Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pearl Harbor: Krvavá vojna v Pacifiku začala presne pred 75 rokmi

.zuzana Seberíniová .časopis .fenomén

Dnes si svet pripomína výročie šokujúcej tragédie. Od japonského útoku na americkú základňu Pearl Harbor uplynie 75 rokov. Spojené štáty vytriezveli z politiky izolacionizmu a definitívne vstúpili do druhej svetovej vojny.

Pearl Harbor: Krvavá vojna v Pacifiku začala presne pred 75 rokmi U.S. Navy/AP/SITA 7. december 1941, Pearl Harbor, Oahu, Hawaii: Trup potápajúcej sa americkej bojovej lode USS Oklahoma (vpravo), USS West Virginia v strede, ktorá sa po ťažkých zásahoch potápať ešte len začína (v strede) a USS Maryland, ktorá je zatiaľ ešte nad hladinou.

len deň po napadnutí prístavu na Havajských ostrovoch, 8. decembra 1941, vyhlásili Spojené štáty vojnu Japonsku. O tri dni neskôr vyhlásilo Spojeným štátom vojnu Nemecko, Taliansko a ďalšie krajiny pripojené k Paktu troch mocností vrátane Slovenska. Tým sa vojna rozšírila na všetky obývané kontinenty.

Útok na Pearl Harbor bol vyvrcholením niekoľkoročnej japonskej snahy o ovládnutie východnej Ázie a Tichomoria, ktorá sa prejavila už napadnutím Číny v roku 1937. Japonská snaha sa predovšetkým sústredila na získanie nových zdrojov nerastných surovín, keďže medzinárodný obchod, od ktorého bolo hospodárstvo krajiny závislé, bol ochromený ekonomickou krízou a predvojnovým stavom.

V období po napadnutí Číny Japonsko vystúpilo zo Spoločenstva národov a naďalej pokračovalo vo výbojnej politike. Od francúzskej vlády vo Vichy získalo povolenie používať letiská v Indočíne, a keď sa v septembri 1940 pridalo k Osi Berlín-Rím, Spojené štáty reagovali embargom na vývoz železného šrotu do Japonska.

Na definitívne japonské obsadenie Francúzskej Indočíny v júni 1941 reagovali USA zmrazením japonských fondov a spoločne s Veľkou Britániou a Holandskom zastavili dodávky ropy, od ktorých bola krajina vychádzajúceho slnka závislá. V novembri 1941 vyslalo Japonsko do Spojených štátov osobitného veľvyslanca na rokovania o uvoľnení zmrazených japonských fondov, obnovení dodávok ropy a zastavení americkej expanzie v Pacifiku. USA súhlasilo s uvoľnením fondov za podmienky, že Japonci odídu z Číny a Indočíny, čo Japonsko odmietlo. Rozhovory mali pokračovať medzi najvyššími predstaviteľmi štátov, preto sa 6. decembra americký prezident Roosevelt obrátil priamo na japonského cisára Hirohita. Pre napadnutie prístavu Pearl Harbor sa však nasledujúci deň rozhovory skončili americkým vyhlásením vojny Japonsku.

Vojna v Pacifiku, ktorá oficiálne trvala už od 7. júla 1937, nabrala útokom na Pearl Harbor nové obrátky. V nasledujúcich dňoch po napadnutí Havaja zaútočili Japonci na britské, francúzske a holandské kolónie a americké základne, medzi iným na strategické ostrovy Midway, Guam, Wake, na Hongkong, Malajziu, Singapur a na filipínske letiská, ktoré využívala americká armáda. Japonské útoky sa zastavili až v apríli 1942, a krátko nato nastal vo vojne o Pacifik obrat. Pri bitke o Midway v júni 1942 utrpeli Japonci napriek priaznivým predpovediam zdrvujúcu porážku, ktorá sa následne potvrdila bitkou o Guadalcanal. Nasledujúce tri roky oslobodzovali vojská Spojených štátov postupne tichomorské ostrovy, a 19. februára 1945 začal vylodením na ostrove Iwo Jima útok na samotné Japonsko. Vojna o Pacifik sa skončila až kapituláciou Japonska 2. septembra 1945, keď sa definitívne skončila aj druhá svetová vojna.

Zaujímavým historickým faktom spojeným s útokom na Pearl Harbor, ktorý ostal v tieni európskych koncentračných táborov, sú severoamerické internačné tábory, do ktorých boli niekoľko mesiacov po útoku pre strach zo špionáže sústredení Američania japonského pôvodu. Takmer 120 000 ľudí, z ktorých až 63 percent boli potomkovia japonských prisťahovalcov, a v USA sa už narodili, bolo izolovaných za ostnatý drôt do takzvaných „vojnových presídľovacích táborov.“

Až v roku 1983 americká vláda priznala nespravodlivosť internovania a tiež fakt, že v skutočnosti nikdy nevyšiel najavo nijaký dôkaz o špionáži. Žijúcim Američanom japonského pôvodu, internovaným počas druhej svetovej vojny, vyplatila v tomto roku aspoň čiastočné odškodné.

Článok bol pôvodne publikovaný v tlačenom vydaní 49/2009.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite