Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nedáme euríčka!

.časopis .týždeň vo svete

Trikrát o tom, ako sa líšia čokoládové eurá od skutočných. A tiež o tom, ako sa tie dve meny niekedy podobajú – a kto sa môže a kto nemôže hádzať o zem.

Island sa búri. Áno, maličký ostrov, čo sa ešte donedávna vďačne vinul na hruď Európskej únie, lebo ho postihla finančná kríza. A teraz vyskakuje ako zdravo sa vyvíjajúci dvaapolročný človek, keď mu prikazujú, aby naspäť vycáloval čokoládové euríčka, lebo keď ich zje všetky naraz, bude mu zle. Lenže poďme pekne po poriadku. Medzi maličkým Islandom a maličkým človekom sú isté rozdiely.

.je to pôžička, či nie?
Predovšetkým euríčka, ktoré má Island vycálovať naspäť, nie sú z čokolády. Island sa totiž minulého leta dohodol s Britmi a Holanďanmi, že im vráti 3,8 miliardy eur. Sumu, ktorou Británia a Holandsko odškodnili svojich sporiteľov, čo prišli o peniaze ešte v roku 2008 pri krachu islandskej banky Landsbanki. Vtedy prevzal kontrolu nad Landsbanki islandský štát a zároveň došlo k zmrazeniu internetových sporiacich účtov nazvaných Icesave. Britských a holandských majiteľov týchto účtov však ich vlastné vlády nenechali plakať a pekne ich odškodnili. Zároveň si dali podmienku, že peniaze, ktoré takto „investovali“, im Island do pätnástich rokov splatí aj s úrokmi.
Výsledok je, že na vrátenie tohto dlhu by každá islandská domácnosť prispela odhadom 45 tisícmi islandských korún. Nie je to málo – a Island má stále ekonomické problémy.
Islanďanom sa dohoda o vrátení peňazí nepáči – argumentujú, že odškodnenie klientov v Británii a Holandsku je vecou britskej a holandskej vlády. Island by ich nebol odškodnil – akurát si v zlej finančnej situácii nemohol dovoliť odmietnuť dohodu s Britániou a Holandskom. A tak sa ju aspoň teraz zdráha plniť.
Briti aj Holanďania spustili poplach, odzneli nepríjemné vyhrážky, že Island sa ocitne v medzinárodnej izolácii, spomínalo sa dokonca zmrazenie jeho účtov – a to priam v mene zákonov proti terorizmu!
V najhoršom vystúpil islandský prezident, jeden z kľúčových ľudí, ktorí podporovali na Islande usporiadanie referenda o tom, či sa „pôžička“ splatiť má, alebo nie. Priamo povedal BBC, že Island sa nechce zrieknuť svojich záväzkov a referendum má byť iba nástrojom na „odskúšanie“ verejnej mienky. Briti sa trochu upokojili – aj napriek tomu, že prezident Olafur Ragnar Grimsson referendum stále podporuje a jeho názory boli aj zostávajú euroskeptické. Grimsson je na Islande ešte pozostatkom predchádzajúcej éry, keď o členstve v EÚ nechcel ostrov ani počuť. Dnešná vláda, zrodená z finančnej krízy, naopak k Bruselu inklinuje a prezidentove názory jej nevyhovujú. Ak by referendum ukázalo väčšinový odpor Islanďanov voči splácaniu, vláda by sa otriasla.
Uvidíme, ako sa „odskúša“ verejná mienka. Island však platiť zrejme napokon bude. Cena za odstúpenie od dohody o vrátení spomínaných 3,8 miliardy eur by bola privysoká a malí veľmi vyskakovať nemôžu. Alebo môžu, ale tam sa ich protest aj skončí. Euríčka, či už čokoládové, alebo skutočné, napokon vycálujú naspäť.

.ukrátení úradníci

O nečokoládové eurá ide aj bruselským úradníkom. Boja sa znižovania platov – presnejšie, ich menšieho zvyšovania. Až doteraz sa im platy každoročne zvýšili o 3,7 percenta. Ešte v decembri sa však členské štáty Únie pri hlasovaní zhodli, že v súčasnej situácii, keď je uťahovanie opaskov nevítanou realitou u občanov, sa musia uskromniť aj euroúradníci. Podľa nich je zdravé zvýšiť platy v Bruseli len o 1,85 percenta.
Dohoda o každoročnom zvyšovaní miezd euroúradníkov pochádza ešte z roku 2004 a doteraz ju nik nespochybnil. Európska komisia tvrdí, že ak by sa platy nezvyšovali o dohodnuté percentá, vznikol by vážny právny problém. Podľa nej neslobodno do právnych argumentácií vnášať premenlivé politické dôvody.
Bruselskí úradníci sa boja, že ak si teraz zvyšovanie neustrážia, na budúci rok dopadnú ešte horšie. Samozrejme, že o právne dôvody im ide až v poslednom rade. Vyhrážajú sa štrajkom a odmietajú všetky apely na svedomie. Pri tejto príležitosti sa v médiách pravidelne objavujú aj sumy, o ktoré im ide. Mzda európskeho úradníka totiž vôbec nie je zanedbateľná: pohybuje sa od 2 550 eur, ktoré zarábajú sekretárky či asistenti, až po 18-tisíc eur, ktoré dostáva šéf oddelenia.
V utorok 6. januára sa Európska komisia vyjadrila, že za zablokovanie štandardného navýšenia miezd úradníkov EÚ dá členské štáty EÚ na súd. Otázka, kto napokon nečokoládové euríčka vycáluje, zostáva otvorená. Až na ňu dostaneme odpoveď, budeme mať právne potvrdené, kto je tým skutočným ľudom Európy, ktorého vôľa údajne tvorí a riadi Úniu.

.nebudú živoriť
Na samý záver hodno spomenúť Poľsko, ktoré sa zase vybralo proti prúdu a po zákaze komunistických symbolov sa odvážilo siahnuť na vysoké dôchodky bývalým funkcionárom komunistického režimu. To, že nejde o fazuľky ani o čokomince, dokazujú ich nahnevané protesty. Niektorí dostanú len polovicu z toho, čo predtým. Nový zákon postihol napríklad aj generála Wojciecha Jaruzelského. Je to aspoň pokus o spravodlivosť, lebo tí, čo tyranský režim tvorili, sa až doteraz často na základe bývalých vysokých príjmov tešia aj nadštandardným dôchodkom, neporovnateľne vyšším, ako poberajú tí, ktorých vtedy prenasledovali. Jaruzelski aj tak dostane (v prepočte) približne  tisíc eur, kým Lech Walesa má penziu o tristo eur nižšiu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite