Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .osobnosti

Neviem, prečo sa advent nutne považuje za krásne obdobie roku. Prší, mrzne, občas je sneh a občas nie je a tma je tu u nás v strednej Európe už o štvrtej popoludní. A môj syn Jakub napísal na svoj facebook, že sa vo svojich trinástich rokoch na Vianoce neteší.

Keby sa vám to stalo tiež, nič si z toho nerobte, pretože, ako mi prezradila jedna kolegyňa s rovnako starou dcérou, nejde o nejaké depresie či o nespokojnosť potomkov s vašou rodičovskou úlohou. Jednoducho je pre nich cool sa na Vianoce netešiť.
Vydať sa pred Vianocami do Budapešti, hlavného mesta najtrudnomyseľnejšieho národa v strednej Európe a štátu, kde na rozdiel od nás v Česku kríza skutočne je, a to už najmenej dva roky, to si už človek naozaj koleduje o depresiu. Najmä keď má to mesto spojené s úžasným dievčaťom, ktoré si chcel vziať a ona sa mu pred rokom zabila na nejakej blbej poľskej diaľnici.
Budapešť je pritom depresívna aj sama osebe. Je to mesto, kde sa nič nehýbe. Pred rokmi som to pokladal za plus. Ono nie je veľmi milé, že keď sa po štyroch rokoch v Bratislave vrátite do Prahy, dve tretiny dobrých krčmičiek a zaujímavých obchodov nie sú tam, kde boli. V Budapešti je dnes všetko ako pred desiatimi aj dvadsiatimi rokmi. Len je to rok po roku o niečo ufúľanejšie, zašlejšie a rozkopanejšie. A počet domov s lešením a opadávajúcou omietkou je určite stredoeurópskym rekordom.
Niežeby sa v Budapešti vôbec nestavalo, ale je toho máličko. Národné divadlo má právom prezývku Orbánov des a aj vedľa stojaci, architektonicky omnoho vydarenejší koncertný palác, postavený už za socialistov, má jednu „malú“ chybu. Bol celý postavený na dlh, ktorý bude maďarský štát splácať ešte štyridsať rokov.
Napriek tomuto pozorovateľnému a citeľnému úpadku je Budapešť krásne mesto, dokonca aj v decembri, keď je tu poriadna zima, hoci snehu sa tu sotva dočkáte. Na nakupovanie to však veľmi nie je. Ušpinené obchody predávajú skoro samý lacný tovar, od druhoradého textilu po lacné lepené topánky, a to ešte nie je všetko. Maloobchodné tržby sa prepadli, ale keď vidíte, čo sa predáva, vôbec sa nedivíte.
Kurz je niekde na 270 forintoch za euro, teda o nejakých pätnásť, dvadsať percent horší ako perd rokom, no aj to sa tu pokladá za zázrak. Nebyť dvadsiatich piatich miliárd dolárov od Medzinárodného menového fondu, bolo by to euro za päťsto, možno za šesťsto. A všetci tí, čo si vzali pred dvoma či troma rokmi hypotéku v eurách, jenoch či dolároch, by sa dnes asi vešali.
Teraz sa nevešajú, zato si poriadne uťahujú opasky. „Dane nám zdvihli, platy znížili, ceny stúpli a všetky peniaze od štátu škrtli,“ popísala mi stručne súčasný stav elegantná budapeštianska päťdesiatnička. „A dcéra mi po desiatich rokoch zavolala, že nemá na nájomné a sťahuje sa domov.“
Na vianočnom trhu na začiatku Váci to aj tak voňalo škvarkami, guľášom a bolo tam pekne a akosi dôstojne vianočne. Človek by tu na chvíľu zabudol aj na to, ako je na tom Maďarsko a Maďari zle. Tak zle, že sú na tom Slováci lepšie. A to už je v Maďarsku naozaj čo povedať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite