Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

2010

.peter Schutz .časopis

Rok 2010 bude v znamení parlamentných volieb. Tie by mali dať krajine vládu zrejme pre najzložitejšiu periódu od vzniku štátu. Nádej, že sa to v júni podarí, je však mizivá.

Na rozdiel od všetkých doterajších slobodných volieb, v ktorých stáli proti sebe dve jasne odlišné a protismerné možnosti, dnes čakajú voličov nasledujúce „alternatívy“: Vláda Smeru so „slušnejšími“ stranami (novinársky termín), alebo vláda Smeru s tými „neslušnejšími“. Strašná ponuka. Špekulantskou hrou typu „o všetkom rozhodne volič“ sa celý problém redukuje na výber partnerov pre Smer. Tým sa však degraduje vyhliadka opozície na úspech. A keďže sa aj ona sama podieľa na vytváraní mediálneho obrazu Smeru ako jedinej strany, ktorá sa nedá obísť v žiadnom povolebnom scenári, voličom sa tu postupne vštepuje, že karty bude rozdávať súčasný i budúci premiér Fico. Tým sa deklasuje nielen už aj tak dosť limitovaná schopnosť SDKÚ, KDH a SMK poraziť terajšiu koalíciu, ale najmä možnosť lepšej vlády. Ak totiž dominantný vládny subjekt, ktorý je levím dielom zodpovedný za koalíciu ako celok, zostane pri moci, zmena kurzu je vylúčená z princípu. Alebo nie?
Debata, podľa ktorej by spojenie Smer-SDKÚ nebolo korupčnejšie ako dnešok a zabránilo by aspoň najväčším excesom, je možná, avšak po roku krízy je evidentné aj to, že na rozdiel od roku 2006 už nestačí udržiavať status quo. Problém Smeru vo vláde, a to v dominantnej pozícii, je jednoducho v tom, že cezeň je nemožné presadiť reformy. Aj keď je pravda, že opozícia v programoch nič prelomové na prvý pilier dôchodkov či zdravotníctvo nemá (Sulíkov odvodový bonus je politicky nepriechodný), dá sa predpokladať, že tvárou v tvár dlhovej špirále by sa bola schopná ešte raz zobudiť do akcie. Základná otázka roka 2010, pokiaľ ide o verejné financie, stojí totiž jasne – čo nastane, ak ohlasovaný rast v západnej Európe nepríde? To je negatívny scenár, s ktorým však Slovensko, závislé od zotavenia Nemecka rovnako ako od ruského plynu musí v roku 2010 počítať, pretože ho pripúšťajú aj medzinárodné inštitúcie, ktoré inak hýria optimizmom.
Pritom je paradoxné, že prieskumy nevylučujú možnosť poslať Fica do opozície. Špekulatívne kalkulácie, ekonomické väzby a deficit opozičnej morálky však povedú skôr k takým výsledkom, že v kríze bude po voľbách pokračovať súdnictvo, správa štátu, polícia, vzdelávanie aj zdravotníctvo. Tristná bude aj trajektória maďarských vzťahov, keďže nástup Orbána, o ktorom sa Fico vyjadroval slovníkom, aký si demokratickí politici dovolia len k bin Ládinovi, je nezvratný. Nezávisle od výsledku volieb bude rok 2010 pre Slovensko zlomový najmä atmosférou v spoločnosti. „Nulté roky“ sa zvyčajne niesli v znamení očakávania lepšej budúcnosti, najmä čo sa týka životnej úrovne. Precitnutie, že šesť-, osem- či desaťpercentnému rastu HDP je zrejme nadlho koniec, môže tentoraz poriadne bolieť.
Je fakt, že Lisabonskou zmluvou sme opäť prišli o časť rozhodovania nad sebou. Aj tak však stále nie je celkom jedno, s akou vládou sa vydáme v ústrety horším časom.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite