Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nalejme si čistého vína

.časopis .týždeň v ekonomike

Dva štáty, jeden Tokaj. Chránené označenie pôvodu jednej z najslávnejších vinárskych oblastí kontinentu však Európska komisia (EK) po dlhých rokoch sporov uznala iba Maďarsku. Boj sa nekončí, Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby presadilo svoje záujmy.

.nie spory o jazykový zákon ani nevpustenie prezidenta Sólyóma. Najviditeľnejším prejavom chronicky chorých vzťahov dvoch krajín je dlhoročný spor o značku lahodného vína. Jedna z nich (Maďarsko) sa správa nadradene. Druhá (Slovensko) prijala už dávno defenzívnu pozíciu, na čo tvrdo dopláca. Navyše, tá prvá má v Bruseli lepší lobing.

.prekáračky
Prečo Slovensko ani Maďarsko nemali doteraz chránené označenie pôvodu Tokaj? Nuž, jednotná geograficky uzavretá oblasť v povodí rieky Bodrog, prvýkrát spomenutá v roku 1248, sa nikdy nevolala Tokaj – oficiálne. Do roku 1918 tu „nestrašili“ nijaké hranice, ani od roku 2004, medzitým sa však diali zvláštne veci. Na Slovensku sa táto oblasť nazvala Tokajská vinohradnícka oblasť (TVO), ktorá sa uvádza aj v prístupovej zmluve Slovenska do EÚ, u Maďarov bol názov Tokaji borvidék. Slovenská legislatíva ale v roku 2005 zmenila toto spomínané označenie na Vinohradnícku oblasť Tokaj. Podľa slovenských expertov je to z legislatívneho aj jazykového hľadiska to isté ako TVO. Pre EÚ  a cudzojazyčné krajiny je to však čosi celkom iné. V apríli 2009 sa vytváral register chránených označení pôvodu vín. Slovensko si dalo chrániť názov Tokaj namiesto TVO. Európska komisia to zamietla, bez odôvodnenia.  V júli 2009 zmenilo legislatívu Maďarsko a Tokaji borvidék zamenilo výrazom Tokaj. Žiadalo o zmenu zápisu do registra chránených označení, čiže to isté, čo Slovensko v apríli – a komisia im vyhovela.    
Rozhodnutie Bruselu môže mať fatálne následky pre slovenských výrobcov. Združenie Tokaj Regnum ich zastupuje osem. Jaroslav Ostrožovič hovorí rozhorčerne o podraze zo strany Únie a diktáte maďarskej strany, ktorá chce určovať naše výmery. Obáva sa toho, že Maďarsko bude neskôr súdne žiadať, aby v slovenskom označení pôvodu nebol výraz Tokaj v základe slova. Teda ani tokajský či tokajská. „Zlikvidovalo by nás to ako výrobcov. Museli by sme úplne zmeniť označovanie výrobkov. A zbytočne budeme sadiť tri klasické tokajské odrody, teda furmint, lipovinu a muškát žltý, keď to, čo vyrábame, už nemôžeme označovať ako Tokaj,“ dodáva Ostrožovič.
Podobne zaskočený rozhodnutím komisie je konateľ firmy Tokaj&Co. Martin Spurný. „Pre nás výrobcov, ale aj pre prípadných investorov, tým vzniká obrovská neistota. Ak dnes dokáže Maďarsko účinne spochybniť to, čo je podložené v historických archívoch, teda výmeru 907 hektárov, hoci na slovenskej strane bola pôvodne ešte väčšia, tak je to vážne. Rozprávky o rovnakom metri pre všetky štáty Únie sú úplne nezmyselné,“ vysvetľuje. Spurný spomína aj ťažký život prvovýrobcu, ktorý „sa piple“ s vlastnými vinohradmi, hoci je to dnes nerentabilné. Výhodnejšie je za dobré ceny kúpiť lacné hrozno z Maďarska a spracovať ho toľko, koľko vína dokáže predať. V budúcnosti sa však situácia na trhoch môže otočiť a vlastné vinohrady budú výhodou. Ak vôbec budú.

.vám pivo, nám víno
Spor o označenie pôvodu sa začal ešte v roku 1965, keď zástupcovia budapeštianskej firmy Monimpex protestovali proti vývozu vína pod označením „tokajské víno“ z ČSSR do Rakúska. O dva roky neskôr sme ustúpili a zaviazali sme sa predávať slovenský Tokaj v určitom objeme iba na území ČSSR a štátov RVHP. Zvyšných tisíc hektolitrov ročnej produkcie sme dodávali za doláre do Maďarska: tam sa naše víno fľaškovalo, označilo etiketou Tokaj Made in Hungary a s 300-percentným ziskom predávalo na svetové trhy. Vtipné je aj to, že Maďarsko začalo po vojne vyrábať pivo s označením Plzeň. Keď česká strana protestovala, maďarská si dala podmienku: prestaneme vyrábať „vaše“ pivo, ak vy prestanete vyrábať „naše“ víno.
Kľúčový bol rok 1993, keď účinný maďarský lobing v EÚ priniesol ovocie v podobe dohody o recipročnej ochrane a kontrole vín, ako aj spoločné vyhlásenie, že všetky odvodené formy označenia Tokaj sú chránené pre Maďarsko. Už o rok neskôr však Slovensko spoločne s Maďarskom podpísalo v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) dohodu o obchodných právach duševného vlastníctva, ktorá povoľuje používať rovnaké označenie pôvodu vín v dvoch a viacerých štátoch. Výrobca Ostrožovič z Veľkej Tŕne mal však ešte pred vstupom do Únie s jej aplikáciou v praxi vlastné skúsenosti. Rakúsky zákazník si chcel od neho kúpiť asi štyristo fliaš vína. Auto s tovarom však cez colnicu nepustili. Podobne vo Švédsku nemohol predávať pod značkou Tokaj, iba pod označením „tokajské víno slovenského pôvodu“, pričom s cenou musel ísť dole.
Tokaj nie je iba výroba a predaj vína. Je to aj obrovský potenciál turistického ruchu – na slovenskej strane zatiaľ málo využitý. Napriek snahe našich výrobcov, ktorí v poslednom čase budujú svoje pivnice a stavajú penzióny, máme oproti Maďarsku niekoľkoročnú stratu. Čiastočne ju zapríčinil krach bývalého štátneho podniku Tokaj a dodnes trvajúce nevyjasnené vlastnícke vzťahy k viniciam. V Maďarsku medzitým na troskách podobného štátneho podniku vznikli úspešné malé a stredné firmy, mnohé s francúzskym kapitálom. Príkladom je firma Disznókő, ktorú v roku 1992 kúpil francúzsky koncern AXA-Millésimes Group. Tá už však opúšťa tradičné tokajské postupy. Používa nerezové tanky, pričom do barikových sudov dajú víno iba na dozrievanie. Navyše, pri kontrole niektorých maďarských tokajských vín na našom trhu Štátna veterinárna a potravinová správa zistila, že sú z francúzskeho hrozna. A stiahli ich z obehu.
Ďalší vývoj v spore o označenie pôvodu je nepredvídateľný. Minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan žiada o pomoc eurokomisárku. Strata slávnej značky by bola tragédiou, väčšou ako politické kauzy s krátkou životnosťou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite