa presvedčivo a jasne vyjadrujeme k hlavným problémom, ktorým čelíme. Lisabonská zmluva nám umožňuje dosiahnuť väčšiu súdržnosť a dáva nám omnoho väčší priestor na konanie. Umožní nám využívať diplomaciu, krízové riadenie a rodiace sa európske obranné kapacity ruku v ruke s tradičnejšími politickými nástrojmi, ako sú obchod a rozvoj.
Často sa tvrdí, že komparatívna výhoda EÚ spočíva v jej normatívnej sile, v sile jej hodnôt. Myslím si, že je to pravda. V postkrízovom svete, kde ľudia hľadajú nové spôsoby, ako si zaistiť blahobyt, mier a prosperitu, môže európska skúsenosť ponúknuť nesmierne veľa.
José Manuel Barroso je predsedom Európskej komisie.
Copyright: Project Syndicate, 2009.
www.project-syndicate.org
Z angličtiny preložil Jiří Kobělka.
Globalizácia však tiež zvyšuje konkurenciu a odhaľuje slabiny. Na celom svete sa zamestnanci strachujú o pracovné miesta a majú pocit, že ich ekonomické zmeny obišli. Hospodárska kríza posilnila vnímanie negatívnych stránok globalizácie. V dôsledku toho vyžaduje naša vzájomná hospodárska závislosť starostlivú koordináciu nielen v nadchádzajúcich týždňoch, ale najmä v dlhodobejšom výhľade.
Potrebujeme revidovať štruktúry globálneho riadenia a zabezpečiť, aby lepšie slúžili ľuďom z celého sveta a fungovali v záujme súčasných i budúcich generácií. EÚ vedie vnútri svojich štruktúr diskusiu a predkladá ju na širších medzinárodných fórach. Vítame volanie rozvíjajúcich sa ekonomík po reforme globálnych inštitúcií.
Dobrým príkladom je obchod. Je v osvietenom záujme nás všetkých nepodliehať zvodom protekcionizmu. Hospodárska kríza len zdôraznila význam pokroku rozvojovej agendy Svetovej obchodnej organizácie z Dauhá.
Rámec WTO, ktorému EÚ vždy dávala prioritu, je čoraz viac uznávaný ako základný predpoklad našej prosperity. Pomáha ukotviť globálnu ekonomiku v otvorenom systéme založenom na pravidlách a medzinárodnom práve. Je dobré vidieť proaktívnejší prístup našich ázijských partnerov pri posúvaní tohto procesu dopredu, ale treba robiť viac.
Ďalšou zložitou otázkou je bezpečnosť, lebo svet čelí tradičným i netradičným hrozbám. Mnoho našich krajín je terčom terorizmu a musíme si priznať, že osem rokov po útokoch z 11. septembra 2001 je síce terorizmus na ústupe, ale v žiadnom prípade nevymizol.
Zaoberať sa musíme nestabilnými štátmi, ale aj nebezpečím šírenia zbraní hromadného ničenia, autoritárskymi režimami a hrozbou extrémizmu. Globalizácia takisto obnažila netradičné bezpečnostné výzvy, ktoré nerešpektujú národné hranice. Globálne pandémie sa môžu šíriť rýchlejšie, nedostatok bezpečnej a trvalo udržateľnej energie by nás mohol zavliecť do celosvetovej recesie a klimatické zmeny by popri ekologických dopadoch mohli mať i závažné geopolitické a sociálne dôsledky.
Pri riešení týchto hrozieb je nevyhnutnosťou multilaterálne angažmán. EÚ má multilateralizmus v DNA. Aj iné krajiny môžu ťažiť z ich skúseností. Európania sú dlhodobými zástancami spolupráce v rámci Organizácie spojených národov a medzinárodného spoločenstva a neustále sa snažia zabezpečiť, aby sa stabilita, sloboda, demokracia a spravodlivosť presadili ako základné stavebné kamene medzinárodných vzťahov.
EÚ na seba berie tiež svoj diel povinnosti. V rôznych ohniskách konfliktov na celom svete má takmer 100 000 príslušníkov mierových zborov, polície a bojových oddielov, ktoré pomáhajú upevňovať mier. Aj na politickej úrovni nesie EÚ na svojich bedrách čoraz väčšiu záťaž. Príkladom bola misia EÚ do Moskvy a Tbilisi, ktorej som sa zúčastnil s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym. Umožnila nám dosiahnuť konkrétny pokrok pri zavádzaní šesťbodového plánu EÚ na prímerie medzi Ruskom a Gruzínskom.
Bezprostrednou prioritou pre nás všetkých je dosiahnutie dohody o klimatických zmenách. Túto úlohu môžeme riešiť iba pri vzájomnej spolupráci. My všetci budeme potenciálne veľmi trpieť následkami klimatických zmien, ako sú suchá, záplavy a ďalšie extrémne meteorologické javy. EÚ ako významný zdroj predchádzajúcich emisií sa stavia k svojej zodpovednosti čelom. Do budúcnosti si stanovila ambiciózne ciele a stojí v popredí snahy o dosiahnutie všeobecnej globálnej dohody vrátane veľmi významného úsilia v otázke financovania.
Klimatické zmeny predstavujú tiež ukážkový príklad, ako možno urobiť z núdze ctnosť a z hrozby príležitosť. Vývoj a uplatňovanie zelených technológií môže vytvoriť nové zdroje rastu. Budovanie trvaloudržateľnej európskej ekonomiky pomôže zabezpečiť prosperitu našich národov.
Navyše to ukazuje, že Európa môže splniť svoje domáce ciele len prostredníctvom proaktívneho a globálneho prístupu. Práve tento prístup je základom našej vonkajšej politiky. Nemôžeme účinne a úspešne splniť úlohy, ktorým EÚ čelí, bez silného postavenia Európy vo svete. Prosperita a rast, bezpečnosť a stabilita aj dlhodobá udržateľnosť našich spoločností vyžadujú presadzovanie našich záujmov a hodnôt v zahraničí a aktívnu účasť na riešení vonkajších hrozieb a globálnych výziev.
Oddanosť EÚ multilaterálnemu systému globálneho riadenia prostredníctvom OSN a ďalších inštitúcií je zrejmá. Už dnes sa presvedčivo a jasne vyjadrujeme k hlavným problémom, ktorým čelíme. Lisabonská zmluva nám umožňuje dosiahnuť väčšiu súdržnosť a dáva nám omnoho väčší priestor na konanie. Umožní nám využívať diplomaciu, krízové riadenie a rodiace sa európske obranné kapacity ruku v ruke s tradičnejšími politickými nástrojmi, ako sú obchod a rozvoj.
Často sa tvrdí, že komparatívna výhoda EÚ spočíva v jej normatívnej sile, v sile jej hodnôt. Myslím si, že je to pravda. V postkrízovom svete, kde ľudia hľadajú nové spôsoby, ako si zaistiť blahobyt, mier a prosperitu, môže európska skúsenosť ponúknuť nesmierne veľa.
José Manuel Barroso je predsedom Európskej komisie.
Copyright: Project Syndicate, 2009.
www.project-syndicate.org
Z angličtiny preložil Jiří Kobělka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.