Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec reganovsko-thatcherovskej revolúcie?

.martin Feldstein .časopis .téma

CAMBRIDGE - Pred tridsiatimi rokmi Ronald Reagan a Margaret Thatcherová vniesli revolúciu do myslenia a politík tak svojich ekonomík, ako aj medzinárodných vzťahov. Ekonomiky Spojených štátov a Británie sú vďaka tomu, ako konali, podstatne iné. Pád komunizmu vo východnej Európe a v bývalom Sovietskom zväze je výsledkom aj ich politík.

Samozrejme, Reagan a Thatcherová vždy mali svojich kritikov. Niektorí z nich veria,  že svetová ekonomika sa vráti k predreaganovským a predthatcherovským politikám. Ale každý, kto si spomenie, ako vyzerali americká a britská ekonomika pred Reaganom a Thatcherovou, a kto pozná zmeny, ktoré zaviedli, si musí uvedomiť, že svet nemožno vrátiť späť.

Mal som to šťastie spolupracovať s prezidentom Reaganom ako jeho hlavný ekonomický poradca. Vzhľadom na  jeho blízky vzťah s premiérkou Thatcherovou som mal rovnako niekoľko príležitostí stretnúť sa aj s ňou. Ich myslenie a schopnosť inšpirovať druhých na prijatie zásadných zmien boli doslova revolučné. Keď sa Reagan v roku 1981 ujal úradu, mal štyri hlavné ekonomické ciele: zníženie inflácie, zníženie vysokého daňového zaťaženia jednotlivcov, redukovanie veľkosti vlády a zníženie regulácií súkromného sektora.

Inflácia onedlho významne klesla z viac ako 10 % v roku 1981 na menej ako 4 % v roku 1983 tým, že Reagan podporil tvrdú monetárnu politiku predsedu Federálneho rezervného systému Paula Volckera. V dôsledku toho je dnes takmer nulová miera inflácie prijateľným cieľom americkej politiky.

Reaganova daňová politika znížila hornú sadzbu dane z príjmu zo 70% v roku 1980 na 28 % v roku 1986. Hoci horná sadzba sa vyšplhala späť takmer na 40 %, nikto nenavrhuje návrat na predreaganovské.úrovne.

Aj keď Reagan nemohol znížiť výdavky súvisiace s programom nárokovateľných dávok pre dôchodcov, voľné výdaje mimo obrany znížil o jednu tretinu zo 4,7 % HDP v roku 1980 na 3,1 % v roku 1988. V roku 2008 zotrvávali na 3,4 % HDP.

Nakoniec sa znížili regulácie v mnohých priemyselných odvetviach vrátane leteckej dopravy a finančného sektora. Zatiaľ čo v dôsledku finančnej krízy budú bankám uložené niektoré obmedzenia, na návrat tvrdých regulačných zásahov do bankových aktivít nedôjde.

Reagan charakterizoval Sovietsky zväz ako "ríšu zla" a zvýšil výdavky na zbrojenie v snahe vyprovokovať reakciu Sovietov a preveriť ich možnosti. Kolaps Sovietskeho zväzu a komunizmu bol sčasti dramatickou reakciou na americkú politiku a neschopnosť sovietskeho hospodárstva držať krok so Západom. V tom sa takisto nedá vrátiť späť.

Keď sa v roku 1979 Margaret Thatcherová stala premiérkou Veľkej Británie, čelila v ekonomike oveľa hlbším problémom ako boli tie v USA.
Ekonomika Británie s jej rozsiahlym štátnym vlastníctvom a dominantným postavením odborov bola oveľa socializovanejšia .

Thatcherová sprivatizovala väčšinu štátnych priemyselných odvetví a  štátne byty predala nájomníkom. Nikto nezamýšľa opäť zoštátňovať priemyselné odvetvia alebo odoberať byty vlastníkom. Moc odborov bola trvalo zlomená po dlhých a bolestivých celonárodných štrajkoch..

Horná sadzba dane z príjmu sa počas jej funkčného obdobia znížila na polovicu, klesla z 80 % pri jej nástupe do úradu až na 40 %. Pred nástupom Thatcherovej k moci sa dodatočné dane z kapitálových výnosov udržiavali na najvyššej daňovej sadzbe nad 95-percentnou hranicou. Aj keď horná sadzba dane z príjmu vo Veľkej Británii nedávno dosiahla 50 %, nikto nepomýšľa na návrat k predthatcherovským daniam.

Potýkajúc sa s vysokou infláciou Thatcherová podporila monetaristický prístup, ktorý podporoval vysoké úrokové sadzby, a tak úspešne znížila infláciu. V súčasnosti má Veľká Británia nezávislú centrálnu banku s inflačným cieľom vo výške 2 %.

Thatcherová podporovala vstup Veľkej Británie do Európskej únie s cieľom profitovať z voľného obchodu, ale dôrazne sa postavila proti prijatiu jednotnej meny. Labouristická vláda, ktorá nastúpila po nej, pokračovala v politike zotrvávania mimo eurozóny, v čom budú pokračovať aj konzervatívci, ktorí sa pravdepodobne vrátia k moci pod vedením  Davida Camerona na jar roku 2010.

Finančná deregulácia urobila z Londýna svetové finančné centrum. Niektoré z týchto regulačných zmien sa môžu zvrátiť, ale je nepravdepodobné, že by Británia ohrozila dôležitý prvok svojej ekonomiky návratom k predthatcherovským finančným pravidlám.

V skutočnosti neexistujú žiadne vyhliadky na kontrarevolúciu v Británii. Aj Tony Blair a Gordon Brown, ktorí viedli labouristické vlády takmer po dvoch desaťročiach vládnutia konzervatívcov, boli tvárami trhovo orientovaných nových labouristov a to je dnes aj jediná tvár, ktorú Labouristická strana má.

Politiky sa vyvíjajú súbežne s meniacimi sa podmienkami a s tým, čo sa naučíme zo skúseností. Ale dramatické zmeny politiky v USA a Veľkej Británii pod vládou Ronalda Reagana a Margaret Thatcherovej priniesli také hlboké zlepšenia, že niet cesty späť.

Autor je profesor ekonómie na Harvardovej univerzite, bývalý predseda Rady ekonomických poradcov prezidenta Ronalda Reagana a súčasný prezident Národného úradu pre ekonomický výskum.

Copyright: Project Syndicate, 2009.
www.project-syndicate.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite